PREDSTAVUJEME VÁM LESY SR, š.p.
ODŠTEPNÝ ČIERNY BALOG
LS Osrblie - rozsiahla plocha 5 rokov po smršťovej kalamite v roku 1996
|
Prírodné pomery
Územie
Odštepného závodu Čierny Balog leží v centrálnej časti
Slovenského rudohoria (Veporské vrchy) a Nízkych Tatier. Jeho
hranice sú vytýčené známymi kótami – na východe Fabovou hoľou,
na západe Ľubietovským Veprom, na juhu Klenovským Veprom a na
severe Chopkom. Územnosprávne patrí prevažne do okresu Brezno, menšia
časť do okresu Banská Bystrica. Na
prevažne veľmi kvalitných, hlbokých a
humóznych lesných pôdach, sa rozkladajú závodom spravované
lesy na celkovej výmere 31 997 ha (podľa KN), z čoho je 31 759
ha (99,3%) lesov štátnych. Lesné porasty majú do značnej miery
charakter pôvodných lesov, najmä čo sa týka drevinového zloženia.
To je nasledovné: smrek 40-60%, buk 20-40%, jedľa 10-25%, javor horský
a jaseň 5-10%, brest dnes už iba ako primiešaný. Hlavnými
vodnými tokmi sú Čierny Hron, Kamenistý Potok, Bystrianka a Hron.
Ob-lasť je bohatá na výskyt prameňov. Prevažná časť terénov je
orientovaná v SV-V-JV sme-re, čo tiež znižuje výpar a vytvára
chladný a vlhký charakter komplexov tunajších lesov. Na
území závodu sa ako doklad solídnej zachovalosti lesných ekosystémov,
nachádza niekoľko kategórií chránených území. Sú to Národné
parky Nízke Tatry a Muránska planina, CHKO Poľana s Biosférickou
rezerváciou Poľana a Chránenou
poľovnou oblasťou Poľana. Ďalej sú to Národné prírodné rezervácie
Dobročský prales (ocenený diplomom Rady Európy), Klenovský Vepor,
Ľubietovský Vepor a Hrončecký Grúň, Prírodné rezervácie
Havranie skaly, Slatinský Jarok, Blatá a Rosiarka a Chránené
prírodné výtvory Havranka, Meandre Kamenistého potoka, Kamenistý
Potok, vodopád Spády. V lesoch nachádza priaznivé podmienky lesná zver, v ktorej druhovom zastúpení dominuje zver jelenia, menej zver srnčia, medvede, diviačia zver, vlk, rys, zriedkavo no permanentne aj vydra. Žijú tu hlucháne, tetrovy, bociany čierne, dravé vtáky vrátane orla krikľavého a iné.
Organizačná štruktúra
OZ Čierny Balog tvorí 8 LUC s rovnomennými názvami lesných správ – Osrblie, Hronec, Sihla, Čierny Balog (LS Krám), Dobroč, Šaling, Michalová a Ďumbier. Závod má DHS so sídlom v Hronci a s MES v Hronci a v Brezne, ďalej má Škôlkárske stredisko, ku ktorému je priradená aj zberňa diviny v Michalovej, a od júna 2002 aj Stredisko drevárskej výroby v Michalovej, ktoré spracúva ihličnaté drevo tenších dimenzií na hranoly a rezivo. Ústredie závodu je v strede obce Čierny Balog v budove, ktorá bola v r. 1998 rekonštruovaná.
Z histórie
Vysoký
stupeň lesnatosti, vysoká kvalita hmoty najmä ihličnatých drevín,
predurčili už
pred mnohými rokmi túto oblasť pre prevahu drevorubačských a lesníckych
činností. S nimi a s výskytom rúd v oblasti súvisel
aj rozvoj baníctva a železiarstva (za obcou Osrblie je zachovaná
železorudná taviaca pec z 18. storočia, v Kamenistej doline vodná
nádrž Hronček na plavenie dreva z 19. stor.). Z Čierneho Balogu
vyšiel Jozef Dekret Matejovie, bola tu najrozsiahlejšia sieť tratí
úzko-koľajnej lesnej železnice, často krát sa v týchto typických
lesníckych podmienkach po prvý krát skúšali novo zavádzané lesnícke
stroje a technológie. V sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov 20. stor. ťažil závod okolo 200 tis. m3 dreva ročne. Postupne prichádzalo k poklesu ťažieb na dnešných zhruba 172 tis. m3 ročne.
Hospodárenie dnes
79%
objemu výkonov plní závod vlastnými pracovníkmi a prostriedkami,
21% cudzími. Okrem štandardnej strojovej výbavy používa dva
harvestery, s ktorými spracuje ročne priemerne (odvetví a zmanipuluje)
20 000 m3 prevažne ihličnatého dreva. Z celého objemu ročnej
ťažby tvorí listnaté drevo 20-25 %. Tak ako na všetkých miestach Slovenska, najmä na tých, kde je väčšie zastúpenie ihličnanov, hlavne smreka, aj u nás stúpa podiel náhodných ťažieb, ktoré tvoria priemerne ročne 25-40 %, ale iba dovtedy, kým sa neprihodí taká pohroma, akou bola smršťová kalamita z 8.júla 1996, počas likvidácie ktorej bolo spracovaných takmer 900 tis. m3 dreva na ploche viac ako 1000 ha, najviac na Lesnej správe Osrblie.
Poľovníctvo a rybárstvo
OZ obhospodaruje režijné revíry Vepor, Vydrovo, Poľana, Tri Vody, Gápeľ a Lešnik. Na jeho území sú tiež 4 prenajaté poľovnícke združenia. Hlavným druhom poľovnej zveri je zver jelenia, medveď a srnčia zver. Vo vodách závodom spravovaných vodných tokov je možné loviť najmä pstruhy a lipne.
Perspektíva ďalších rokov
Hlavný
výrobný program závodu, vyplývajúci z predpisov LHP, je
obohatený v úvode spomenutými doplnkovými činnosťami špecializovaných
stredísk Tu v najbližších rokoch nič podstatné meniť
nemožno. 21.
júna 2002 bol vo Vydrovskej doline za obcou Čierny Balog zahájený 1.
ročník Dňa stromu, ktorý sa má stať každoročnou tradíciou na
prezentovanie slovenského lesníctva pred najširšou verejnosťou. V budúcom
a nasledujúcich rokoch sa tu má postupne vybudovať rozsiahly
celoslovenský lesnícky skanzen, poskytujúci prierez lesníckymi činnosťami
od rokov dávno minulých až po dnes. Potrebné bude zo strany OZ tiež nachádzať spoločnú reč so zástupcami rôznych občianskych združení, ktoré v snahe o zvyšovanie atraktivity regiónu pre turistiku, nepriamo spôsobujú zvyšovanie civilizačného tlaku na doteraz pomerne málo atakované lesné komplexy závodu (s výnimkou nízkotatranskej časti, ktorá je turisticky exploatovaná už dávno). Závod súhlasil so zriadením niekoľkých oficiálnych cykloturistických trás. Svoje chatové – poľovnícke a rekreačné zariadenia ponúkame aj prostredníctvom cestovných kancelárii na pobyt pre záujemcov.
text a foto: Ing. Boris Pekarovič VTN OZ Čierny Balog
|
Hrončok - vodná nádrž
|
... aj na LS Osrblie ostali malebné zákutia
|
Harvestor H-120, LS Sihla
|
Škôlkárske stredisko Čierny Balog - Šánsko
|
Múzeum čiernohronskej železničky
|
Z osláv výročia Jozefa Dekreta Matejovie r. 1999
|