Pri vzájomných stretnutiach v tomto povolebnom období si kladieme navzájom viaceré otázky. Odpovede sú neisté. Čo bude ďalej ? - akým smerom sa bude lesníctva na Slovensku uberať ?

Najčastejšie sú otázky o transformácii Štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. Plnenie našich povinností uvedených v lesnom hospodárskom pláne musíme zabezpečovať za každých okolností. To či sa budeme za našu robotu zakladateľovi - ministerstvu, alebo dozornej rade, to nie je v tejto chvíli podstatné.      

Podstatná je otázka garancie trvalého vlastníctva štátnych lesných pozemkov štátom.

Preto našou úlohou týchto dní by mala byť protiofenzíva a vytrvalo by sme mali poukazovať na fakt, že nie lesy voči spoločnosti, ale spoločnosť voči lesom má svoje dlhy. Absencia akýchkoľvek spoločenských platieb za mimo produkčné funkcie lesov je sprevádzaná znižujúcimi sa dotáciami do lesov...

Aj pri rakúskom modele, o ktorom sa tak veľmi teraz hovorí nesmieme zabúdať, že tam sa za mimo produkčné funkcie tvrdo platí. Potom je už situácia s dotáciami celkom v inom svetle.

Nie je dôvod na paniku, ani na "zaručené" správy o prepúšťaní, či razantnom zoštíhľovaní štátneho podniku.

Treba vo svojom okolí ďaleko viac pôsobiť a vysvetľovať, ako to vlastne s hospodárením a starostlivosťou o les v skutočnosti je. Lebo nie je to len drevo a zisk, ale najmä les, ktorý má nezastupiteľné miesto v živote ľudí na Slovensku.

Tak nám káže história, pretože otcovia nám zanechali lesy, ktoré sú pýchou tohoto národa a našou svätou povinnosťou  je  ich ďalej  ochraňovať,   zveľaďovať a odovzdať ich budúcim generáciám.

Redakcia