Kalamity v lesoch SR š. p. Banská Bystrica

a ich vplyv na ďalší vývoj zdravotného stavu lesa

            Podľa doterajších dostupných informácií uvádzaných v odborných lesníckych článkoch a prácach o vzniku a priebehu spracovania živelných kalamít na lesoch a lesných porastoch od roku 1755 (Kodrík 1996) spôsobených vetrom v porovnaní so súčasnosťou je možné konštatovať, že interval opakujúcich sa ničivých veterných vplyvov na les sa z každých 15. – 18. rokov posunul na takmer každý rok. Ničivé účinky týchto veterných živlov sa pri súčasných klimatických zmenách zmenšili plošne, ale nabrali sústredený ráz v jednotlivých vzduchových prúdniciach v rôznych nadmorských výškach.

            Ako uvádzajú v zborníku referátov z odbornej konferencie z 12. – 13. júna 1997 pod názvom „Manažment likvidácie následkov kalamít mimoriadneho rozsahu“ Ing. František Štulajter, CSc., “V úvodnom slove“ a prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc., v referáte „Vietor – významný škodlivý činiteľ v smrekových porastoch“, že k príčinám vzniku kalamít je možné pridať aj nesprávne v minulosti realizované zmeny drevinového zloženia na holinách po veterných kalamitách, čím bol znížený odolnostný potenciál porastov, nesprávne uplatňovanie zásad hospodárenia, odsúvanie výchovných zásahov v mladých porastoch, nesprávne používané hospodárske spôsoby a formy hospodárenia ku ktorým sa neuplatňovali vždy zásady ochrany proti vetru a ďalším abiotickým, ako aj biotickým škodlivým činiteľom.

            Výrazné klimatické poruchy v mesiacoch október až december 2002 aj úvodné mesiace prvého štvrťroka 2003 negatívne zasiahli lesné porasty, najmä v severnejších oblastiach Slovenska, kde spôsobili množstvo sústredených i roztrúsených kalamít.

            V sprievode nárazových vetrov sa znásobovali ataky na lesné porasty v jednotlivých prúdniciach tak, že kalamitami postihli hospodárske, ale aj ochranné lesy do nadmorských výšok až 1300 m n. m. Poškodili, až zničili lesy v rade významných chránených území, chránených areáloch, ale aj v národných parkoch, národných prírodných rezervácií a ich ochranných pásmach. Vzniknuté kalamity v ihličnatých oblastiach a ihličnatých porastoch sa dňom vzniku stali nebezpečnou „základňou“ pre premnoženie podkôrnych a drevokazných škodcov, ktorí pri priaznivom pre nich klimatickom vývoji počasia v jarných i letných mesiacoch tohoto roka 2003 sa stali vážnymi kalamitnými škodcami, ktorí ohrozujú okolité lesné porasty.

            V mesiacoch október – december 2002 najviac poškodil vietor národné prírodné rezervácie (NPR) v OZ Námestovo – NPR Šramková, národný park Malá Fatra v množstve 5 000 m3 – sústredenej kalamity, v NPR Babia hora 500 m3 sústredená kalamita. Veterné kalamity poškodili a zničili ihličnaté porasty. V OZ Žilina v NPR Šútovská dolina, NP Malá Fatra – sústredená kalamita v množstve 3 000 m3, všetko ihličnaté porasty. V OZ Čierny Balog, v NPR Dobročský prales a NPR Hrončecký grúň v množstve kalamity 5 500 m3 , ihličnatej 5 300 m3. V OZ Rožňava v NP Slovenský raj, LHC Ľadová a Stratená – celkom 300 m3 sústredenej kalamity, z toho ihličnatej 250 m3. V OZ Prešov, v NP Slovenský raj v NPR Sokol a NPR Kyseľ, Piecky, Kokošovce – celkom 1 200 m3 kalamity, z toho 800 m3 ihličnatej. V OZ Kriváň c CHKO Poľana napadlo celkom 10 000 m3 kalamity, z toho 9 600 m3  ihličnatej, prevažne roztrúsenej. V OZ Revúca – NP Muránska planina vznikla prevažne roztrúsená kalamita ihličnatá v množstve 5 200 m3.

V súčasnom období je živelnou veternou kalamitou poškodené a zničené v chránených územiach v Lesoch SR š. p. celkom v 4. a 5. stupni ochrany 17 264 m3 hmoty lesných porastov, z toho ihličnatej 15 593 m3 a listnatej 1 671 m3.

V hospodárskych lesoch v štátnom podniku k 30. 9. 2003 je evidované celkom 1 027 784 m3 kalamitnej hmoty, z toho 884 509 m3 ihličnatej a 143 275 m3 listnatej.

            Za uvedené obdobie odštepné závody spracovali celkom 925 018 m3 kalamitného dreva, z toho ihličnatého 798 134 m3 a listnatého 131 884 m3.

            Podľa vzniku a druhu kalamity najvyšší podiel má sústavne kalamita živelná veterná s množstvom 644 546 m3 kalamitného dreva, po nej druhá v poradí je kalamita podkôrniková s množstvom evidovanej hmoty 123 580 m3, ďalej kalamita imisná s množstvom 99 928 m3 evidovanej kalamitnej hmoty, ďalšia v poradí je kalamita iná s množstvom kalamitnej hmoty 96 523 m3 a na záver kalamita hubová s množstvom evidovanej kalamitnej hmoty 63 207 m3.

            Vzniknuté živelné kalamity v súčinnosti s extrémne teplou a suchou klímou, ktorá sa usadila nad strednou Európou od jari až do jesene, vytvorili nebezpečný potenciál na premnoženie biotických škodcov – podkôrnych, drevokazných, listožravých aj hubových.

            Táto situácia si vyžaduje od lesníckej výroby nesmierne obetavý prístup k realizovaniu súboru konkrétnych opatrení, ktoré napomôžu eliminovať atak škodlivých činiteľov a stabilizovať ohrozené lesné porasty pred ich predčasnou likvidáciou. Pokiaľ sa včas zasiahne ochrannými a obrannými technológiami a urýchlene sa spracujú kalamity, situácia sa dostane v ohrozených lokalitách pod kontrolu. Pre doposiaľ nepoškodené lesné porasty sú hrozbou sústredené aj roztrúsené kalamity nachádzajúce sa v chránených územiach, na ktorých je 8 – 10 tisíc m3 kalamitnej hmoty ihličnatej, kde okrem výnimky zo zákona č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorú môže udeliť iba Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), nie je možné, najmä v stupňoch ochrany 4. a 5., kalamitu spracovať. Doposiaľ všetky naše snaženia o udelenie výnimiek zo zákona 543 MŽP SR písomnými rozhodnutiami zamieta. Zdôvodnenia v rozhodnutiach sú neadekvátne nebezpečenstvu, ktoré hrozí z chránených území po prepuknutí podkônikovej kalamity okolitým ochranným a hospodárskym lesom. Táto neodbornosť a krátkozrakosť z pozície ochrany prírody spôsobí nevyčísliteľné a ťažko nahraditeľné škody na lesných porastoch.

            Na zamedzenie ďalšieho poškodzovania lesných porastov v dôsledku synergického pôsobenia škodlivých činiteľov v Lesoch SR, š. p. Banská Bystrica boli generálnym riaditeľom LSR, š.p. schválené dňa 30.7.2003 dlhodobé opatrenia.

            Cieľom dlhodobých opatrení je, aby sa v regiónoch odštepnými závodmi, kde v dôsledku klimatických zmien, podôrnych a hubových škodcov dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu lesných porastov, najmä k úbytku asimilačných orgánov, zmenám sfarbenia – žltnutia porastov, mladín a kultúr, tiež úplnému odumretiu stromov a skupín stromov, postupne vypracovávali viacetapové vykonávacie projekty a na tieto naväzovali ročné realizačné projekty ozdravných opatrení podľa Metodického pokynu MP SR č. 4390/2003-710 zo dňa 25.4.2003. Metodický pokyn je zameraný na prípravu, výber, vyhodnotenie, kontrolu a financovanie projektov programu odstraňovania škôd  na lesných ekosystémoch.

            Jar roku 2004 ukáže ako sa uplynulý suchý rok prejaví na zdravotnom stave lesných porastov, do akej miery oslabené porasty dokážu odolávať extrémnym teplotám za minimálnej vlahy a kalamitnému tlaku biotických škodcov. Už v súčasnosti celé komplexy borovicových porastov odumierajú.

Pokiaľ sa situácia nestabilizuje, bude potrebné navrhnúť a zrealizovať nové podporné revitalizačné opatrenia foliárnym leteckým prihnojením, nakoľko vyčerpané porasty synergický atak škodlivých činiteľov nezvládnu.

Ing. Ján Kovalčík, CSc.,

Lesy SR š. p. Banská Bystrica