Náhrada ujmy aj pre štátne lesy!

 

Vzťahy medzi ochranármi a lesníkmi nepatria vždy medzi priam idylické. Príčiny sú rôzne, najčastejšie však spočívajú v nedostatočnej vzájomnej komunikácii a ochote počúvať argumenty toho druhého. A niekedy aj v akejsi stavovskej póze, ktorá našepkáva, že všetko, čo prichádza z druhého tábora je potrebné a priori odmietnuť. O tom, že takýto prístup je nielen neproduktívny, ale býva často aj smiešny sa obyčajne presvedčíme vtedy, keď máme možnosť bližšie spoznať „protivníka“, ktorý je schopný prekročiť úzke rezortné mantinely a  ktorého múdra reč preto naberá na presvedčivosti.  Práve takýmto človekom je aj pán Ing. Július BURKOVSKÝ, významný pracovník ochrany prírody na Slovensku. Pôsobí v Banskej Bystrici, na celoslovenskom ústredí Štátnej ochrany prírody, je členom mnohých  poradných zborov, odborných redakcií, aktívne publikuje a jeho skutočná autorita vyplýva z obdivuhodne bohatých pracovných a životných skúseností. Dosť dôvodov na to, sme ho požiadali o nasledovný rozhovor.

 

 

Vystúpenie na lesníckom HYDE - PARKU v rámci  Dňa stromu  (Foto: Ing. Ivan Rybár)

 

 

Pán inžinier, my lesníci radi tvrdievame, že sme boli prvými ochranármi. Môže s tým, „roduverný“ ochranár, ako vy, súhlasiť ?

 

Lesníkom naozaj nemožno uprieť prvenstvo v ochrane prírody, ktorú zabezpečovali už v období pred uzákonením štátnej ochrany prírody a pred vznikom jej odborných inštitúcií. V historických súvislostiach aj pre ochranu prírody bol významný tereziánsky lesný poriadok  a činnosť J.D. Matejovie zameraná na záchranu baníctvom a hutníctvom zdevastovaných lesov na prelome 18. a 19. storočia. Lesník Karol Kaán, ktorý pôsobil aj v Banskej Bystrici bol tvorcom prvej koncepcie ochrany prírody v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Lesníci boli aj iniciátormi prvých chránených území na Slovensku, ako napríklad Ponická Dúbrava a Príboj z roku 1895, Dobročský a Badínsky prales z roku 1913 a mnohých ďalších. Lesníci sa významne podieľali aj na vzniku prvých národných parkov a k rozvoju siete chránených území prispela celá rada lesníkov z  prevádzky, taxácie, lesníckeho výskumu a školstva.

 

Boli ste aktívnym účastníkom Dňa stromu, akcie, ktorú by sme radi považovali za symbol zlepšujúcej sa spolupráce ochranárov a lesníkov. Myslíte si, že takéto „dni“ môžu uvedenému zámeru  pomôcť ?

 

Deň stromu, ktorý sa uskutočnil 21. júna pri Čiernom Balogu  považujem za veľmi vydarenú akciu s hodnotným a zaujímavým programom. Iste z nej ostanú všetkým účastníkom tie najkrajšie spomienky. Podobné akcie zamerané na propagáciu lesníctva, určené nielen odborníkom, ale aj na širokej  verejnosti, sú veľmi potrebné a osožné. Aj preto som počas Dňa stromu verejne vyzval k zintenzívneniu spolupráce medzi lesníkmi a ochrancami prírody, čo považujem za nevyhnutný predpoklad nielen zlepšovania našich vzájomných vzťahov, ale aj zvýšenia súladu hospodárenia a ochrany v lese.

 

Máte pravdu, veď navzájom si zatiaľ nevieme kolegiálne poradiť ani so základnými legislatívnymi normami našej práce. My máme výhrady voči zákonu o ochrane prírody a krajiny, vy zase neviete prísť na chuť navrhovanému lesnému zákonu. Ide síce o ten istý strom, ale každý z nás ho vníma inak. Čo s tým ?

 

Podľa mňa by legislatívne normy o ktorých hovoríte mali byť nielen vo vzájomnom súlade, ale ešte užšie prepojené. Je na škodu obidvoch strán, keď si namiesto podpory navzájom torpédujeme základné zákony napriek tomu, že ide o spoločnú vec. Som presvedčený, že pri väčšom pochopení bolo možné presadiť nielen zákon o ochrane prírody, ale aj zákon o lesoch ako eurozákony. Iste, bude potrebné ešte v záujme zlepšenia vzťahov prekonať určité názorové rozdiely, nedôveru a nezdravé dokazovanie dôležitosti a sily, verím však, že sa obnovia tradičné historické väzby medzi lesníkmi a ochranou prírody. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie pre obidve strany !

 

Máme ťažké srdce aj na to, že nám, štátnym lesom, nariadenie vlády č. 24 / 2002 Z.z., ktoré upresňuje § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 287 / 94 Z.z., nepriznáva nárok na ujmu, ktorá nám vzniká z titulu obmedzenia hospodárenia na chránených lesných územiach. Keďže ostatné subjekty hospodáriace na lesnej pôde takýto nárok majú, považujeme to za diskrimináciu štátneho vlastníctva...

 

Áno, zákon NR SR č.287/94 Z.z. v znení zákona 261/2002 Z.z.., naozaj upiera úhradu ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania z titulu ochrany prírody v prípadoch, ak sa jedná o pozemky vo vlastníctve štátu, pričom toto ustanovenie je premietnuté aj do vykonávacích predpisov. Nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by mal platiť od budúceho roka už však upravuje  v § 61 náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania tak, že sa zrovnoprávňujú všetky formy vlastníctva, v dôsledku čoho vzniká nárok na náhradu aj v prípadoch, keď dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania aj na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Určite nebude ľahké vysporiadať sa s problémom náhrad, no po zabehnutí celého ich mechanizmu, od  uplatnenia nároku, cez jeho správne vydokladovanie, výpočet, preskúmanie správnosti až po priznanie a vyplatenie náhrady, tu vznikne účinný nástroj na odstránenie krívd vyplývajúcich zo znášania obmedzení, a to aj v prípade štátnych lesov.

 

Pán inžinier, aké sú hlavné zastávky vášho pracovného životopisu ?

 

Pred 40 rokmi som ukončil LF VŠLD vo Zvolene, pracoval som krátko v lesnej prevádzke, potom 9 rokov na Lesprojekte vo Zvolene a v budúcom roku dosiahnem 30 ročné pôsobenie v ochrane prírody. Pracoval som v rôznych funkciách a pod rôznymi názvami, tak ako ich prinášali časté reorganizácie. Hlavnou náplňou mojej práce je problematika ochrany prírody na lesnom pôdnom fonde. Napriek zložitosti a odbornej náročnosti je to práca veľmi zaujímavá, v ktorej možno nájsť  vnútorné uspokojenie. Jednou z jej prijemných stránok je aj to, že sa v rámci mnohých terénnych podujatí stretávam s bývalými kolegami a priateľmi – lesníkmi.

 

Ďakujem  za rozhovor.

   

Rozhovor pripravil:  Ján Mičovský

 

 

 

Rozhovor pre redakciu LESU - ZDAR  (Foto: Ing. Ivan Rybár)

 

Kontakt: Ing. Július BURKOVSKÝ, Štátna ochrana prírody, Lazovná 10, 974 01 Banská Bystrica, tel.: 048 471 36 33