PRÁVNE OKIENKO
Novela
Obchodného zákonníka
Významnou
legislatívnou normou, ktorá upravuje vznik, právne pomery, postavenie, zánik
podnikateľských subjektov je Obchodný zákonník. Veľká novela Obchodného
zákonníka /zák. č . 500/2001 Z.z./ bola dlho pripravovaná so zámermi úplne
zapracovať texty obchodných smerníc EÚ a reagovať v tejto súvislosti
na podnety aplikačnej praxe.
V spomínanej
novele sú zapracované potrebné smernice EÚ o práve obchodných spoločnosti
/t.j. prvá, druhá, tretia, šiesta, jedenásta, dvanásta smernica o obchodnom
práve a smernica Rady 86/653/EHS o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch/,
a tým by sa mala zabezpečiť úplná kompatibilita
slovenského obchodného práva s právom EÚ /s acquis/.
V tomto
príspevku sa chceme zamerať len na niektoré významné zmeny tohoto právneho
predpisu najmä s akcentom na ochranu práv tretích osôb v súvislosti
s právnou úpravou práva obchodných spoločnosti ako najvýznamnejších
podnikateľských subjektov v súčasnej slovenskej ekonomike.
Na
úvod je potrebné zdôrazniť, že predmetná novela Obchodného zákonníka,
ktorá je v riadnom legislatívnom
procese od konca januára 2001, navrhuje vykonať takmer 300 zmien a doplnkov
v texte Obchodného zákonníka, ďalej si vyžiadala urobiť 10 zmien v texte
Občianskeho súdneho poriadku, doplniť zákon č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch, vytvoriť priestor v Exekučnom poriadku pre exekúciu obchodného
podielu, a všetko zosúladiť tak, aby účinnosť týchto noviel nastala
súčasne od 1.1. 2002.
V rámci
základných ustanovení sa novela vyporiadala s upresnením pojmu sídla právnickej osoby a miesta podnikania v prípade
podnikateľa – fyzickej osoby.
Sídlom
právnickej osoby je adresa, z ktorej je činnosť právnickej osoby riadená,
v žiadnom prípade to nebude môcť byť iba nič nehovoriaci odkaz
na „P.O.Box“, ale úplná doručovacia adresa, názov obce s uvedením
jej poštového čísla, vrátane ulice a orientačného (súpisného) čísla.
Rozhodujúci je v tomto smere zápis v obchodnom registri, resp. inej
evidencii ustanovenej zákonom /napr. živnostenský register/. Význam
upresnenia adresy právnických osôb vynikne, ak si uvedomíme, že novela Občianskeho
súdneho poriadku v budúcnosti vytvorí taký stav, že doručením súdnej
zásielky (napr. rozsudku alebo platobného rozkazu) na adresu sídla podnikateľa
podľa zápisu v obchodnom registri, sa
bude zásielka považovať za doručenú a napr. štatutárny orgán právnickej
osoby sa nebude môcť vyhovárať, že súdne
rozhodnutie sa ho netýka, lebo si ho neprevzal.
V novele
sa tiež zakotvila platnosť úkonov z dôvodu ochrany dobrej viery tretích
osôb, pokiaľ zmluvu alebo dohodu uzavrela, resp. úkon vykonala osoba bez príslušného
podnikateľského oprávnenia (nebolo vydané, bolo zakázané podnikať).
Zodpovednosť za škodu vzniknutú tretím osobám v dôsledku takéhoto
konania „nepodnikateľov“ bude pôsobiť voči konkrétnej osobe a samotnej
právnickej osobe.
V prípade
obchodných spoločností, ktoré pri svojom vzniku nepreberú záväzky
v stanovenom termíne, vzniká
aj solidárna zodpovednosť jej zakladateľov. S touto problematikou úzko
súvisí otázka obchodného mena, ako aj nové požiadavky, ktoré novela
zakotvila na odlišovanie a doplnenie obchodného mena o dodatky označujúce
aktuálny právny podnikateľa, jedná sa najmä o dodatky „v likvidácii“,
„v konkurze“ alebo „vo vyrovnaní“.
Novela
Obchodného zákonníka úplne novým spôsobom zabezpečuje ochranu tretích osôb,
tzn. kohokoľvek, kto príde do obchodného, resp. ponukového styku s podnikateľom,
nakoľko každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných dokumentoch pri
pravidelnej alebo jednorazovej obchodnej korešpondencii, na letáčikoch alebo
v objednávkach uvádzať všetky svoje identifikačné údaje. Ide najmä
o obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu, IČO, pri
podnikateľoch zapísaných v obchodnom registri alebo v inej
evidencii podnikateľov sa ďalej uvádzajú
aj označenia registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Ak tak
neurobia, môže ich postihnúť sankcia. Donucovacia pokuta uložená súdom v súvislosti
s nedodržaním náležitostí obchodných dokumentov sa môže ukladať až
do 100 000 Sk.
Pre
vzájomné spolupôsobenie obchodného práva s národným hospodárstvom má
veľký vplyv jednotný, resp. zosúladený pojmový aparát obidvoch sfér.
Preto novela preberá do systému obchodného práva také významné
pojmy, ako sú vlastné imanie, riadna a mimoriadna, resp. konsolidovaná závierka
a iné. Definícia vlastného imania pritom vychádza zo zaužívaného účtovného
prístupu k majetku /“vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania
obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu“/.
S uvedeným
je spojená úprava ukladania účtovných závierok do verejnosti prístupného
obchodného registra, tzv. zbierka listín, a z nich uverejňovania údajov.
Okrem akciových spoločností, ktoré túto povinnosť mali v modifikovanej
podobe už aj v súčasnosti, pribudne povinnosť ukladať účtovné závierky
a s tým súvisiace listiny aj spoločnostiam s ručením obmedzeným,
družstvám a štátnym podnikom.
Upresnenie
pojmu organizačná zložka /“rozumie sa odštepný závod alebo iný organizačný
útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona“/ a zavedenie
nového pojmu „podnik zahraničnej osoby“, najmä vzhľadom na možnosti
postavenia a podnikania zahraničných osôb na území Slovenskej republiky, súvisí
s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky (Európska únia
alebo OECD).
Z uvedeného
dôvodu sa vytvoril v súvislosti s budovaním priemyselných parkov
osobitný pojem – podnik zahraničnej osoby, kedy celý majetok podnikateľa
je lokalizovaný na jednom mieste v Slovenskej republike s výnimkou
jeho riadiacej centrály, ktorá sa nachádza napr. v nemeckom meste.
Rovnako organizačná zložka už nebude mať sídlo, ale v súlade so zásadou,
že nositeľom všetkých oprávnení je jej centrála vo forme právnickej
osoby, sa bude hovoriť o sídle zahraničnej osoby a adrese miesta činnosti
organizačnej zložky zahraničnej osoby.
Novela
rozšírila okruh podkladov potrebných na zápis organizačnej zložky zahraničnej
osoby do obchodného registra. Pri organizačnej zložke podniku alebo podniku
zahraničnej osoby sa do zbierky listín ukladajú najmä:
a/
účtovná
závierka, ktorú zahraničná osoba vyhotovuje a zverejňuje podľa nášho práva,
b/
zakladateľská
listina,
c/
osvedčenie
o zápise zahraničnej osoby do obchodného registra,
d/
listina
o zaťažení majetku zahraničnej osoby, ktorý sa nachádza na území
Slovenskej republiky, ak je účinnosť zabezpečovacieho prostriedku viazaná
na jeho uverejnenie.
Za
účelom uľahčenia podnikania „euroosôb“ priniesla novela pre nich určené
osobitné výhody. Predovšetkým zakotvila výnimky z povinnosti pre
zahraničné osoby so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo
OECD, aby pred svojim podnikaním na území Slovenskej republiky sa najskôr
zaregistrovali do obchodného registra. Ďalej novela nevyžaduje od zahraničnej
fyzickej osoby - občana členského
štátu EÚ alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu
a rozvoj, ktorý sa zapisuje do obchodného
registra ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, doklad o
povolení na pobyt v Slovenskej republike.
Veľkým
prínosom pre posilnenie dôveryhodnosti jednotlivcov k údajom a informáciám
z obchodných registrov (vzhľadom k princípu formálnej publicity) bude
vybudovanie zbierky listín na každom registrovom súde do konca roku 2002. Táto
zmena sa opiera o myšlienku dosiahnuť
obvyklý európsky štandard pri uverejňovaní a publicite údajov (nahliadaní
do dokumentov a listín), ktoré sú z hľadiska podnikateľských a iných
aktivít veľmi dôležité. Preto sa v novele Obchodného zákonníka
deklaruje, že súčasťou každého obchodného registra je zbierka listín, v ktorej
sú uložené listiny požadované zákonom /§ 28a ods. l novely Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z./. Všetky osoby zapísané do
obchodného registra (či už z dôvodu zákonnej povinnosti alebo na základe
svojho dobrovoľného prejavu), tzn. obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné
osoby a tiež iné právnické osoby, ktorých zápis ustanovuje osobitný
zákon, ako aj organizačné zložky podnikov alebo fyzické osoby /zapísané
do obchodného registra na vlastnú žiadosť alebo ak to ustanovuje osobitný zákon/,
musia ukladať do obchodného registra veľké množstvo najrôznejších listín
a dokumentov.
Ochrana
dôveryhodnosti osôb v údaje zo zbierky listín obchodného registra
si vyžaduje nepretržite odstraňovať všetky nedostatky v údajoch,
ako ich aj v primeranej lehote aktualizovať. Z uvedených dôvodov,
rovnako, ako v prípade obchodnej korešpondencie, aj tu sa za nedodržanie
povinnosti v 30 - dňovej lehote uložiť všetky vymenované nové listiny do
zbierky listín, resp. podať návrh na zápis zmeny alebo zániku zapisovaných
údajov, ukladá sankcia až do výšky 100 000 Sk.
Osobitnou
zmenou, ktorú prináša novela Obchodného zákonníka, je časové posunutie pôsobenia
účinkov publicity. Od 1. januára 2002 nebude platiť, že zapísaním údajov
do obchodného registra alebo uložením listín do zbierky listín sa údaje o spoločnosti
stávajú známe aj tretím osobám, nakoľko zapísané údaje sú účinné voči
tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. V konkrétnych podmienkach
Slovenskej republiky to bude znamenať, že súdy musia urýchliť zasielanie údajov
do redakcie Úradného vestníka a Úradný vestník musí skrátiť lehotu
medzi zadávaním a uverejňovaním údajov. Podmienka účinnosti zapísaných
údajov voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia neplatí, ak zapísaná
osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín
vedela.
Ako
kombinovanú požiadavku smerníc a tiež aplikačnej praxe je možné chápať
snahu o upresnenie stanovenia hodnoty nepeňažného vkladu. Doterajšia
neprehľadná prax pri nepeňažných vkladoch v hodnote nad 1 milión korún,
u jedného zakladateľa alebo pri vklade podniku, resp. jeho časti, kde
hodnotu stanovovali dvaja znalci, vyústila často k stanoveniu dvoch hodnôt,
ktoré súd riešil alebo v prospech zakladateľa spoločnosti (uznal vyššiu
hodnotu) alebo na ťarchu (uznal nižšiu hodnotu a tým priznal nižší
obchodný podiel). Z uvedených dôvodov novela vypustila požiadavku
posudkov dvoch znalcov v zákonom určených prípadoch nepeňažných
vkladov, zachovala však určenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým
posudkom.
Ako
veľmi problematické sa v slovenskom obchodnom práve javí stabilita a proces
obsadzovania funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Časté spochybňovanie
legitímnosti dosadenia nového konateľa pred súdom sa stalo účinným nástrojom
v rukách odvolaného konateľa. Tento trend na Slovensku vedie k stagnácii
obchodných aktivít a v konečnom dôsledku nepodporuje zamestnanosť, ani
zlepšenie sociálnej situácie niektorých regiónov. Novela Obchodného zákonníka
by mala účinne predísť takýmto nežiaducim javom najmä tým, že
samotná spoločnosť po uverejnení zmeny zápisu štatutárneho orgánu
alebo jeho člena, nemôže túto zmenu naďalej spochybňovať.
Pri
zariaďovaní záležitostí spoločnosti je nevyhnutná písomná zmluva o výkone
funkcie uzatvorená medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ktorú v rámci tohoto príspevku
budeme analyzovať trochu podrobnejšie.
Zmluva
o výkone funkcie je zákonnou možnosťou úpravy právneho vzťahu medzi
obchodnou spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pričom
je nutné na tomto mieste pripomenúť, že záväzkový vzťah napr. pri spoločnosti
s ručením obmedzeným /ďalej s.r.o./ medzi konateľom ako štatutárnym
orgánom s.r.o. a s.r.o. vzniká zo zákona okamihom jeho platného vymenovania
do funkcie /§125 ods. l Obch. zák. „valné zhromaždenie rozhoduje o
vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov“/ a nie je podmienený
uzatvorením osobitnej zmluvy. Tá však nie je vylúčená a naopak jej
uzatvorenie má značný praktický význam.
Uvedený
zákonný typ zmluvy priniesla práve
novela Obchodného zákonníka č. 500/2001 Z.z. podľa § 66 ods. 3. Citované
ustanovenie Obchodného zákonníka sa
vzťahuje na všetky orgány, resp. členov orgánov obchodných spoločností,
s výnimkou valného zhromaždenia, teda vzťahuje sa aj na spoločníkov,
ktorí sú štatutárnymi orgánmi. Zákonné ustanovenie neurčuje osobitné náležitosti
uvedenej zmluvy, dokonca ani
nenariaďuje, aby na výkon uvedených funkcií bola zmluva povinne uzatváraná.
Ako podmienky platnosti tejto zmluvy novela určila: požiadavku písomnej
formy zmluvy o výkone funkcie /prísne formálny právny úkon/ a požiadavku
jej schválenia valným zhromaždením alebo písomne všetkými spoločníkmi,
ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene /vzhľadom na obmedzené ručenie
spoločníkov v s.r.o., ktorí podľa § 106 ručia za záväzky spoločnosti
do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, táto
požiadavka odpadá/. Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť
zmluvy o výkone funkcie. Lehota na schválenie zmluvy valným zhromaždením
nie je zákonom vymedzená, preto sa môže jednať o schválenie predchádzajúce
podpísaniu zmluvy, resp. nasledujúce po podpísaní zmluvy o výkone funkcie.
Ustanovenie
§ 66 ods. 3 Obch. zák. aj po novele naďalej hovorí, že vzťah medzi spoločnosťou
a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo
zmluvy o výkone funkcie, ak bola uzatvorená, alebo zo zákona nevyplýva iné
určenie práv a povinností. Mandátnu zmluvu upravuje Obchodný zákonník v
§ 566 a nasl. Pre vzťah medzi
spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti je dôležité najmä primerané
použitie ustanovení o povinnostiach mandatára a o jeho zodpovednosti. V žiadnom
prípade však nebolo možné ani
pred novelou vykladať ustan. § 66 ods. 2 Obch. zák. tak, že iné určenie práv
a povinností sa mohlo týkať napríklad iného právneho režimu, napr. režimu
zákonníka práce, čo v praxi bolo pomerne časté.
Vychádzajúc
z platného ustan. § 66 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že primerané použitie
ustan. o mandátnej zmluve prichádza
do úvahy len vtedy, pokiaľ medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí nie je uzatvorená osobitná
zmluva, upravujúca vzájomné práva a povinnosti pri výkonu funkcie, teda
zmluva o výkone funkcie.
Častý
problém napr. neobsadenia funkcie konateľa v s.r.o. novela upravuje tak,
že keď posledný konateľ v spoločnosti zomrie, vzdá sa svoje funkcie,
je odvolaný alebo z iného dôvodu mu zanikne konateľstvo, potom valné
zhromaždenie spoločnosti musí od tohto okamihu najneskôr do 3 mesiacov
namiesto neho vymenovať novú osobu do funkcie. Ak sa tak nestane, spoločnosť
sa vystavuje riziku svojho zrušenia zo strany súdu podľa § 68 ods. 6 Obchodného
zákonníka – zrušenie spoločnosti na základe rozhodnutia súdu.
Štatutárny
orgán, jeho člen alebo člen dozornej
rady podľa súčasne platného právneho stavu má právo z tejto funkcie
odstúpiť, vzdať sa tejto funkcie. V súvislosti s tým novela zdôraznila
preventívnu povinnosť odchádzajúceho člena orgánu, s ktorým by odišla
aj informácia o potenciálnej hrozbe škody voči spoločnosti, tak, že
takáto osoba musí ešte pred svojím odchodom zo spoločnosti upozorniť spoločnosť
na hrozbu škody a opatrenia potrebné na jej odvrátenie.
Dlhodobo
neriešený problém sa javí osud „opustených“ a „neaktívnych“ spoločnosti,
ktoré formálne naďalej zotrvávajú v obchodnom registri a zvádzajú
k zneužívaniu na nekalosúťažné praktiky alebo na záchranu v konkurznom
konaní. Ako snahu zákonodarcu predchádzať vôbec vzniku takých spoločnosti
je možné hodnotiť v rámci ustanovení s.r.o.
obmedzenie spoločníkov, resp. zakladateľov v tom smere, že jedna
fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch s.r.o. a
s.r.o. s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo
jediným spoločníkom inej s.r.o..
Zatiaľ
najväčším problémom, ktorý nebol doteraz úspešne vyriešený vo vzťahu
k neaktívnym spoločnostiam, je otázka úspešného dokončenia likvidácie
takýchto spoločností. Preto novela prišla s novým prístupom k vymenovaniu
likvidátorov spoločnosti z osôb zastávajúcich funkciu štatutárneho
orgánu, resp. jej spoločníkov s možnosťou takto ustanoveného likvidátora
sa obrátiť na súd, aby ho zbavil povinnosti vykonávať likvidáciu.
Vymenovaný
likvidátor preberá pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti
tak, že všetky jeho úkony vedú k likvidácii spoločnosti. Aby sa odstránili
zbytočné prieťahy v likvidácii, novela Obchodného zákonníka oprávňuje
likvidátora výnimočne zvolávať
valné zhromaždenia, a to iba v prípade, ak chce predložiť spoločníkom
účtovnú závierku, konečnú správu alebo návrh na rozdelenie likvidačného
zostatku. V prípade, že spoločníci alebo konatelia by na valnom zhromaždení
bojkotovali činnosť likvidátora, resp. ak sa nevyjadrí zákonom ustanovený
alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkov alebo príslušný orgán
spoločnosti napriek opakovanej výzve likvidátora k predloženým
dokladom, považuje sa účtovná závierka, konečná správa a návrh na
rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiaca
odo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo dňom
zasadnutia príslušného orgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora
rozhodnúť.
Implementácia
textu smerníc Európskych spoločenstiev si v Obchodnom zákonníku vyžiadala
nový prístup k zmene formy obchodných spoločností a družstiev. Všetky
podmienky, ktoré sa doteraz vzťahujú k premene formy sa v novele
Obchodného zákonníka upresňujú a modifikujú v tom smere, že
zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká. Preto sa
konkrétna časť týkajúca sa premeny spoločnosti, ktorá sa doteraz nachádza
v § 69 Obchodného zákonníka /“Zrušenie spoločnosti bez likvidácie“/,
zrušila a bolo vytvorené nové ustanovenie § 69b s názvom
– „Zmena právnej formy spoločnosti“.
V súvislosti
s uvedeným priniesla novela požiadavku prijatia osobitného rozhodnutia
spoločnosti o zmene právnej formy, kedy sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov,
pokiaľ Obchodný zákonník alebo spoločenská zmluva neustanoví inak. Samotné
rozhodnutie prijaté spoločníkmi musí predovšetkým identifikovať premieňajúcu
sa spoločnosť, tzn. že bude obsahovať jej obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo spoločnosti. Ďalšou náležitosťou rozhodnutia bude
označenie subjektu obchodným menom a právnou formou po zmene právnej
formy. Pre zmenu formy nie je podmienkou, aby sa zmenil zaužívaný názov
spoločnosti.
Pri
zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti
stanovuje novela povinnosť pre jej štatutárny orgán písomne vypracovať správu,
v ktorej sa z hľadiska právneho a ekonomického vysvetlí a odôvodní
zmena právnej formy.
Novela
v rámci špeciálnych ustanovení o s.r.o. prináša nové oprávnenie
spoločníka alebo veriteľa vymáhať za pasívneho konateľa určitú stratu
alebo škodu. Naznačená myšlienka vychádza z opodstatneného predpokladu, že
konateľ spoločnosti, v ktorého evidentnom záujme je nevymáhanie škody
spôsobenej jeho konaním spoločnosti, bude pasívny alebo bude aktívne
blokovať činnosti smerujúce k vymáhaniu škody.
Z uvedeného
dôvodu spadá medzi všeobecné oprávnenia spoločníka /aktívna vecná
legitimácia/ uplatniť na súde v mene
spoločnosti a na svoje náklady právo
spoločnosti na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči
konateľovi alebo na splatenie vkladu voči omeškanému spoločníkovi. Takto
podaný návrh nemôže nikto iný, okrem spoločníka zobrať naspäť.
Spoločník
súčasne s podaním takéhoto návrhu berie na seba riziko súdnej prehry
sporu, ktoré v takomto prípade
bude znášať v podobe povinnosti zaplatiť trovy súdneho konania,
niekedy aj značne vysoké.
Rovnaké
postavenie novelou získal veriteľ, tzn. že môže uplatniť na súde v svojom
mene a na svoje náklady právo spoločnosti s ručením obmedzeným
na vymáhanie škody voči konateľovi. Toto právo mu však Obchodný zákonník
priznáva iba v tom prípade, pokiaľ preukáže nemožnosť uspokojenia
pohľadávky z majetku spoločnosti. Toto
právo nezaniká ani vtedy, pokiaľ spoločnosť sa vzdá svojich nárokov voči
konateľovi, resp. s ním uzatvorí dohodu o zániku alebo urovnaní záväzku.
Vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti zaniká veriteľovo uvedené právo,
nakoľko nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom uplatňuje správca
konkurznej podstaty.
Novela
Obchodného zákonníka súčasne s novelou Exekučného poriadku v ustanovení
§ 113a označenom ako „Exekúcia na obchodný podiel“ priniesla zákonnú
možnosť exekúcie na obchodný podiel, čím prelomila právnu nerovnosť,
ktorá iba dedičom umožňovala získať úžitok
z majetku spoločnosti v podobe obchodného podielu.
Rovnakým
prínosom novely je zavedenie novej možnosti zriadiť záložné právo na
obchodný podiel spoločníka. Záložné
právo na obchodný podiel spoločníka sa riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Takýto postup rozširuje jednak možností zabezpečenia záväzkov
a jednak možností bánk, ako aj
spoločníkov, resp. iných subjektov uplatniť
sa na úverom trhu.
Novela
upustila od povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným
vytvárať rezervný fond už pri svojom vzniku. Rezervný fond sa musí
vytvoriť až v prvom roku dosiahnutia zisku a jeho výška bude najmenej
5% z hodnoty čistého zisku, ale najviac 10% zo základného imania. Pokiaľ
sa nezmení tradícia základného imania, ktorého hodnota sa v podmienkach
Slovenskej republiky stabilizovala v rámci pomerov s.r.o. na zákonnej
hranici 200 000 Sk, potom výška rezervného fondu sa dlhodobo ustáli na
hodnote 10 000 Sk. To bol dôvod, ktorý viedol
tvorcov novely k snahe o uvoľnenie charakteru a účelu
rezervného fondu.
Akciová
spoločnosť má však povinnosť vytvárať už pri svojom vzniku rezervný
fond vo výške najmenej 10% základného imania /teda pri zákonom určenej
minimálnej výške 1.000.000,- Sk základného imania musí byť pri vzniku
akciovej spoločnosti vytvorený rezervný fond vo výške 100.000,- Sk/, ktorý
je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, minimálne
vo výške 10% z čistého zisku, najviac do výšky 20% základného
imania.
Nielen
postavenie spoločníkov, ale aj práva a povinnosti štatutárnych orgánov
sa dostali do centra pozornosti tvorcov novely. Preto novela vo všeobecnej
rovine novým spôsobom vymedzuje nielen práva a povinnosti štatutárnych orgánov,
ale aj ich civilnú „nezodpovednosť“ za škodu, pokiaľ konajú proti
rozhodnutiu valného zhromaždenia, ale súčasne sa snažia napraviť protizákonnosť
a nelegálnosť prijatého rozhodnutia valného zhromaždenia. Aj v prípade
výkonu práv a povinností, tzn. realizácie práva a kolektívnej vôle
spoločníkov musí platiť, že sa musí dodržiavať platný právny poriadok.
Základnou
hranicou pre konanie štatutárneho orgánu je obhajovanie záujmov spoločnosti
a jej spoločníkov (tzn. že viac prevažuje charakter služby v prospech
iných). Uvedená obhajoba záujmov sa musí vykonávať na úrovni, ktorá sa
vyznačuje a je charakterizovaná odbornou starostlivosťou.
V konkrétnej
činnosti sa odborná starostlivosť prejavuje najmä pri
a/
výbere
dostupných informácií, ktoré sú podkladom pre prijatie rozhodnutia,
b/
uvoľňovaní
alebo embargu na rôzne informácie týkajúce sa výsledkov a činnosti
spoločnosti a
c/
hodnotení
vlastných záujmov a záujmov spoločnosti.
Veľmi
rozsiahlu časť novely Obchodného zákonníka tvoria ustanovenia o zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných spoločnosti, ktoré sú v texte
novely označené ako § 69, 69a a ďalej ako § 218a až §218o. Idea zlúčenia, splynutie
alebo rozdelenia sa podrobne rozpracováva najmä u akciových spoločností.
Bez ohľadu na tento dôraz sa prostredníctvom §152a a § 152b novely Obchodného
zákonníka primerane použijú uvedené
ustanovenia aj na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Vzhľadom
na závažnosť a rozsiahlosť uvedenej novely Obchodného zákonníka sú veľmi
dôležité jej záverečné ustanovenia, ktoré určujú lehoty pre adresátov
tejto právnej normy na zosúladenie platného právneho stavu so stavom skutkovým.
Ide najmä o:
A/
povinnosť podať návrh na zápis údajov do obchodného registra, ktoré sa
nezapisovali do 1.1.2002, v lehote najneskôr do 1.1.2003 pod hrozbou uloženia
pokuty,
B/
uloženie úplného znenia požadovaných listín do zbierky listín najneskôr
do 31.12.2002 pod hrozbou uloženia pokuty,
C/
používanie obchodných dokumentov bez
náležitostí predpísaných touto novelou do 1.1.2003,
D/
zosúladenie spoločenských zmlúv a stanov obchodných spoločnosti s platným
právnym stavom v lehote do 1.1.2003 pod hrozbou zrušenia spoločnosti a
nariadenia jej likvidácie.
Záverom
príspevku chceme ešte stručne poukázať na nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžiadala
predmetná novela Obchodného zákonníka v naväzujúcich
právnych predpisoch a to najmä v Občianskom súdnom poriadku a Exekučnom
poriadku.
Občiansky
súdny poriadok (OSP) sa musel v svojej novele vyporiadať na prvom mieste
s tým, že Obchodný zákonník zakázal v určitých prípadoch zrušiť
už vzniknutú spoločnosť. Ďalej nebolo doteraz vysvetlené, kto je účastníkom
konania v prípade ešte neexistujúcej spoločnosti (až samotným zápisom
do obchodného registru spoločnosť vzniká ako nositeľ práv a povinností).
Na základe čoho sa výslovne určilo, že účastníkmi v tomto konaní sú
osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona (v našom prípade Obchodný zákonník)
oprávnené podať u spoločností návrh na prvozápis do obchodného
registra. Aby sa súčasne zamedzilo nezmyselnému mareniu prvozápisu, OSP
striktne vylúčil zo súdnych rozhodnutí, proti ktorým je možno podať
odvolanie to uznesenie, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu na zápis
do obchodného registra.
Novela
OSP taktiež vyriešila interpretačné
problémy, ktoré v minulosti vznikali so zápisom spoločnosti, údajov
alebo ich zmien do obchodného registra. Nebolo jednoznačné, odkedy zapísaný
údaj je právne účinný voči tretím osobám. Tým nie je dotknutá zásada
publicity spomenutá v Obchodnom zákonníku, ktorá priznáva právne účinky
voči tretím osobám až na 16. deň odo dňa zverejnenia.
Vzhľadom
na zavedenú zbierku listín novela
Obchodného zákonníka vytvára tlak na plynulé aktualizovanie zapísaných údajov
v obchodnom registri, resp. na včasné zásobovanie zbierky listín najrôznejšími
dokumentmi, OSP v tomto smere upravuje
výšku a pravidlá pre udeľovanie donucovacej pokuty.
Exekučný
poriadok zavádza nový spôsob exekúcie – exekúciu na obchodný podiel
spoločníka. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v legislatívnom
procese obdobný spôsob exekúcie, ktorého predmetom mal byť členský podiel
člena družstva nebol akceptovaný. Budúca realizácia navrhovaného spôsobu
exekúcie umožní postihnúť tú časť majetku povinnej osoby, ktorá v súčasnosti
exekúcii nepodliehala, a preto po dobu trvania účasti povinného v spoločnosti
s ručením obmedzeným nebolo možné dosiahnuť uspokojenie oprávneného
z majetkovej zložky obchodného podielu.
Okrem
upovedomenia oprávneného a povinného o tom, že sa začína exekúcia
postihnutím obchodného podielu, bude exekútor upovedomovať aj dotknutú
spoločnosť s ručením obmedzeným o tomto začatí exekúcie s tým,
že jej súčasne zakáže, aby udelila súhlas na prevod obchodného podielu
(ale iba, ak sa takýto súhlas podľa spoločenskej zmluvy vyžaduje). Doručenie
sa vykoná do vlastných rúk.
V ďalšom
štádiu nasleduje exekučný príkaz. Až jeho doručením zaniká účasť
povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným, a pokiaľ ide
o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, potom súčasne
nastane zánik takejto spoločnosti. Od tohto okamihu je spoločnosť s ručením
obmedzeným zaviazaná povinnosťou poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce
výške vyrovnacieho podielu do rúk oprávneného. Na druhej strane, pokiaľ sa
spoločnosť s ručením obmedzeným nachádza v likvidácii, potom je
povinná bezodkladne poukázať tej istej osobe peňažné prostriedky vo výške
zodpovedajúcej výške podielu spoločníka na likvidačnom zostatku.
V Banskej
Bystrici, dňa 13.02.2002
JUDr. Mária
Trubanová, PhD.