Ako ďalej v opravárenskej činnosti

u LSR š.p. B. Bystrica


Servisno-opravárenské dielne pri OZ plnia predovšetkým úlohu podpornej činnosti pre hlavnú výrobu, najviac pre ťažbovo výrobný proces. Rozmiestnené sú v celom teritóriu podniku a ich výrobné kapacity prevyšujú vlastnú potrebu. Pri súčasnom stave vekovej štruktúry prostriedkov a z toho vyplývajúcej potreby zabezpečenia ich prevádzkovej spoľahlivosti, nie je možné rozhodnúť o zásadnej zmene v organizácii opravárenskej činnosti, najmä jej koncentráciou do zodpovedajúco vybavených areálov. Rozhodujúcimi úlohami pri využití terajšieho stavu je preto stanovenie optimálneho počtu mechanizačných prostriedkov k rozsahu hlavnej výroby, následný výpočet výrobnej kapacity opravárenských komplexov a zainteresovanie zamestnancov na využití prebytočných kapacít dielní pre externých odberateľov prostredníctvom hospodárskeho výsledku. Riešenie ekonomickej funkčnosti opravárensko strojárskeho komplexu sa skladá z troch častí:

 

1. Stanovenie parametrov opravárenskej činnosti a optimalizácia jej potrieb

2. Katalóg spotreby času na základné pracovné operácie

3. Plánovací a hodnotiaci proces opravárenskej činnosti

 

Výpočet potreby mechanikov

 

Pri výpočte potrebného stavu mechanikov sa vychádza z hodín stanovených pre plánované údržby (PÚ), bežné opravy (BO), stredné opravy (SO) a z príprav vozidiel na STK. Výpočet naväzuje na schválené „Zásady technickej starostlivosti o mechanizačné prostriedky v LSR š. p. B. Bystrica  (č. j.: 6327/2001-240 z 15.11. 2001). Prostriedky sú zaradenie do skupín pre určenie hodín potrebných na PÚ, BO, SO a STK.

Potom redukované hodiny mechanikov (rhm) a celkové ročné hodiny (crh) plánované na údržbu a opravy jedného mechanizmu na rok sú:

                              

                                                             BO                 STK/SO/             sumár

                                    rhm/crh                 rhm/crh             rhm/crh             rhm/crh

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

NA s hydr. rukou           16,5/ 88              105,5/ 160           59,5/ 72           181,0/ 320       

NA ostatné                   16,5/ 88               84,0/ 128             52,7/ 64         153,2/ 280       

LKT, UKT, ČN               16,5/ 88              105,0/ 160            32,3/ 40         153,8/ 288           

Ost. a stav. mechan.       7,5/ 40                63,0/ 96             25,5/ 32           96,0/ 168      

Osobné autá                   7,5/ 40                27,0/ 48            25,5/ 32            60,0/ 120                           

Malá mechanizácia              -                    18,0/ 32                  -                 18,0/ 32           

 

Ročný plánovaný počet hodín na  rozhodujúce výrobné prostriedky (NA s hr, traktory  a ČN) je vysoký vzhľadom na ich súčasný vysoký priemerný vek. Tento sumár ročných hodín(rhm/crh) musíme považovať za maximálny. Možnosť znižovania počtu dní v PÚ je v jej spájaní s BO resp. STK alebo SO, ak sa vykonáva na vozidle v rovnakom mesiaci. Ďalšie znižovanie počtu hodín bude nasledovať pri rýchlejšej reprodukcii prostriedkov, keď starostlivosť o prostriedky bude vykonávaná hlavne v plánovanej údržbe a väčšie opravy budú v špecializovaných servisoch.

Z dôvodu, že vodiči vozidiel (obsluhy mechanizmov) sa čiastočne zúčastňujú pri údržbách a opravách, práca mechanikov na celkových hodinách údržby a opráv mechanizmov(po odpočítaní času na umytie vozidla) je redukovaný nasledovne: PÚ – 25%, BO – 75%, STK(SO) – 85%.

Po prenásobení sumáru potrebných hodín na PÚ, BO a STK(SO) na jeden prostriedok v roku s počtami prostriedkov závodu v jednotlivých skupinách, dostaneme potrebu hodín na všetky prostriedky závodu (do počtu prostriedkov sa nezapočítavajú prenajaté, nepojazdné navrhnuté na vyradenie a nové v záručnej dobe sa zaratávajú koeficientom 0,6). Keď tieto hodiny podelíme disponibilným ročným fondom pracovného času jedného mechanika (v roku 2001 po odpočítateľných položkách bol 1 760 h) dostaneme počet potrebných mechanikov. Tento počet sme na naše pomery korigovali plusovou prirážkou 20% na nepredvídané opravy, pridaním 0,5 pracovníka na každý EMS vybavený ML alebo žeriavom a pridaním 0,3 pracovníka na každé SDV.

Výpočet kapacity dielní

 

Pri výpočte kapacity dielní je rozhodujúci počet opravárenských stanovíšť /boxov/, pre opravu nákladných vozidiel alebo väčších mechanizmov. Jedno opravárenské stanovište by malo mať ideálne rozmery 6 x 12 m s jedným alebo s priechodným vstupom a svetlou výškou 3 – 7 m.

K ním sa môžu pričleniť vonkajšie alebo vnútorné priestory na umývanie, výmeny olejov, mechanická dielňa (nástrojáreň), elektrodielňa s akumulátorovňou, kováčska dielňa (zvarovňa), priestor pre pneuservis, príručný sklad, sociálne zariadenie a prípadne aj kancelária pre majstra opráv mechanizačných prostriedkov.

Výsledok počtu opravárenských stanovíšť je priamo úmerný počtu celkových plánovaných hodín na PÚ, BO, SO a prípravu na STK. Počet opravárenských stanovíšť pre údržbu a opravy vypočítame podľa vzorca:

              H                  kde: Os = počet opravárenských stanovíšť (boxov)

Os = –––––––                      H  = celkový ročný počet plánovaných opravárenských hod.

         K. r. S. F                   K  = koeficient využitia pracoviska (0,85)

                                           r   = počet mechanikov na jedno opravárenský box (1,5)

                                           S  = smennosť (1,0)

                                           F  = pre r. 2001 je to 2 000 hod./mechanik

K vypočítanému počtu opravárenských stanovíšť podľa OZ bol porovnaný ich skutočný stav, keď do počtu boli započítané všetky boxy o veľkosti vyhovujúcej pre opravu skriňovej Ávie alebo sólo NA bez hr.

Podľa uvedených optimalizačných algoritmov boli vypočítané u jednotlivých  OZ počty mechanikov a stanovíšť. Pri porovnaní so skutočnosťou sa potvrdila známa skutočnosť o nadpočetnosti asi  30 mechanikov a 25 stanovíšť. Je samozrejmé, že vypočítaný počet mechanikov a stanovíšť je priamo úmerný počtu prostriedkov ktoré závod vlastní bez ohľadu na ich využitie a rozsahu pracovnej činnosti. Pri porovnaní objemu výkonov vlastnými prostriedkami a počtom mechanizácie u jednotlivých závodov je evidentná ich rozdielna vybavenosť.

Použitie algoritmov umožňuje závodom na aktualizovaný počet prostriedkov vypočítať aktualizovanú potrebu mechanikov a stanovíšť a porovnať ju so skutočnosťou.

 

Používanie časových noriem opráv

 

Jednou zo základných podmienok zabezpečenia produktivity práce a efektívnosti výroby pri servisno–opravárenskej činnosti, je správne určiť rozsah opravy a reálnu spotrebu času pre mechanikov na  základné pracovné operácie pri vykonávaní opráv.

Na každú požiadanú OÚ, BO, SO a prípravu na STK u prostriedku, majster opráv (poverený vedúci dielne) vystaví „Zákazkový list údržby a opravy“. Na opravu prostriedku určí majster mechanika (mechanikov) a podľa príslušných časových noriem opráv (ČNO) na zákazke určí časové limity na jednotlivé úkony. Normami sa každému mechanikovi transparentne rozdelí denný a mesačný fond pracovného času. Mechanici budú naďalej platení mesačnou mzdou.

Uzavretá a náležite podpísaná zákazka (hodiny potrebných na opravu a použitý materiál podľa výdajok) slúži ako podklad na výpočet ceny pri vnútropodnikovej fakturácii alebo vystavení fakturácie pre externých zákazníkov.

V súčasnom období sú  vypracované na všetky typy vozidiel časové normy opráv alebo sa používajú spoločné pre príbuzné typy. Normy je možné objednať u distribútora publikácií na Slovensku:

      PROTO – EXPORT – IMPORT , distribúcia publikácií automobilového opravárenstva

Dubíkova č. 28, 949 01 Nitra, tel./fax: 037/7416021

Súčasné používané postupy v plánovacom a hodnotiacom procese opravárenskej činnosti OZ

 

Opravárenská činnosť odštepných lesných závodov je v súčasnom systéme plánovania a účtovníctva vedená v pomocných činnostiach vo výkonoch:

691- prevádzka dielní pre opravy a údržby dopravno-mechanizačných prostriedkov

692- prevádzka pojazdných dielní

693- prevádzka ostatných dielní a údržbární, ktoré nepatria na výkon 691

Priame náklady prevádzky dielne sa rozpúšťajú mesačne podľa skutočne vykázaných hodín pri opravách prostriedkov. Náklady súvisiace so zabezpečením prevádzkyschopnosti budov a priestorov opravárenských dielní  a ich odpisy sú vedené v nákladoch výkonov výrobnej réžie príslušného strediska na výkonoch 700 a 701. Podľa platnej novelizovanej metodiky rozpúšťania réžie zaťažia tieto len výrobné výkony DHS. Tým sa viac ako 50% režijných nákladov dielní nedostane na výkony, pre ktoré boli použité, t.j. výrobné výkony LS a ostatných stredísk, ktorých mechanizmy sa v dielňach udržiavajú.

Z uvedeného je možné konštatovať že používaný systém plánovania a účtovania je nepresný. Podľa neho je nie možné zistiť skutočný obraz o nákladoch opravárenskej činnosti.

Mesačné rozpúšťanie nákladov podľa skutočne odpracovaných hodín pri opravách nedáva reálny obraz o využití výrobných kapacít dielní. Cena hodiny prevádzky dielní, ktorá by mala byť fixná, kolíše podľa vykázaných hodín opráv v tom, ktorom mesiaci.

Systém neumožňuje odhaliť skutočné využitie prevádzkovej kapacity dielní.  Nemotivuje zamestnancov k využitiu dielní, resp. nevyužitie nemá na zamestnancov ekonomický dopad.

Návrh modelu plánovacieho a hodnotiaceho procesu opravárenskej činnosti

 

Transparentnosť ekonomiky a využitie kapacít v opravárenskej činnosti, ktorá je k dispozícii v š.p. Lesy SR si vyžaduje vyňať túto činnosť odštepných závodov z okruhu pomocných činnosti.

V rámci opravárenskej činnosti na OZ sa vykonáva výroba a renovácia náhradných dielov, drobná strojárska výroba, údržby, bežné, stredné a generálne opravy strojov a agregátov a záručné opravy. Tomuto predmetu činnosti v obsahovej náplni výkonov zodpovedá časť IX STROJÁRSKA VÝROBA č. výkonov 433 - 448 (zameranie a predmet výkonov je popísaný v Obsahovej náplni výkonov z januára r. 2000). Ohodnotenie činnosti dielní bude na týchto hlavných výkonoch.

Pomocné činnosti  v procese opravárenstva a strojárenstvá budú predstavovať len práce súvisiace so zabezpečením prevádzkyschopnosti výrobných areálov, pojazdných dielní a ostatných priestorov súvisiacich s týmto predmetom.

Kroky stavby plánu výroby:

- výpočet ročnej výrobnej kapacity opravárensko strojárskeho komplexu

- kalkulácia ceny hodiny výrobnej kapacity

- výpočet vnútropodnikovej potreby  prác pre zabezpečenie prevádzkyschopnosti výroby

- stanovenie voľnej kapacity v opravárensko strojárskej činnosti

- plán strojárskej výroby pre vlastnú potrebu (najmä renovácia a výroba náhradných dielov,

   diagnostika a servis)

- služby a práce pre externých odberateľov

 

Ekonomickým efektom navrhnutého modelu opravárensko strojárskej činnosti je stanovenie reálneho hospodárskeho výsledku, ktorý je súčtom výsledkov jednotlivých výkonov v tejto činnosti. Vypočíta sa ako rozdiel dosiahnutých výnosov a skutočných nákladov. Pri správne vykalkulovanej cene hodiny opravárensko strojárskeho komplexu a plnom zabezpečení jeho výrobnej kapacity je zaručené, že v tejto činnosti sa dosiahne minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok. Zabezpečí sa tým aj plné využitie výrobného kapitálu a disponibilnej pracovnej sily.

Jeho prijatie si vyžiada zmenu riadenia DHS, zmenu metodiky vnútropodnikového plánovania a účtovania.

K zabezpečeniu nového spôsobu opravárenskej činnosti sa vypracujú jednoduché metodické pokyny a budú vykonané inštruktáže zodpovedných pracovníkov OZ (majster opráv mechan. prostriedkov, mechanizátor, plánovač).

  

                                                                                             Ing. František Štulajter, CSc.

                                                                                             Ing. Jozef Sudor