Život
lesníckej výroby
(15.10.2003; Hospodársky denník; s. 3; Peter Farárik) |
Nie je to tak dávno,
keď vo vzťahoch producentov a spracovateľov dreva to poriadne iskrilo. Domáci
spracovatelia obviňovali štátny podnik Lesy SR z nadmerného vývozu suroviny
a ich požiadavky preto údajne zostávali nenaplnené. Tvrdilo sa dokonca, že
"meter" obchodu so surovinou nie je rovnaký pre odberateľov doma a v
zahraničí a mnohí spracovatelia sa dožadovali väčšej transparentnosti a
korektnosti v celom systéme obchodu s drevom. Stalo sa. Rozhodujúcim dátumom
bol 1. júl tohto roka, keď Lesy SR obrátili spôsob obchodovania, ktorým
zhodnocujú svoju produkciu. Tridsaťšesť najväčších zákazníkov vyňali
spod právomoci odštepných závodov a obhospodarujú ich z pozície podnikového
riaditeľstva. Objem nákupu týchto odberateľov suroviny tvorí možno tri štvrtiny
všetkej produkcie drevnej hmoty. Podnikové riaditeľstvo s nimi rokuje z hľadiska
dodávok, dohodnutých objemov a splatnosti z jedného miesta, čím sa sprehľadnili
toky dreva a vylúčili aj zbytočné podozrenia.
Ďalším krokom je snaha podniku vyradiť z obchodovania so zahraničím
rôznych priekupníkov, ktorí v podstate fungovali len ako sprostredkovatelia.
Výsledkom sú už viaceré zmluvy na priamo, napríklad s veľkými rakúskymi
spracovateľmi, ale aj s celulózkami a výrobcami drevovláknitých dosák v severnom
Taliansku. Firma ďalej scentralizovala niektoré čiastkové činnosti, predovšetkým
kontrolu, ktorú vyňali spod právomoci odštepných závodov. Podobne sa
centralizovala aj právna službu.
Dlhodobým cieľom snaženia takzvaného operatívneho krízového riadenia je
prepojenie výroby a obchodu. Nové vedenie podniku chce odstrániť dvojkoľajnosť,
ktorá sa prejavuje tým, že lesnícka výroba žije svojím životom, ale
potreby zákazníkov sa s ním akosi neprekrývajú. Deklaruje, že taký veľký
podnik, akým Lesy SR nesporne sú, by mal svojím obchodným partnerom
garantovať surovinu zmluvne, a to v danej kvalite, čase a objeme. Tým, že štátne
lesy u nás obhospodarujú asi polovicu celkovej výmery, majú predpoklady stať
sa v tomto smere dokonca stabilizujúcim článkom. Takéto gesto je vítané
najmä z toho dôvodu, že veľké drevospracujúce podniky svoju prevádzkovú
bezpečnosť nedokážu dosiahnuť desiatkami a ani stovkami malých dodávateľov
dreva.
Z
drevorubača chcú spraviť podnikateľa
(15.10.2003; Sme; príloha RN; s. 8; Peter Fillo) |
Národná
rada SR by mala podľa predstáv súčasného manažmentu š. p. Lesy SR schváliť
zákon o transformácii nášho najväčšieho lesníckeho podniku na akciovú
spoločnosť s účinnosťou už od l. januára 2004. Uskutočnenie tejto
transformácie je súčasťou programového vyhlásenia vlády a v súčasnosti
prebiehajú na pôde zriaďovateľa podniku - Ministerstva pôdohospodárstva (MP)
SR - intenzívne práce na definitívnom znení zákona. Podľa Petra Gogolu,
povereného v podniku Lesy SR komunikovať s verejnosťou na tému transformácia,
existuje reálny predpoklad, že v radoch koalície aj opozície je
politická vôľa prijať tento zákon. Podľa
neho vznikne akciová spoločnosť so splnomocnením hospodáriť na lesnom pôdnom
fonde v správe súčasného štátneho podniku Lesy SR. Samotná pôda má však
zostať vo vlastníctve štátu. Súčasťou transformácie bude zavedenie novej
organizačnej štruktúry, ktorá by mala racionalizovať riadenie a znížiť
režijné náklady. Jej postupná implementácia potrvá podľa plánu od mája
2004 približne 18 mesiacov. Základným prvkom znižovania réžie bude pritom
aj zabezpečenie výrobných výkonov a služieb externými partnermi. V tejto súvislosti
manažment podniku ohlásil veľké znižovanie stavu zamestnancov, podľa prvých
správ až o tri štvrtiny.
"Podnik, v budúcnosti akciová spoločnosť, bude vykonávať výrobné
činnosti v doterajších intenciách. To znamená, že ak v súčasnosti
zamestnáva okolo 12-tisíc pracovníkov, veľkú časť z nich bude potrebovať
aj v budúcnosti. Ťažko povedať, koľko pracovníkov zostane priamo zamestnaných
v Lesy SR a koľkí budú pracovať pre podnik v rámci dodávateľských služieb.
No vystihol by som to asi tak, že my koniec-koncov nebudeme prepúšťať, ale
budeme vytvárať veľa malých a stredných podnikateľov," komentoval
"V rámci transformačného projektu venujeme veľké úsilie
vytvoreniu dodávateľských subjektov z radov terajších zamestnancov, a to
nielen na živnostenskej báze. Naším cieľom je vygenerovať vznik primerane
veľkých podnikateľských subjektov, ktoré môžu byť pre Lesy SR dlhodobými
partnermi, a tak väčšina súčasných pracovníkov podniku bude v podstate naďalej
pracovať pre štátne lesy. Okrem toho sa im však otvorí možnosť dodávať
lesnícke služby aj do neštátneho sektora. Takýto prístup v konečnom dôsledku
poskytne väčšiu šancu na zachovanie mnohých pracovných miest v lesnom
hospodárstve. Samozrejme, na princípe vyššej efektívnosti," doplnil P.
Gogola. Proces transformácie
pozorne sledujú aj odborári. V oblasti lesného hospodárstva tvoria takzvanú
malú tripartitu zástupcovia MP SR, Združenia zamestnávateľov v lesnom
hospodárstve v SR a Odborového zväzu pracovníkov v drevospracujúcom
priemysle, lesnom a vodnom hospodárstve na Slovensku (OZ D-L-V).
"Dávame pozor, aby sa dodržiaval zákon aj pri takých nepríjemných
krokoch, ako je reštrukturalizácia pracovných miest. Teší nás, že
ministerstvo a zamestnávatelia prejavili ochotu spolupracovať v rámci malej
tripartity. Zatiaľ teda pozorne sledujeme, čo sa deje v podniku. Našou
predstavou je, aby neprepustil priveľa ľudí naraz. Vnímame tendencie
privatizovať časť činností v štátnych lesoch, ako sú ťažba či približovanie
dreva. Má to utužiť konkurenčné prostredie. Chápem, že vedenie š. p.
Lesy SR chce naučiť ľudí, aby sa starali sami o seba. Nebude však jednoduché
z drevorubača spraviť podnikateľa. Nie je problémom dohodnúť sa na zmenách
v parlamente či na úrovni tripartity, ale problém je zmeniť zo dňa na deň
myslenie človeka. Niekomu to pôjde, niekoho to môže dosť bolieť," konštatoval
Borislav Majtán, predseda OZ D-L-V. Ako ďalej informoval, začínajú rokovať
o novej kolektívnej zmluve v lesnom hospodárstve, ktorá bude platiť od
l. apríla 2004 do 31. marca 2005. Jedným z partnerov odborárov je Karol Vinš,
generálny riaditeľ š. p. Lesy SR, ktorý sa nedávno stal aj predsedom Združenia
zamestnávateľov v lesnom hospodárstve v SR.