Dvanásť aprílov |
Hovoriť
o mesiaci lesov na stránkach podnikového
časopisu lesníkov sa môže naozaj zdať ako neproduktívne.
Predsa každý z nás, čo sme svoje životné dráhy spojili so službou
lesu, dobre pozná hodnotu každého stromu a netreba mu ju v apríli
osobitne pripomínať. Načo presviedčať presvedčených...
A predsa,
treba nám o tom hovoriť ! Nie, aby sme sa presviedčali, to iste
nie. Považujem však za vhodné pripomenúť do vlastných radov, že naše
povinnosti dnes už nemôžu končiť splneným lesným hospodárskym plánom
a hospodárskym výsledkom. Musíme medzi ne pridať
aj prácu s nelesníckou verejnosťou, a to aspoň
dovtedy, kým nechápavý vzťah k lesom bude u značnej časti
verejnosti pretrvávať. Dôvody k našej aktivite v tejto
oblasti vidím minimálne
tri: Prvý
dôvod je rýdzo praktický: V súčasnosti pripadá v našom
podniku v priemere na jedného lesníka vyše 800 ha lesnej pôdy. To
je a vždy aj bude príliš málo na to, aby sme dokázali zabezpečiť
ochranu tohoto majetku len vlastnými silami. Na pomoc verejnosti sme
preto takpovediac odkázaní. Zamyslime sa napríklad nad tým, ako
sme spokojní s jej pomocou pri
odhaľovaní krádeží dreva, či pôvodcov čiernych skládok, ktorých,
žiaľ, ešte stále toľko máme skoro za každou dedinou.... Druhý
dôvod má vzťah k firemnému „goodwilu“, teda dobrému menu nášho
podniku. Ak sme dnes svedkami toho, že významní technologickí výrobcovia,
ktorých produkty zaťažujú životné prostredie sú ochotní nemalú časť
svojich ziskov venovať na jeho zlepšenie, potom je vecou našej
stavovskej diplomacie postaviť sa na čelo tohoto spoločensko-ekonomického
javu. Do pozornosti dávam jarnú lastovičku v podobe jedného výrobcu
terénnych vozidiel, ktorý ako daň za to, že jeho produkcia znečisťuje
prírodu, bude v týchto dňoch na svoje náklady zalesňovať pri
Martine symbolický hektár lesa. Iste,
tento hektár až takú cenu z nášho pohľadu
nemá, no symbolika, ktorá je s tým spojená je pre nás veľmi
pozitívnym signálom. A to musíme využiť práve vo vzťahu k menej
vnímavej časti verejnosti. Pretože aj v tomto prípade platí, že
moralizovanie zväčša odpudzuje, no
príklady vždy priťahujú !
Najdôležitejší
je však tretí dôvod, pre ktorý naše úsilie o zvýšenie
citlivosti spoločnosti na otázky lesa musíme vystupňovať:
Hoci nevieme presne nakoľko, predsa je dnes už zrejmé, že sme
sa ako ľudstvo priblížili k hranici pretvárania prírody za
ktorou môže byť mrazivé nič... Ostaňme v dobrej viere, že
občania Zeme tak, ako
vždy doteraz, aj v tejto situácii nájdu účinné riešenie. Priznám
sa, že si neviem celkom presne predstaviť všetky tie ekonomické, sociálne
a technické mechanizmy, ktoré budú musieť byť pri rekonštrukcii narušených
systémov našej planéty použité, som však presvedčený, že rozhodujúcu
úlohu tu zohrajú práve lesy. Ak sa nám túto súvislosť
podarí vštepiť do podvedomia spoločnosti budeme mať vyhrané.
Nie preto, že by odrazu až tak stúplo spoločenské vedomie vo vzťahu
k lesom, ale jednoducho preto, že občan začne poškodený či
ukradnutý strom oprávnene vnímať ako ohrozenie svojho zdravia, či
existencie. Bude to teda možno
skôr trocha sebecký ako morálny dôvod zmeny spoločenského správania,
no dôležité je, že - bude
fungovať. A v tomto štádiu vývoja ľudského vedomia
nastane z lesníckeho hľadiska ešte jedna prevratná chvíľa – spoločnosť,
ktorá už aj dnes pozná hodnotu verejnoprospešných funkcií lesa, no
berie ich zatiaľ ako samozrejmosť, začne tieto funkcie aj reálne
ekonomicky oceňovať ! Pracujme
spoločne so všetkými, ktorým na lesoch naozaj záleží, na tom, aby táto
chvíľa prišla čo najskôr. Štvrtý mesiac je k tomu dobrou inšpiráciou.
A máme ich dvanásť...
Ing.
Ladislav GAŠPAR
rozvojovo
– technický riaditeľ
|