PRÁVNE OKIENKO


 

Novela Obchodného zákonníka

 

Významnou legislatívnou normou, ktorá upravuje vznik, právne pomery, postavenie, zánik podnikateľských subjektov je Obchodný zákonník. Veľká novela Obchodného zákonníka /zák. č . 500/2001 Z.z./ bola dlho pripravovaná so zámermi úplne zapracovať texty obchodných smerníc EÚ a reagovať v tejto súvislosti na podnety aplikačnej praxe.

V spomínanej novele sú zapracované potrebné smernice EÚ o práve obchodných spoločnosti /t.j. prvá, druhá, tretia, šiesta, jedenásta, dvanásta smernica o obchodnom práve a smernica Rady 86/653/EHS o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch/, a tým by sa mala zabezpečiť úplná kompatibilita  slovenského obchodného práva s právom EÚ /s acquis/.

V tomto príspevku sa chceme zamerať len na niektoré významné zmeny tohoto právneho predpisu najmä s akcentom na ochranu práv tretích osôb v súvislosti s právnou úpravou práva obchodných spoločnosti ako najvýznamnejších podnikateľských subjektov v súčasnej slovenskej ekonomike.

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že predmetná novela Obchodného zákonníka, ktorá  je v riadnom legislatívnom procese od konca januára 2001, navrhuje vykonať takmer 300 zmien a doplnkov v texte Obchodného zákonníka, ďalej si vyžiadala urobiť 10 zmien v texte Občianskeho súdneho poriadku, doplniť zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, vytvoriť priestor v Exekučnom poriadku pre exekúciu obchodného podielu, a všetko zosúladiť tak, aby účinnosť týchto noviel nastala súčasne od 1.1. 2002.

V rámci základných ustanovení sa novela vyporiadala s upresnením pojmu  sídla právnickej osoby a miesta podnikania v prípade podnikateľa – fyzickej osoby.

Sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej je činnosť právnickej osoby riadená,  v žiadnom prípade to nebude môcť byť iba nič nehovoriaci odkaz na „P.O.Box“, ale úplná doručovacia adresa, názov obce s uvedením jej poštového čísla, vrátane ulice a orientačného (súpisného) čísla. Rozhodujúci je v tomto smere zápis v obchodnom registri, resp. inej evidencii ustanovenej zákonom /napr. živnostenský register/. Význam upresnenia adresy právnických osôb vynikne, ak si uvedomíme, že novela Občianskeho súdneho poriadku v budúcnosti vytvorí taký stav, že doručením súdnej zásielky (napr. rozsudku alebo platobného rozkazu) na adresu sídla podnikateľa podľa zápisu v obchodnom registri,  sa bude zásielka považovať za doručenú a napr. štatutárny orgán právnickej osoby sa nebude môcť vyhovárať, že súdne  rozhodnutie sa ho netýka, lebo si ho neprevzal.

V novele sa tiež zakotvila platnosť úkonov z dôvodu ochrany dobrej viery tretích osôb, pokiaľ zmluvu alebo dohodu uzavrela, resp. úkon vykonala osoba bez príslušného podnikateľského oprávnenia (nebolo vydané, bolo zakázané podnikať). Zodpovednosť za škodu vzniknutú tretím osobám v dôsledku takéhoto konania „nepodnikateľov“ bude pôsobiť voči konkrétnej osobe a samotnej právnickej osobe.

V prípade  obchodných spoločností, ktoré pri svojom vzniku nepreberú záväzky v stanovenom termíne,  vzniká aj solidárna zodpovednosť jej zakladateľov. S touto problematikou úzko súvisí otázka obchodného mena, ako aj nové požiadavky, ktoré novela zakotvila na odlišovanie a doplnenie obchodného mena o dodatky označujúce aktuálny právny podnikateľa, jedná sa najmä o dodatky „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „vo vyrovnaní“.

Novela Obchodného zákonníka úplne novým spôsobom zabezpečuje ochranu tretích osôb, tzn. kohokoľvek, kto príde do obchodného, resp. ponukového styku s podnikateľom, nakoľko každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných dokumentoch pri pravidelnej alebo jednorazovej obchodnej korešpondencii, na letáčikoch alebo v objednávkach uvádzať všetky svoje identifikačné údaje. Ide najmä o obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu, IČO, pri podnikateľoch zapísaných v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov sa ďalej  uvádzajú aj označenia registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Ak tak neurobia, môže ich postihnúť sankcia. Donucovacia pokuta uložená súdom v súvislosti s nedodržaním náležitostí obchodných dokumentov sa môže ukladať až do 100 000 Sk.

Pre vzájomné spolupôsobenie obchodného práva s národným hospodárstvom má veľký vplyv jednotný, resp. zosúladený pojmový aparát obidvoch sfér. Preto novela  preberá do systému obchodného práva také významné pojmy, ako sú vlastné imanie, riadna a mimoriadna, resp. konsolidovaná závierka a iné. Definícia vlastného imania pritom vychádza zo zaužívaného účtovného prístupu k majetku /“vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu“/.

S uvedeným je spojená úprava ukladania účtovných závierok do verejnosti prístupného obchodného registra, tzv. zbierka listín, a z nich uverejňovania údajov. Okrem akciových spoločností, ktoré túto povinnosť mali v modifikovanej podobe už aj v súčasnosti, pribudne povinnosť ukladať účtovné závierky a s tým súvisiace listiny aj spoločnostiam s ručením obmedzeným, družstvám a štátnym podnikom.

Upresnenie pojmu organizačná zložka /“rozumie sa odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona“/ a zavedenie nového pojmu „podnik zahraničnej osoby“, najmä vzhľadom na možnosti postavenia a podnikania zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, súvisí s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky (Európska únia alebo OECD).

Z uvedeného dôvodu sa vytvoril v súvislosti s budovaním priemyselných parkov osobitný pojem – podnik zahraničnej osoby, kedy celý majetok podnikateľa je lokalizovaný na jednom mieste v Slovenskej republike s výnimkou jeho riadiacej centrály, ktorá sa nachádza napr. v nemeckom meste. Rovnako organizačná zložka už nebude mať sídlo, ale v súlade so zásadou, že nositeľom všetkých oprávnení je jej centrála vo forme právnickej osoby, sa bude hovoriť o sídle zahraničnej osoby a adrese miesta činnosti organizačnej zložky zahraničnej osoby.

Novela rozšírila okruh podkladov potrebných na zápis organizačnej zložky zahraničnej osoby do obchodného registra. Pri organizačnej zložke podniku alebo podniku zahraničnej osoby sa do zbierky listín ukladajú najmä:

a/ účtovná závierka, ktorú zahraničná osoba vyhotovuje a zverejňuje podľa nášho práva,

b/ zakladateľská listina, 

c/ osvedčenie o zápise zahraničnej osoby do obchodného registra,

d/ listina o zaťažení majetku zahraničnej osoby, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, ak je účinnosť zabezpečovacieho prostriedku viazaná na jeho uverejnenie.

Za účelom uľahčenia podnikania „euroosôb“ priniesla novela pre nich určené osobitné výhody. Predovšetkým zakotvila výnimky z povinnosti pre zahraničné osoby so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo OECD, aby pred svojim podnikaním na území Slovenskej republiky sa najskôr zaregistrovali do obchodného registra. Ďalej novela nevyžaduje od zahraničnej fyzickej osoby -  občana členského štátu EÚ alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorý sa zapisuje do obchodného  registra ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, doklad o povolení na pobyt v Slovenskej republike.

Veľkým prínosom pre posilnenie dôveryhodnosti jednotlivcov k údajom a informáciám z obchodných registrov (vzhľadom k princípu formálnej publicity) bude vybudovanie zbierky listín na každom registrovom súde do konca roku 2002. Táto zmena sa opiera o myšlienku dosiahnuť obvyklý európsky štandard pri uverejňovaní a publicite údajov (nahliadaní do dokumentov a listín), ktoré sú z hľadiska podnikateľských a iných aktivít veľmi dôležité. Preto sa v novele Obchodného zákonníka deklaruje, že súčasťou každého obchodného registra je zbierka listín, v ktorej sú uložené listiny požadované zákonom /§ 28a ods. l novely Obchodného  zákonníka č. 500/2001 Z.z./. Všetky osoby zapísané do obchodného registra (či už z dôvodu zákonnej povinnosti alebo na základe svojho dobrovoľného prejavu), tzn. obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby a tiež iné právnické osoby, ktorých zápis ustanovuje osobitný zákon, ako aj organizačné zložky podnikov alebo fyzické osoby /zapísané do obchodného registra na vlastnú žiadosť alebo ak to ustanovuje osobitný zákon/, musia ukladať do obchodného registra veľké množstvo najrôznejších listín a dokumentov.

Ochrana dôveryhodnosti osôb v údaje zo zbierky listín obchodného registra  si vyžaduje nepretržite odstraňovať všetky nedostatky v údajoch, ako ich aj v primeranej lehote aktualizovať. Z uvedených dôvodov, rovnako, ako v prípade obchodnej korešpondencie, aj tu sa za nedodržanie povinnosti v 30 - dňovej lehote uložiť všetky vymenované nové listiny do zbierky listín, resp. podať návrh na zápis zmeny alebo zániku zapisovaných údajov, ukladá sankcia až do výšky 100 000 Sk.

Osobitnou zmenou, ktorú prináša novela Obchodného zákonníka, je časové posunutie pôsobenia účinkov publicity. Od 1. januára 2002 nebude platiť, že zapísaním údajov do obchodného registra alebo uložením listín do zbierky listín sa údaje o spoločnosti stávajú známe aj tretím osobám, nakoľko zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. V konkrétnych podmienkach Slovenskej republiky to bude znamenať, že súdy musia urýchliť zasielanie údajov do redakcie Úradného vestníka a Úradný vestník musí skrátiť lehotu medzi zadávaním a uverejňovaním údajov. Podmienka účinnosti zapísaných údajov voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela.

Ako kombinovanú požiadavku smerníc a tiež aplikačnej praxe je možné chápať snahu o upresnenie stanovenia hodnoty nepeňažného vkladu. Doterajšia neprehľadná prax pri nepeňažných vkladoch v hodnote nad 1 milión korún, u jedného zakladateľa alebo pri vklade podniku, resp. jeho časti, kde hodnotu stanovovali dvaja znalci, vyústila často k stanoveniu dvoch hodnôt, ktoré súd riešil alebo v prospech zakladateľa spoločnosti (uznal vyššiu hodnotu) alebo na ťarchu (uznal nižšiu hodnotu a tým priznal nižší obchodný podiel). Z uvedených dôvodov novela vypustila požiadavku posudkov dvoch znalcov v zákonom určených prípadoch nepeňažných vkladov, zachovala však určenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom.

Ako veľmi problematické  sa v slovenskom obchodnom práve javí stabilita a proces obsadzovania funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Časté spochybňovanie legitímnosti dosadenia nového konateľa pred súdom sa stalo účinným nástrojom v rukách odvolaného konateľa. Tento trend na Slovensku vedie k stagnácii obchodných aktivít a v konečnom dôsledku nepodporuje zamestnanosť, ani zlepšenie sociálnej situácie niektorých regiónov. Novela Obchodného zákonníka by mala účinne predísť takýmto nežiaducim javom najmä tým, že  samotná spoločnosť po uverejnení zmeny zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho člena, nemôže túto zmenu naďalej spochybňovať.

Pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti je nevyhnutná písomná zmluva o výkone funkcie uzatvorená medzi spoločnosťou a členom  orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ktorú v rámci tohoto príspevku budeme analyzovať trochu podrobnejšie.

Zmluva o výkone funkcie je zákonnou možnosťou úpravy právneho vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti  alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pričom je nutné na tomto mieste pripomenúť, že záväzkový vzťah napr. pri spoločnosti s ručením obmedzeným /ďalej s.r.o./ medzi konateľom ako štatutárnym orgánom s.r.o. a s.r.o. vzniká zo zákona okamihom jeho platného vymenovania do funkcie /§125 ods. l Obch. zák. „valné zhromaždenie rozhoduje o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov“/ a nie je podmienený uzatvorením osobitnej zmluvy. Tá však nie je vylúčená a naopak jej uzatvorenie má značný praktický význam.

Uvedený zákonný  typ zmluvy priniesla práve novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z. podľa § 66 ods. 3. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka  sa vzťahuje na všetky orgány, resp. členov orgánov obchodných spoločností,  s výnimkou valného zhromaždenia, teda vzťahuje sa aj na spoločníkov, ktorí sú štatutárnymi orgánmi. Zákonné ustanovenie neurčuje osobitné náležitosti uvedenej zmluvy, dokonca  ani nenariaďuje, aby na výkon uvedených funkcií bola zmluva povinne uzatváraná.  Ako podmienky platnosti tejto zmluvy novela určila: požiadavku písomnej formy zmluvy o výkone funkcie /prísne formálny právny úkon/ a požiadavku jej schválenia valným zhromaždením alebo písomne všetkými spoločníkmi, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene /vzhľadom na obmedzené ručenie spoločníkov v s.r.o., ktorí podľa § 106 ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, táto požiadavka odpadá/. Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť  zmluvy o výkone funkcie. Lehota na schválenie zmluvy valným zhromaždením nie je zákonom vymedzená, preto sa môže jednať o schválenie predchádzajúce podpísaniu zmluvy, resp. nasledujúce po podpísaní zmluvy o výkone funkcie.

Ustanovenie § 66 ods. 3 Obch. zák. aj po novele naďalej hovorí, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo zmluvy o výkone funkcie, ak bola uzatvorená, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Mandátnu zmluvu upravuje Obchodný zákonník v § 566 a nasl. Pre vzťah  medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti je dôležité najmä primerané použitie ustanovení o povinnostiach mandatára a o jeho zodpovednosti. V žiadnom prípade však  nebolo možné ani pred novelou vykladať ustan. § 66 ods. 2 Obch. zák. tak, že iné určenie práv a povinností sa mohlo týkať napríklad iného právneho režimu, napr. režimu zákonníka práce, čo v praxi bolo pomerne časté.

Vychádzajúc z platného ustan. § 66 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že primerané použitie ustan. o mandátnej zmluve  prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí nie je uzatvorená osobitná zmluva, upravujúca vzájomné práva a povinnosti pri výkonu funkcie, teda zmluva o výkone funkcie.

Častý problém napr. neobsadenia funkcie konateľa v s.r.o. novela upravuje tak, že keď posledný konateľ v spoločnosti zomrie, vzdá sa svoje funkcie, je odvolaný alebo z iného dôvodu mu zanikne konateľstvo, potom valné zhromaždenie spoločnosti musí od tohto okamihu najneskôr do 3 mesiacov namiesto neho vymenovať novú osobu do funkcie. Ak sa tak nestane, spoločnosť sa vystavuje riziku svojho zrušenia zo strany súdu podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka – zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia súdu.

Štatutárny orgán, jeho člen  alebo člen  dozornej rady podľa súčasne platného právneho stavu má právo z tejto funkcie odstúpiť, vzdať sa tejto funkcie. V súvislosti s tým novela zdôraznila preventívnu povinnosť odchádzajúceho člena orgánu, s ktorým by odišla aj informácia o potenciálnej hrozbe škody voči spoločnosti, tak, že takáto osoba musí ešte pred svojím odchodom zo spoločnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu škody a opatrenia potrebné na jej odvrátenie.

Dlhodobo neriešený problém sa javí osud „opustených“ a „neaktívnych“ spoločnosti, ktoré formálne naďalej zotrvávajú v obchodnom registri a zvádzajú k zneužívaniu na nekalosúťažné praktiky alebo na záchranu v konkurznom konaní. Ako snahu zákonodarcu predchádzať vôbec vzniku takých spoločnosti je možné hodnotiť v rámci ustanovení s.r.o.  obmedzenie spoločníkov, resp. zakladateľov v tom smere, že jedna fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch s.r.o. a s.r.o. s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej s.r.o..

Zatiaľ najväčším problémom, ktorý nebol doteraz úspešne vyriešený vo vzťahu k neaktívnym spoločnostiam, je otázka úspešného dokončenia likvidácie takýchto spoločností. Preto novela prišla s novým prístupom k vymenovaniu likvidátorov spoločnosti z osôb zastávajúcich funkciu štatutárneho orgánu, resp. jej spoločníkov s možnosťou takto ustanoveného likvidátora sa obrátiť na súd, aby ho zbavil povinnosti vykonávať likvidáciu.

Vymenovaný likvidátor preberá pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti tak, že všetky jeho úkony vedú k likvidácii spoločnosti. Aby sa odstránili zbytočné prieťahy v likvidácii, novela Obchodného zákonníka oprávňuje likvidátora  výnimočne zvolávať valné zhromaždenia, a to iba v prípade, ak chce predložiť spoločníkom účtovnú závierku, konečnú správu alebo návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. V prípade, že spoločníci alebo konatelia by na valnom zhromaždení bojkotovali činnosť likvidátora, resp. ak sa nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo príslušný orgán spoločnosti napriek opakovanej výzve likvidátora k predloženým dokladom, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo dňom zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť.

Implementácia textu smerníc Európskych spoločenstiev si v Obchodnom zákonníku vyžiadala nový prístup k zmene formy obchodných spoločností a družstiev. Všetky podmienky, ktoré sa doteraz vzťahujú k premene formy sa v novele Obchodného zákonníka upresňujú a modifikujú v tom smere, že zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Preto sa konkrétna časť týkajúca sa premeny spoločnosti, ktorá sa doteraz nachádza v § 69 Obchodného zákonníka /“Zrušenie spoločnosti bez likvidácie“/,  zrušila a  bolo vytvorené nové ustanovenie § 69b s názvom – „Zmena právnej formy spoločnosti“.

V súvislosti s uvedeným priniesla novela požiadavku prijatia osobitného rozhodnutia spoločnosti o zmene právnej formy, kedy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, pokiaľ Obchodný zákonník alebo spoločenská zmluva neustanoví inak. Samotné rozhodnutie prijaté spoločníkmi musí predovšetkým identifikovať premieňajúcu sa spoločnosť, tzn. že bude obsahovať jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo spoločnosti. Ďalšou náležitosťou rozhodnutia bude označenie subjektu obchodným menom a právnou formou po zmene právnej formy. Pre zmenu formy nie je podmienkou, aby sa zmenil zaužívaný názov spoločnosti.

Pri zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti stanovuje novela povinnosť pre jej štatutárny orgán písomne vypracovať správu, v ktorej sa z hľadiska právneho a ekonomického vysvetlí a odôvodní  zmena právnej formy.

Novela v rámci špeciálnych ustanovení o s.r.o. prináša nové oprávnenie spoločníka alebo veriteľa vymáhať za pasívneho konateľa určitú stratu alebo škodu. Naznačená myšlienka vychádza z opodstatneného predpokladu, že konateľ spoločnosti, v ktorého evidentnom záujme je nevymáhanie škody spôsobenej jeho konaním spoločnosti, bude pasívny alebo bude aktívne blokovať činnosti smerujúce k vymáhaniu škody.

Z uvedeného dôvodu spadá medzi všeobecné oprávnenia spoločníka /aktívna vecná legitimácia/ uplatniť  na súde v mene spoločnosti a na svoje náklady  právo spoločnosti na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi alebo na splatenie vkladu voči omeškanému spoločníkovi. Takto podaný návrh nemôže nikto iný, okrem spoločníka zobrať naspäť.

Spoločník súčasne s podaním takéhoto návrhu berie na seba riziko súdnej prehry sporu, ktoré v takomto  prípade bude znášať v podobe povinnosti zaplatiť trovy súdneho konania, niekedy aj značne vysoké.

Rovnaké postavenie novelou získal veriteľ, tzn. že môže uplatniť na súde v svojom mene a na svoje náklady právo spoločnosti s ručením obmedzeným na vymáhanie škody voči konateľovi. Toto právo mu však Obchodný zákonník priznáva iba v tom prípade, pokiaľ preukáže nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti.  Toto právo nezaniká ani vtedy, pokiaľ spoločnosť sa vzdá svojich nárokov voči konateľovi, resp. s ním uzatvorí dohodu o zániku alebo urovnaní záväzku. Vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti zaniká veriteľovo uvedené právo, nakoľko nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom uplatňuje správca konkurznej podstaty.

Novela Obchodného zákonníka súčasne s novelou Exekučného poriadku v ustanovení § 113a označenom ako „Exekúcia na obchodný podiel“ priniesla zákonnú možnosť exekúcie na obchodný podiel, čím prelomila právnu nerovnosť, ktorá iba dedičom umožňovala získať úžitok  z majetku spoločnosti v podobe obchodného podielu.

Rovnakým prínosom novely je zavedenie novej možnosti zriadiť záložné právo na obchodný podiel spoločníka.  Záložné právo na obchodný podiel spoločníka sa riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Takýto postup rozširuje jednak možností zabezpečenia záväzkov a jednak možností  bánk, ako aj spoločníkov, resp. iných subjektov  uplatniť sa na úverom trhu.

Novela upustila od povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným  vytvárať rezervný fond už pri svojom vzniku. Rezervný fond sa musí vytvoriť až v prvom roku dosiahnutia zisku a jeho výška bude najmenej 5% z hodnoty čistého zisku, ale najviac 10% zo základného imania. Pokiaľ sa nezmení tradícia základného imania, ktorého hodnota sa v podmienkach Slovenskej republiky stabilizovala v rámci pomerov s.r.o. na zákonnej hranici 200 000 Sk, potom výška rezervného fondu sa dlhodobo ustáli na hodnote 10 000 Sk. To bol dôvod, ktorý viedol  tvorcov novely k snahe o uvoľnenie charakteru a účelu rezervného fondu.

Akciová spoločnosť má však povinnosť vytvárať už pri svojom vzniku rezervný fond vo výške najmenej 10% základného imania /teda pri zákonom určenej minimálnej výške 1.000.000,- Sk základného imania musí byť pri vzniku akciovej spoločnosti vytvorený rezervný fond vo výške 100.000,- Sk/, ktorý je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, minimálne vo výške 10% z čistého zisku, najviac do výšky 20% základného imania.

Nielen postavenie spoločníkov, ale aj práva a povinnosti štatutárnych orgánov sa dostali do centra pozornosti tvorcov novely. Preto novela vo všeobecnej rovine novým spôsobom vymedzuje nielen práva a povinnosti štatutárnych orgánov, ale aj ich civilnú „nezodpovednosť“ za škodu, pokiaľ konajú proti rozhodnutiu valného zhromaždenia, ale súčasne sa snažia napraviť protizákonnosť a nelegálnosť prijatého rozhodnutia valného zhromaždenia. Aj v prípade výkonu práv a povinností, tzn. realizácie práva a kolektívnej vôle spoločníkov musí platiť, že sa musí dodržiavať platný právny poriadok.

Základnou hranicou pre konanie štatutárneho orgánu je obhajovanie záujmov spoločnosti a jej spoločníkov (tzn. že viac prevažuje charakter služby v prospech iných). Uvedená obhajoba záujmov sa musí vykonávať na úrovni, ktorá sa vyznačuje a je charakterizovaná odbornou starostlivosťou.

V konkrétnej činnosti sa odborná starostlivosť prejavuje najmä pri

a/ výbere dostupných informácií, ktoré sú podkladom pre prijatie rozhodnutia,

b/ uvoľňovaní alebo embargu na rôzne informácie týkajúce sa výsledkov a činnosti spoločnosti a

c/ hodnotení vlastných záujmov a záujmov spoločnosti.

Veľmi rozsiahlu časť novely Obchodného zákonníka tvoria ustanovenia o zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločnosti, ktoré sú v texte novely označené ako § 69, 69a a ďalej ako § 218a až §218o. Idea zlúčenia, splynutie alebo rozdelenia sa podrobne rozpracováva najmä u akciových spoločností. Bez ohľadu na tento dôraz sa prostredníctvom §152a a § 152b novely Obchodného zákonníka primerane použijú  uvedené ustanovenia aj na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Vzhľadom na závažnosť a rozsiahlosť uvedenej novely Obchodného zákonníka sú veľmi dôležité jej záverečné ustanovenia, ktoré určujú lehoty pre adresátov tejto právnej normy na zosúladenie platného právneho stavu so stavom skutkovým. Ide najmä o:

A/ povinnosť podať návrh na  zápis údajov do obchodného registra, ktoré sa nezapisovali do 1.1.2002, v lehote najneskôr do 1.1.2003 pod hrozbou uloženia pokuty,

B/ uloženie úplného znenia požadovaných listín do zbierky listín najneskôr do 31.12.2002 pod hrozbou uloženia pokuty,

C/ používanie obchodných dokumentov  bez náležitostí predpísaných touto novelou do 1.1.2003,

D/ zosúladenie spoločenských zmlúv a stanov obchodných spoločnosti s platným právnym stavom v lehote do 1.1.2003 pod hrozbou zrušenia spoločnosti a nariadenia jej likvidácie.

 

Záverom príspevku chceme ešte stručne poukázať na nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžiadala predmetná novela Obchodného zákonníka  v naväzujúcich právnych predpisoch a to najmä v Občianskom súdnom poriadku a Exekučnom poriadku.

Občiansky súdny poriadok (OSP) sa musel v svojej novele vyporiadať na prvom mieste s tým, že Obchodný zákonník zakázal v určitých prípadoch zrušiť už vzniknutú spoločnosť. Ďalej nebolo doteraz vysvetlené, kto je účastníkom konania v prípade ešte neexistujúcej spoločnosti (až samotným zápisom do obchodného registru spoločnosť vzniká ako nositeľ práv a povinností). Na základe čoho sa výslovne určilo, že účastníkmi v tomto konaní sú osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona (v našom prípade Obchodný zákonník) oprávnené podať u spoločností návrh na prvozápis do obchodného registra. Aby sa súčasne zamedzilo nezmyselnému mareniu prvozápisu, OSP striktne vylúčil zo súdnych rozhodnutí, proti ktorým je možno podať odvolanie to uznesenie, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu na zápis do obchodného registra.

Novela OSP taktiež  vyriešila interpretačné problémy, ktoré v minulosti vznikali so zápisom spoločnosti, údajov alebo ich zmien do obchodného registra. Nebolo jednoznačné, odkedy zapísaný údaj je právne účinný voči tretím osobám. Tým nie je dotknutá zásada publicity spomenutá v Obchodnom zákonníku, ktorá priznáva právne účinky voči tretím osobám až na 16. deň odo dňa zverejnenia.

Vzhľadom na zavedenú zbierku listín  novela Obchodného zákonníka vytvára tlak na plynulé aktualizovanie zapísaných údajov v obchodnom registri, resp. na včasné zásobovanie zbierky listín najrôznejšími dokumentmi, OSP v tomto smere  upravuje výšku a pravidlá pre udeľovanie donucovacej pokuty.

Exekučný poriadok zavádza nový spôsob exekúcie – exekúciu na obchodný podiel spoločníka. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v legislatívnom procese obdobný spôsob exekúcie, ktorého predmetom mal byť členský podiel člena družstva nebol akceptovaný. Budúca realizácia navrhovaného spôsobu exekúcie umožní postihnúť tú časť majetku povinnej osoby, ktorá v súčasnosti exekúcii nepodliehala, a preto po dobu trvania účasti povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným nebolo možné dosiahnuť uspokojenie oprávneného z majetkovej zložky obchodného podielu.

Okrem upovedomenia oprávneného a povinného o tom, že sa začína exekúcia postihnutím obchodného podielu, bude exekútor upovedomovať aj dotknutú spoločnosť s ručením obmedzeným o tomto začatí exekúcie s tým, že jej súčasne zakáže, aby udelila súhlas na prevod obchodného podielu (ale iba, ak sa takýto súhlas podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje). Doručenie sa vykoná do vlastných rúk.

V ďalšom štádiu nasleduje exekučný príkaz. Až jeho doručením zaniká účasť povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným, a pokiaľ ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, potom súčasne nastane zánik takejto spoločnosti. Od tohto okamihu je spoločnosť s ručením obmedzeným zaviazaná povinnosťou poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce výške vyrovnacieho podielu do rúk oprávneného. Na druhej strane, pokiaľ sa spoločnosť s ručením obmedzeným nachádza v likvidácii, potom je povinná bezodkladne poukázať tej istej osobe peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej výške podielu spoločníka na likvidačnom zostatku.

 

V Banskej Bystrici, dňa 13.02.2002

 

                                                                        JUDr. Mária Trubanová, PhD.