Dvanásť aprílov

 

Hovoriť o mesiaci lesov na stránkach podnikového  časopisu lesníkov sa môže naozaj zdať ako neproduktívne. Predsa každý z nás, čo sme svoje životné dráhy spojili so službou lesu, dobre pozná hodnotu každého stromu a netreba mu ju v apríli osobitne pripomínať. Načo presviedčať presvedčených... 

 

A predsa, treba nám o tom hovoriť ! Nie, aby sme sa presviedčali, to iste nie. Považujem však za vhodné pripomenúť do vlastných radov, že naše povinnosti dnes už nemôžu končiť splneným lesným hospodárskym plánom a  hospodárskym výsledkom. Musíme medzi ne pridať  aj prácu s nelesníckou verejnosťou, a to aspoň dovtedy, kým nechápavý vzťah k lesom bude u značnej časti verejnosti pretrvávať. Dôvody k našej aktivite v tejto oblasti  vidím minimálne tri:

 

Prvý dôvod je rýdzo praktický: V súčasnosti pripadá v našom podniku v priemere na jedného lesníka vyše 800 ha lesnej pôdy. To je a vždy aj bude príliš málo na to, aby sme dokázali zabezpečiť ochranu tohoto majetku len vlastnými silami. Na pomoc verejnosti sme preto  takpovediac odkázaní. Zamyslime sa napríklad nad tým, ako sme spokojní s jej pomocou  pri odhaľovaní krádeží dreva, či pôvodcov čiernych skládok, ktorých, žiaľ, ešte stále toľko máme skoro za každou dedinou....

 

Druhý dôvod má vzťah k firemnému „goodwilu“, teda dobrému menu nášho podniku. Ak sme dnes svedkami toho, že významní technologickí výrobcovia, ktorých produkty zaťažujú životné prostredie sú ochotní nemalú časť svojich ziskov venovať na jeho zlepšenie, potom je vecou našej stavovskej diplomacie postaviť sa na čelo tohoto spoločensko-ekonomického javu. Do pozornosti dávam jarnú lastovičku v podobe jedného výrobcu terénnych vozidiel, ktorý ako daň za to, že jeho produkcia znečisťuje prírodu, bude v týchto dňoch na svoje náklady zalesňovať pri Martine symbolický hektár lesa.  Iste, tento hektár až takú cenu z nášho pohľadu  nemá, no symbolika, ktorá je s tým spojená je pre nás veľmi pozitívnym signálom. A to musíme využiť práve vo vzťahu k menej vnímavej časti verejnosti. Pretože aj v tomto prípade platí, že moralizovanie zväčša odpudzuje, no  príklady vždy priťahujú ! 

 

Najdôležitejší je však tretí dôvod, pre ktorý naše úsilie o zvýšenie citlivosti spoločnosti na otázky lesa musíme vystupňovať:  Hoci nevieme presne nakoľko, predsa je dnes už zrejmé, že sme sa ako ľudstvo priblížili k hranici pretvárania prírody za ktorou môže byť mrazivé nič... Ostaňme v dobrej viere, že  občania Zeme  tak, ako vždy doteraz, aj v tejto situácii nájdu účinné riešenie. Priznám sa, že si neviem celkom presne predstaviť všetky tie ekonomické, sociálne a technické mechanizmy, ktoré budú musieť byť pri rekonštrukcii narušených systémov našej planéty použité, som však presvedčený, že rozhodujúcu úlohu tu zohrajú práve lesy. Ak sa nám túto súvislosť  podarí vštepiť do podvedomia spoločnosti budeme mať vyhrané. Nie preto, že by odrazu až tak stúplo spoločenské vedomie vo vzťahu k lesom, ale jednoducho preto, že občan začne poškodený či ukradnutý strom oprávnene vnímať ako ohrozenie svojho zdravia, či existencie.  Bude to teda možno skôr trocha sebecký ako morálny dôvod zmeny spoločenského správania, no dôležité je, že -  bude  fungovať. A v tomto štádiu vývoja ľudského vedomia nastane z lesníckeho hľadiska ešte jedna prevratná chvíľa – spoločnosť, ktorá už aj dnes pozná hodnotu verejnoprospešných funkcií lesa, no berie ich zatiaľ ako samozrejmosť, začne tieto funkcie aj reálne ekonomicky oceňovať !

 

Pracujme spoločne so všetkými, ktorým na lesoch naozaj záleží, na tom, aby táto chvíľa prišla čo najskôr. Štvrtý mesiac je k tomu dobrou inšpiráciou. A  máme ich dvanásť...

                                                                             

                                                                               Ing. Ladislav GAŠPAR

                                                                          rozvojovo – technický riaditeľ