![]() |
![]() |
|
Náhrada ujmy aj pre štátne lesy! |
||
|
Vystúpenie na lesníckom HYDE - PARKU v rámci Dňa stromu (Foto: Ing. Ivan Rybár)
Pán
inžinier, my lesníci radi tvrdievame, že sme boli prvými ochranármi.
Môže s tým, „roduverný“ ochranár, ako vy, súhlasiť ? Lesníkom
naozaj nemožno uprieť prvenstvo v ochrane prírody, ktorú zabezpečovali
už v období pred uzákonením štátnej ochrany prírody a pred
vznikom jej odborných inštitúcií. V historických súvislostiach
aj pre ochranu prírody bol významný tereziánsky lesný poriadok
a činnosť J.D. Matejovie zameraná na záchranu baníctvom a hutníctvom
zdevastovaných lesov na prelome 18. a 19. storočia. Lesník Karol Kaán,
ktorý pôsobil aj v Banskej Bystrici bol tvorcom prvej koncepcie
ochrany prírody v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Lesníci boli
aj iniciátormi prvých chránených území na Slovensku, ako napríklad
Ponická Dúbrava a Príboj z roku 1895, Dobročský a Badínsky
prales z roku 1913 a mnohých ďalších. Lesníci sa významne
podieľali aj na vzniku prvých národných parkov a k rozvoju
siete chránených území prispela celá rada lesníkov z prevádzky,
taxácie, lesníckeho výskumu a školstva. Boli
ste aktívnym účastníkom Dňa stromu, akcie, ktorú by sme radi považovali
za symbol zlepšujúcej sa spolupráce ochranárov a lesníkov. Myslíte
si, že takéto „dni“ môžu uvedenému zámeru
pomôcť ? Deň
stromu, ktorý sa uskutočnil 21. júna pri Čiernom Balogu
považujem za veľmi vydarenú akciu s hodnotným a zaujímavým
programom. Iste z nej ostanú všetkým účastníkom tie najkrajšie
spomienky. Podobné akcie zamerané na propagáciu lesníctva, určené
nielen odborníkom, ale aj na širokej
verejnosti, sú veľmi potrebné a osožné. Aj preto som počas
Dňa stromu verejne vyzval k zintenzívneniu spolupráce medzi lesníkmi
a ochrancami prírody, čo považujem za nevyhnutný predpoklad
nielen zlepšovania našich vzájomných vzťahov, ale aj zvýšenia súladu
hospodárenia a ochrany v lese. Máte
pravdu, veď navzájom si zatiaľ nevieme kolegiálne poradiť ani so základnými
legislatívnymi normami našej práce. My máme výhrady voči zákonu o ochrane
prírody a krajiny, vy zase neviete prísť na chuť navrhovanému
lesnému zákonu. Ide síce o ten istý strom, ale každý z nás
ho vníma inak. Čo s tým ? Podľa
mňa by legislatívne normy o ktorých hovoríte mali byť nielen vo
vzájomnom súlade, ale ešte užšie prepojené. Je na škodu obidvoch
strán, keď si namiesto podpory navzájom torpédujeme základné zákony
napriek tomu, že ide o spoločnú vec. Som presvedčený, že pri väčšom
pochopení bolo možné presadiť nielen zákon o ochrane prírody,
ale aj zákon o lesoch ako eurozákony. Iste, bude potrebné ešte v záujme
zlepšenia vzťahov prekonať určité názorové rozdiely, nedôveru a nezdravé
dokazovanie dôležitosti a sily, verím však, že sa obnovia tradičné
historické väzby medzi lesníkmi a ochranou prírody. Čím skôr
sa tak stane, tým lepšie pre obidve strany ! Máme
ťažké srdce aj na to, že nám, štátnym lesom, nariadenie vlády č.
24 / 2002 Z.z., ktoré upresňuje § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny
č. 287 / 94 Z.z., nepriznáva nárok na ujmu, ktorá nám vzniká z titulu
obmedzenia hospodárenia na chránených lesných územiach. Keďže
ostatné subjekty hospodáriace na lesnej pôde takýto nárok majú, považujeme
to za diskrimináciu štátneho vlastníctva... Áno,
zákon NR SR č.287/94 Z.z. v znení zákona 261/2002 Z.z.., naozaj
upiera úhradu ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania z titulu
ochrany prírody v prípadoch, ak sa jedná o pozemky vo vlastníctve
štátu, pričom toto ustanovenie je premietnuté aj do vykonávacích
predpisov. Nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by
mal platiť od budúceho roka už však upravuje
v § 61 náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania tak, že
sa zrovnoprávňujú všetky formy vlastníctva, v dôsledku čoho
vzniká nárok na náhradu aj v prípadoch, keď dochádza k obmedzeniu
bežného obhospodarovania aj na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Určite
nebude ľahké vysporiadať sa s problémom náhrad, no po zabehnutí
celého ich mechanizmu, od uplatnenia
nároku, cez jeho správne vydokladovanie, výpočet, preskúmanie správnosti
až po priznanie a vyplatenie náhrady, tu vznikne účinný nástroj
na odstránenie krívd vyplývajúcich zo znášania obmedzení, a to
aj v prípade štátnych lesov. Pán
inžinier, aké sú hlavné zastávky vášho pracovného životopisu ? Pred
40 rokmi som ukončil LF VŠLD vo Zvolene, pracoval som krátko v lesnej
prevádzke, potom 9 rokov na Lesprojekte vo Zvolene a v budúcom
roku dosiahnem 30 ročné pôsobenie v ochrane prírody. Pracoval som
v rôznych funkciách a pod rôznymi názvami, tak ako ich prinášali
časté reorganizácie. Hlavnou náplňou mojej práce je problematika
ochrany prírody na lesnom pôdnom fonde. Napriek zložitosti a odbornej
náročnosti je to práca veľmi zaujímavá, v ktorej možno nájsť
vnútorné uspokojenie. Jednou z jej prijemných stránok je
aj to, že sa v rámci mnohých terénnych podujatí stretávam s bývalými
kolegami a priateľmi – lesníkmi. Ďakujem
za rozhovor. Rozhovor
pripravil: Ján Mičovský
|
Kontakt: Ing. Július BURKOVSKÝ, Štátna ochrana prírody, Lazovná 10, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048 471 36 33 |