Život lesníckej výroby

(15.10.2003; Hospodársky denník; s. 3; Peter Farárik)

          Nie je to tak dávno, keď vo vzťahoch producentov a spracovateľov dreva to poriadne iskrilo. Domáci spracovatelia obviňovali štátny podnik Lesy SR z nadmerného vývozu suroviny a ich požiadavky preto údajne zostávali nenaplnené. Tvrdilo sa dokonca, že "meter" obchodu so surovinou nie je rovnaký pre odberateľov doma a v zahraničí a mnohí spracovatelia sa dožadovali väčšej transparentnosti a korektnosti v celom systéme obchodu s drevom. Stalo sa. Rozhodujúcim dátumom bol 1. júl tohto roka, keď Lesy SR obrátili spôsob obchodovania, ktorým zhodnocujú svoju produkciu. Tridsaťšesť najväčších zákazníkov vyňali spod právomoci odštepných závodov a obhospodarujú ich z pozície podnikového riaditeľstva. Objem nákupu týchto odberateľov suroviny tvorí možno tri štvrtiny všetkej produkcie drevnej hmoty. Podnikové riaditeľstvo s nimi rokuje z hľadiska dodávok, dohodnutých objemov a splatnosti z jedného miesta, čím sa sprehľadnili toky dreva a vylúčili aj zbytočné podozrenia.

          Ďalším krokom je snaha podniku vyradiť z obchodovania so zahraničím rôznych priekupníkov, ktorí v podstate fungovali len ako sprostredkovatelia. Výsledkom sú už viaceré zmluvy na priamo, napríklad s veľkými rakúskymi spracovateľmi, ale aj s celulózkami a výrobcami drevovláknitých dosák v severnom Taliansku. Firma ďalej scentralizovala niektoré čiastkové činnosti, predovšetkým kontrolu, ktorú vyňali spod právomoci odštepných závodov. Podobne sa centralizovala aj právna službu.

          Dlhodobým cieľom snaženia takzvaného operatívneho krízového riadenia je prepojenie výroby a obchodu. Nové vedenie podniku chce odstrániť dvojkoľajnosť, ktorá sa prejavuje tým, že lesnícka výroba žije svojím životom, ale potreby zákazníkov sa s ním akosi neprekrývajú. Deklaruje, že taký veľký podnik, akým Lesy SR nesporne sú, by mal svojím obchodným partnerom garantovať surovinu zmluvne, a to v danej kvalite, čase a objeme. Tým, že štátne lesy u nás obhospodarujú asi polovicu celkovej výmery, majú predpoklady stať sa v tomto smere dokonca stabilizujúcim článkom. Takéto gesto je vítané najmä z toho dôvodu, že veľké drevospracujúce podniky svoju prevádzkovú bezpečnosť nedokážu dosiahnuť desiatkami a ani stovkami malých dodávateľov dreva.

 

Z drevorubača chcú spraviť podnikateľa

(15.10.2003; Sme; príloha RN; s. 8; Peter Fillo)

          Národná rada SR by mala podľa predstáv súčasného manažmentu š. p. Lesy SR schváliť zákon o transformácii nášho najväčšieho lesníckeho podniku na akciovú spoločnosť s účinnosťou už od l. januára 2004. Uskutočnenie tejto transformácie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a v súčasnosti prebiehajú na pôde zriaďovateľa podniku - Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR - intenzívne práce na definitívnom znení zákona. Podľa Petra Gogolu, povereného v podniku Lesy SR komunikovať s verejnosťou na tému transformácia, existuje reálny predpoklad, že v radoch koalície aj opozície je politická vôľa prijať tento zákon.  Podľa neho vznikne akciová spoločnosť so splnomocnením hospodáriť na lesnom pôdnom fonde v správe súčasného štátneho podniku Lesy SR. Samotná pôda má však zostať vo vlastníctve štátu. Súčasťou transformácie bude zavedenie novej organizačnej štruktúry, ktorá by mala racionalizovať riadenie a znížiť režijné náklady. Jej postupná implementácia potrvá podľa plánu od mája 2004 približne 18 mesiacov. Základným prvkom znižovania réžie bude pritom aj zabezpečenie výrobných výkonov a služieb externými partnermi. V tejto súvislosti manažment podniku ohlásil veľké znižovanie stavu zamestnancov, podľa prvých správ až o tri štvrtiny.

          "Podnik, v budúcnosti akciová spoločnosť, bude vykonávať výrobné činnosti v doterajších intenciách. To znamená, že ak v súčasnosti zamestnáva okolo 12-tisíc pracovníkov, veľkú časť z nich bude potrebovať aj v budúcnosti. Ťažko povedať, koľko pracovníkov zostane priamo zamestnaných v Lesy SR a koľkí budú pracovať pre podnik v rámci dodávateľských služieb. No vystihol by som to asi tak, že my koniec-koncov nebudeme prepúšťať, ale budeme vytvárať veľa malých a stredných podnikateľov," komentoval situáciu Ján Ďurský, generálny riaditeľ Lesníckej sekcie MP SR.

          "V rámci transformačného projektu venujeme veľké úsilie vytvoreniu dodávateľských subjektov z radov terajších zamestnancov, a to nielen na živnostenskej báze. Naším cieľom je vygenerovať vznik primerane veľkých podnikateľských subjektov, ktoré môžu byť pre Lesy SR dlhodobými partnermi, a tak väčšina súčasných pracovníkov podniku bude v podstate naďalej pracovať pre štátne lesy. Okrem toho sa im však otvorí možnosť dodávať lesnícke služby aj do neštátneho sektora. Takýto prístup v konečnom dôsledku poskytne väčšiu šancu na zachovanie mnohých pracovných miest v lesnom hospodárstve. Samozrejme, na princípe vyššej efektívnosti," doplnil P. Gogola.  Proces transformácie pozorne sledujú aj odborári. V oblasti lesného hospodárstva tvoria takzvanú malú tripartitu zástupcovia MP SR, Združenia zamestnávateľov v lesnom hospodárstve v SR a Odborového zväzu pracovníkov v drevospracujúcom priemysle, lesnom a vodnom hospodárstve na Slovensku (OZ D-L-V).

          "Dávame pozor, aby sa dodržiaval zákon aj pri takých nepríjemných krokoch, ako je reštrukturalizácia pracovných miest. Teší nás, že ministerstvo a zamestnávatelia prejavili ochotu spolupracovať v rámci malej tripartity. Zatiaľ teda pozorne sledujeme, čo sa deje v podniku. Našou predstavou je, aby neprepustil priveľa ľudí naraz. Vnímame tendencie privatizovať časť činností v štátnych lesoch, ako sú ťažba či približovanie dreva. Má to utužiť konkurenčné prostredie. Chápem, že vedenie š. p. Lesy SR chce naučiť ľudí, aby sa starali sami o seba. Nebude však jednoduché z drevorubača spraviť podnikateľa. Nie je problémom dohodnúť sa na zmenách v parlamente či na úrovni tripartity, ale problém je zmeniť zo dňa na deň myslenie človeka. Niekomu to pôjde, niekoho to môže dosť bolieť," konštatoval Borislav Majtán, predseda OZ D-L-V. Ako ďalej informoval, začínajú rokovať o novej kolektívnej zmluve v lesnom hospodárstve, ktorá bude platiť od l. apríla 2004 do 31. marca 2005. Jedným z partnerov odborárov je Karol Vinš, generálny riaditeľ š. p. Lesy SR, ktorý sa nedávno stal aj predsedom Združenia zamestnávateľov v lesnom hospodárstve v SR.