1 Apríl, mesiac ...

 

Stalo sa už tradíciou, že názvy niektorých mesiacov v roku spájame s akýmsi podtitulom napr. marec – mesiac knihy, jún – mesiac poľovníctva atď. S čím asi tak spájame mesiac apríl? Mnohí sa pousmejú a povedia: apríl - mesiac bláznov. Túto myšlienku v nás naozaj evokujú bláznivé rozmary počasia, avšak ruku na srdce, koľkí z nás vedia, že od nepamäti je na Slovensku mesiac apríl, mesiacom lesov. Áno lesov, tých ktoré vidíme keď sa poobzeráme naokolo ale aj tých, ktoré nevidíme, a pokrývajú skoro 2 milióny hektárov, čo je necelých 42 % rozlohy našej republiky.

V tomto mesiaci sa príroda začína intenzívnejšie vymaňovať spod „nadvlády“ kráľovnej zimy, ktorá vládne silnou rukou a nechce svoj trón postúpiť nikomu, čo je veľmi príznačné aj pre tento náš región a spôsobuje nám popri radosti z dobrej lyžovačky aj nemálo problémov.

Aj les, ako súčasť prírody ožíva, prebúdza sa zo spánku, do ktorého upadol s posledným šumom padajúceho lístia, s posledným zaručaním jeleňa v stráni, ktorý okrem túžby splniť si svoju svätú povinnosť akokeby oznamoval príchod zimy.

 Lesy aj keď oddychujú neprestávajú si plniť svoje funkcie, veď ako hovoríme sú našimi pľúcami, rezervoármi pitnej vody a bez nadsádzky môžeme povedať, že sú filtrom množstva negatívnych vplyvov industriálnej spoločnosti.

Pohľadom z trochu odborného uhla hovoríme, že lesy majú celospoločenský význam a okrem funkcie produkčnej plnia aj celý rad mimoprodukčných funkcií, z ktorých pre ilustráciu spomeniem funkcie: vodohospodársku, pôdoochrannú, zdravotnú, rekreačnú a. i.

Aby však lesy boli schopné plniť tieto funkcie v dostatočnej miere musia byť, jednoducho povedané, zdravé a silné, pripravené kedykoľvek odolávať značnému množstvu škodlivých činiteľov. Zdravotný stav lesov nie je v súčasnosti lichotivý a je len na nás, aby sme im podali pomocnú ruku, pretože teórie o tom, že lesy to zvládnu samé sú také neodborné, že ich platnosť by sa dala presunúť niekde do doby kamennej.

Ľudia často vidia veľmi zjednodušene v lese len nekonečný zdroj dreva, zveriny a svojim ignorantským prístupom a hľadením si len svojich osobných záujmov dokážu v priebehu niekoľkých minút či hodín zničiť to, čo tu rástlo niekoľko desaťročí a čo je výsledkom dlhodobej obetavej práce generácií lesníkov – lesných hospodárov. Ročne sa vynakladajú nemalé prostriedky na obnovu, výchovu, zveľaďovanie a ochranu lesa, ale žiaľ aj na odstraňovanie škôd napáchaných nedbalou a neuváženou činnosťou človeka. Mám na mysli nelegálnu ťažbu dreva, nepovolený výrub vianočných stromčekov, vypaľovanie trávy na medziach polí, pasienkov bližších či vzdialenejších od lesných porastov, kedy aj ten najnevinnejší ohník sa v priebehu niekoľkých sekúnd môže zmeniť na ničivý živel, ktorý nepozná žiadne hranice lesov či už urbárskych, štátnych, spoločenstvenných, cirkevných a ďalších. Prípady rokov minulých varujú, nielen tu u nás v lokalitách Čertiaž, Ždiarsko, Skalica či oproti v Petríkove, Bučníku a iných, ale aj v celoslovenskom a aj celosvetovom meradle. Rovnako mi nedá nespomenúť aj doslova „stádovitý“ zber lesných plodov, bez rešpektovania nariadení o územiach zákazu zberu, kedy vidina plného vedra čučoriedok zaslepuje oči, ktoré nehľadia pod nohy či náhodou nestoja na maličkom stromčeku, ktorý tam bol prácne vysadený a musí vynaložiť veľa energie aby sa ujal.

Áno, súhlasím, zoberme si koľko potrebujeme, ale nehľadajme v tom nijaký „biznis“, nechajme niečo aj vtáctvu a ostatným živočíchom, veď nie sme tu len my. A takto by sa dalo poukázať na veľa a veľa ďalších prípadov.

Chcem aj touto cestou apelovať na ľudí menšieho, či väčšieho okolia aby si uvedomili dôsledky svojho konania a rešpektovali platné zákony a nariadenia o obmedzeniach resp. o zákaze určitých činností v lesoch a ich okolí.

Pracovníci lesov organizujú nielen v mesiaci lesov, ale po celý rok v spolupráci so štátnou správou, lesnou strážou, strážou prírody, ochrancami prírody, zložkami polície, hasičmi a ďalšími ochranné služby, ktoré však majú za cieľ v prvom rade pred represívnymi opatreniami uplatňovať prevenciu, to znamená  predchádzať nekalej činnosti páchanej v lesoch a uchrániť lesy od takých ľudí o ktorých sa hovorí, že ak im to raz nemyslí, ani v lese na iné myšlienky neprídu.

Chrániť lesy neprislúcha len nám lesníkom, ale všetkým, pretože všetci nachádzame v lese pokoj, balzam na vypäté nervy z dennodenných stresových situácií, čerstvý vzduch, oddych, rekreáciu a preto by sme mali spoločne urobiť všetko preto, aby lesy boli aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou nášho života a aby sa naplnili aj slová najvýznamnejšieho lesníka všetkých čias, ktorý sa zaslúžil o rozvoj a zveľaďovanie lesov aj u nás na Horehroní Jozefa Dekréta Matejovie „ Zachovať lesy potomstvu.“

 

 

Ing. Martin Kovalčík

Lesná správa Polomka

 

2  

 

V poslednom období sa v tlači vyskytuje vo vzťahu k LSR čoraz viac článkov s negatívnym pohľadom na ich hospodársku činnosť'.

Je potrebné nastaviť zrkadlo autorom týchto článkov a z iného ohľadu prehodnotiť' možnosti spolupráce medzi zástupcami DSP a LSR ,š.p..

V médiách sa zdôrazňuje , že DSP je schopné spracovať' všetky sortimenty dreva okrem Bk vlákniny , čo však absolútne nie je pravda.

Pri pohľade na nároky aké si spracovatelia dreva uplatňuj ú u L SR j e viditeľné , že záujem je 0 odber smrekovej guľatiny a časti vlákniny bez zastúpenia jedle , borovice a ostatných ihličnanov. U listnatých drevín je záujem len o piliarsku guľatinu s priemerom nad 25 cm ba skôr od 35 cm vyššie. ' Cieľom lesníckej obchodnej politiky je hľadať' cesty na umiestnenie všetkých svojich produktov na trhu nie len smrekovej guľatiny.

Jedným z východísk je pre LSR spracovať si časť dreva , o ktorú nie je u domácich odberateľov záujem na vlastných spracovateľských kapacitách.

Preto je u LSR zriadených niekoľko stredísk drevárskej výroby , ktoré sú zamerané na spracovanie jedľovej guľatiny, podrozmerných sortimentov ihličnatých drevín , odenkových častí stromov z vyzdravovania , ktoré obsahujú také vady dreva , pre ktoré ich nemožno zaradiť' do guľatinových sortimentov. V listnatom dreve sú strediská zamerané na spracovanie bukovej a dubovej guľatiny do priemeru 25 cm , na spracovanie agátu , jelše a ostatných listnatých drevín.

Význam stredísk drevárskej výroby u LSR je okrem iného v tom , že eliminujú rôzne výkyvy v odbyte jednotlivých sortimentov dreva , spracovávajú napádajúce sortimenty v blízkosti ich výskytu , napomáhajú k zamestnanosti v horských a podhorských oblastiach , kde sú často jediným skromným zdrojom zamestnanosti.

Spracovateľský priemysel dreva mechanickým spôsobom si zvyšujúcim sa konkurenčným prostredím zavinil sám nedostatok dreva v sortimente smrekových výrezov a teraz vytvára tlak na LSR , aby robili nadprodukciu len smrekovej piliarskej guľatiny. Podotýkam , že cieľom slovenského lesníctva nie je pestovanie len smrekového lesa pre potreby DSP.

Cieľom lesníctva okrem ďalších funkcií lesa je tvoriť' takú štruktúru lesných porastov , aby čo najviac zodpovedala štruktúre prírode blízkych a ekologicky stabilných lesných ekosystémov so zvyšovaním ich druhovej biodiverzity. Z toho dôvodu sú i monokultúry smrekových porastov nahrádzané iným drevinovým zložením , čo v konečnom štádiu spôsobí stále väčší nedostatok smrekovej guľatiny.

Toto si musia spracovatelia dreva zobrať' na zreteľ' , a prispôsobiť' svoje podnikateľské činnosti daným podmienkam.

 

Ing. Ivan Novotný

 

3  Lesné požiare – aktuálna téma

 

Les, lesné prostredie, lesný ekosystém, je širokým priestorom, ktorý je vystavený neustálemu ataku škodlivých činiteľov. Azda prvým, ktorý nastupuje po vegetačnom kľude, je požiar – lesný požiar.

Jarné obdobie vytvára vhodné prostredie na vznik a šírenie požiarov. Negatívne javy a dôsledky lesného požiaru si často neuvedomujeme, ale pôsobenie a iniciácia vzniku požiaru zo strany ľudského faktora zohráva najdôležitejšiu rolu. Je založená na nízkom vedomí, vysokej ľahostajnosti, nedovolenom konaní, žiadnej represii. Osvetová činnosť, ktorá  sa v minulom období zo strany lesníckych organizácií vykonávala, sa tiež minula účinkom. Výsledkom je nežiadúci vývoj lesných požiarov a následne škody.

Ani v podmienkach podniku sa neuspokojujeme  s vývojom vzniku lesných požiarov, Pozitívny vývoj v roku 2001 je previazaný na relatívne dobrý priebeh počasia. Čo sme však zaregistrovali v poslednom období, je  striedanie sa dlhších periód  tepla a sucha s dlhšími periódami zrážok. Má to vplyv na vznik zvýšeného požiarneho nebezpečenstva tak, ako je definované v právnych predpisoch.

Znížená starostlivosť a až zanedbané  pozemky pastiev a trávnych porastov susediacich s lesom sú živnou pôdou pre vznik lesných požiarov najmä z titulu vypaľovania suchej trávy. Že sa jedná o vžitú technológiu v starostlivosti o uvedené pozemky, je preukázateľné. Taktiež to, že sa jedná o jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich príčin vzniku lesného požiaru, žiaľ, stáva sa pravidlom, že ťažko dokázateľnú.

Týmto len poukazujem na skutočnosť, že lesníkovi zákonom uložená povinnosť v opatreniach na ochranu lesov pred požiarmi je nedostatočná. Domnievam sa, že ochrana lesov pred požiarmi má byť celospoločenská záležitosť so zapojením aj nelesníckych subjektov, resp. subjektov, pozemky ktorých susedia s lesom. Takto to prezentujeme pri stretnutiach s príslušnými orgánmi. Prelomiť zaužívané, neúčinné opatrenia minulých období sa žiaľ nepodarilo. Trend potvrdzuje aj novela  právnych predpisov o požiarnej ochrane – zák. 314/01 Z.z. a vykonávacia vyhláška č. 121/02 Z.z.. Opatrenia na ochranu lesa postavené na vlastníkovi (!?) lesa považujeme za iracionálne najmä vo vybavení požiarnym  náradím, kde pri súčasnom výklade by si jeho doplnenie v rámci podniku vyžiadalo najmenej 4 mil. Sk. Je to neprijateľné. V tomto smere aj konáme na racionálnom výklade citovaných predpisov a veríme, že výsledky sa premietnu do podnikových a závodových predpisov tak, aby vyhovovali lesnej prevádzke.

Určitým krokom dopredu bola v jesennom období aj prevádzka leteckej požiarnej služby (LPS) – hliadkovacia činnosť vo vymedzenom území (stredné Slovensko). V tomto období vrcholia prípravy na jej  rozvinutie v širšom priestore – na území takmer celého podniku, celej republiky, s aktívnym zapojením odštepných závodov.

Situácia vo vývoji požiarovosti za rok 2001 :

 

- počet lesných požiarov                                                55

- poškodená/zničená plocha                                          49,10 ha/22,54 ha

- vzniknutá škoda                                                         1 074 tis. Sk

- klasifikácia príčin vzniku (počet/škoda) v tis. Sk         

                  - vypaľovanie                     4/186,0

                  - návštevníci lesa              13/169,0

                 - neznáma                       30/568,0

                  - vlastná prevádzka              2/10,0

                  - iné                                   4/19,0

 

Z hľadiska príčin je vidieť, že takmer  vo všetkých prípadoch sa na vzniku lesných požiarov podieľa ľudský faktor, keď za neznámu príčinu sa klasifikuje vždy, pokiaľ nie je táto preukázateľná príčina vypaľovania.

V priebehu jarného počasia v tomto roku sa vytvorili priaznivé podmienky na vznik a šírenie lesných požiarov. Stav sa  k 10. 4. 2002 sa približuje k bilancii roku 2001 a opakovane potvrdzuje poznatky a údaje vyššie uvedené.

V ochrane lesov pred požiarmi je nevyhnutné zmeniť filozofiu zabezpečovania preventívnych, ako aj represívnych opatrení. Akým smerom, o tom máme poznatky z lesníckej prevádzky a aj svoje predstavy. Hľadáme cesty na ich zovšeobecnenie.

 

Ing. Peter Slobodník