Informácie o projektových témach

PROJEKTOVÉ TÉMY, PREZENTOVANÉ V TOMTO ČÍSLE SPRACOVALI TÍMY, 

PRACUJÚCE POD GESCIOU ING. KAROLA VOLENTIERA



Postavenie Lesov SR v rámci existujúcej legislatívy SR, nadväznosť na EÚ.

          Projektový tím analyzujúci legislatívny rámec pracoval v nasledovnom zložení:
Vedúci projektového tímu : JUDr. Ondrej Kmeťko
Členovia projektového tímu : Ing. Stanislav Bystriansky, Ing. Jozef Sokol
Externí spolupracovníci: JUDr. Mária Trubanová, JUDr. Miroslav Kriška,


   

      Skupina vypracovala zoznam právnych noriem ovplyvňujúcich LSR, š.p.a poukázala, akým spôsobom ovplyvňujú chod a existenciu podniku. V projektovej správe je vykonaná relatívne podrobná analýza legislatívneho vývoja z pohľadu prístupového konania SR do EÚ. 
         Na problémové oblasti bolo poukázané pri reštitučných zákonoch v súčasnosti platných, ako aj v legislatívnej príprave nových zákonov tohto charakteru. V rámci chodu š.p. je značným obmedzením aj samotný zákon o štátnom podniku ktorý dáva dosť veľké možnosti zakladateľovi ovplyvňovať chod podniku bez vyvodzovania dôsledkov za rozhodnutia zakladateľa. Z tohto pohľadu je potrebné dôsledne pripraviť transformačný zákon s presným vymedzením zodpovednosti orgánov spoločnosti t.j. predstavenstva a dozornej rady. Problémom z pohľadu súčasnej legislatívy je aj spravovanie LPF, kde došlo k zmene vlastníckeho práva, ale majetok nemohol byť vydaný . Zákon č.229/91 Z. z. upravuje právny pojem zákonného nájmu, čo znamená že LSR, š.p. zo zákona je povinný spravovať majetok, ktorý nebol vydaný vlastníkovi ale zároveň vlastníkovi vzniká nárok na zákonný nájom t.j. aj na úžitky z takéhoto nájmu prislúchajúce. 
          Pri zákone č.23/62 Zb. o poľovníctve je poukázané na jeho zastaralosť.
Zákon 543/2002 z titulu ochrany prírody obmedzuje vlastnícke právo. Umožňuje vlastníkovi uplatniť si náhradu z titulu obmedzenia bežného obhospodarovania. Preukazovanie náhrady je však zložité nakoľko zákon predpisuje preukazovanie znaleckým posudkom. Obdobná situácia je aj s ustanovením § 420 a Občianskeho zákonníka, kde rozhodovanie súdov vo veci náhrady škody spôsobenej emisiami je zdĺhavé a náklady s preukazovaním škody sú vysoké.
          Spracovaná téma je výnimočná a ťažko ovplyvniteľná chovaním a správaním sa subjektu Lesov SR, š. p. Banská Bystrica. Vzhľadom na to, že legislatíva upravujúca fungovanie š. p. je poväčšine zastaralá, je žiadúce prijať urýchlene nasledovné zákony : 
- Transoformačný zákon - zákon upravujúci prechod š. p. na akciovú spoločnosť 
- Zákon o lesoch vzhľadom na rozmanitosť vlastníctiev k lesnému pôdnemu fondu
- Zákon o poľovníctve obdobne z pohľadu rôznych druhov vlastníctva 

 

Nakladanie s nehnuteľným majetkom

          Projektový tím analyzujúci možnosti a potreby nakladania s nehnuteľným majetkom pracoval v zložení:
Vedúci projektového tímu: Ing. Ľubomír Veselý
Členovia projektového tímu: Ing. Peter Miščík, Ing. Ľuboslav Bacák, Imrich Major, Jurana Harantová, Mgr. Peter Rešovský



   

          Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nakladanie s nehnuteľným majetkom je potrebné vidieť v dvoch rovinách: nakladanie s majetkom čo sa týka majetkoprávneho usporiadania a nakladanie s majetkom za účelom jeho optimálneho využitia, buď pre prevádzkové činnosti organizácie, alebo ako dočasne, či trvale neupotrebiteľný majetok. Za uvedeným účelom boli vykonané podrobné analýzy, bol spracovaný prehľad majetku s návrhom jeho využitia.
          Z vykonaných analýz bol odvodený predpoklad majetkoprávneho usporiadania 2033 stavieb v časovom horizonte do roku 2008 s predpokladanou potrebou finančného zabezpečenia vo výške cca 11 mil. Sk, u pozemkov cca 300 000 ha do roku 2011 v čiastke cca 1 265 mil. Sk.
          Pri posudzovaní možností nakladania so štátnym nehnuteľným majetkom bola bratá do úvahy upotrebiteľnosť majetku pre podnikateľské aktivity organizácie. Ostatný majetok je možné zaradiť do kategórií trvale prebytočného a neupotrebiteľného majetku s možnosťou odpredaja v zmysle platnej legislatívy a dočasne prebytočného - s možnosťou prenájmu. 
          Nakladanie s neštátnym majetkom pozostáva z vydávania užívacích práv oprávneným osobám, uzatváraní nájomných zmlúv s aktívnou, alebo pasívnou legitimáciou, zmlúv o spoločnom obhospodarovaní a v opodstatnených prípadoch - scudzenie (verejný záujem).
Majetkoprávne usporiadanie nehnuteľného majetku štátu vyplýva z možností použitia disponibilných finančných prostriedkov. Keďže sa jedná o majetok štátu a jeho usporiadanie je riešené v záujme štátu, je potrebné konštatovať, že štát by mal na tento účel vyčleniť účelovo viazané finančné prostriedky. Konkretizácia nakladania s nehnuteľným majetkom vyplynie hlavne z nového prehodnotenia prebytočnosti a neupotrebiteľnosti majetku a z prehodnotenia ekonomickej efektívnosti uzatvorených nájomných zmlúv. Priebeh usporiadavania najmä neštátneho majetku, ale aj nakladanie s majetkom štátu bude mať dopady na organizačné členenie novo vytvorenej a.s. v náväznosti na časový faktor.



Vodné hospodárstvo - možnosti využitia

          Analýzu možností využitia vodného hospodátstva vypracoval projektový tím v zložení:
Vedúci projektového tímu: Ing. Miroslav Homola
Členovia projektového tímu: Ing. Slávka Sisiková, Ing. Jaroslav Kobza, Ing. Ivan Podhorec, Ing. Ľubomír Veselý



          Analýzu vodných tokov možno charakterizovať v členení posudzovania nákladov a možných ekonomických prínosov z využitia vodného hospodárstva. Čiastočne ju možno prirovnať k nakladaniu s nehnuteľným majetkom, nakoľko aj tu najväčší podiel nákladov pochádza zo správy vodných tokov.
          Zákon č. 184/2002 Z. z. - vodný zákon na úseku správy vodných tokov určuje rozsiahle činnosti (§ 44), a tým aj povinnosti správcov tokov. Štátne podniky lesov, ktoré v súčasnosti vykonávajú správu drobných vodných tokov (DVT) nie sú materiálne, finančne ani personálne vybavené na vykonávanie takéhoto rozsahu prác. Problematika súvisiaca so správou DVT nie je nová a snahy o jej komplexné riešenie boli už niekoľkokrát neúspešné (napr. 1988, 1995). 
          LSR, š.p. spravuje vodné toky (VT) na základe rozhodnutí ústredného vodohospodárskeho orgánu z roku 1988 v celkovej dĺžke 19 904 km. DVT a ich povodia nie sú z vodohospodárskeho hľadiska komerčne využiteľné. Náklady na ich správu a údržbu prekračujú nepatrné tržby z odpredaja povrchovej vody. Na základe "Koncepcie usporiadania správy DVT v LH" z roku 1995 má dôjsť k delimitácii správy VT s termínom 30.11.2004. Po zrealizovaní delimitácie zostanú v správe LSR DVT v dĺžke 11563 km v počte 9711 ks s hodnotou vodohospodárskych úprav cca 400 mil.Sk. K 31.3.2003 evidujeme v správe DVT a vodohospodárske úpravy s HIM v nadobúdacej cene 952 936 tis. Sk.
          Celkové náklady podrobne špecifikované v samotnej analýze pozostávajú zo mzdových nákladov, nákladov na opravy a údržby DVT, investícií, z odstraňovania povodňových škôd a z nákladov na majetkoprávne usporiadanie.
          V súčasnosti má LSR rybárske právo priznané v 72 rybárskych revíroch, z čoho 21 revírov sú vody kaprové a 51 revírov vody pstruhové pri dosahovaní negatívneho hospodárskeho výsledku v predchádzajúcich troch rokoch.
          Pri hodnotení iných možností využitia boli analyzované možnosti odberu povrchovej a podzemnej vody, možnosti energetického využitia vodných tokov, ako aj ťažby štrkov a pieskov s konštatovaním existencie minimálnych možností.
          LSR š.p. pri správe DVT je v plnej miere odkázaný na finančné zdroje zo štátneho rozpočtu. Pri súčasne platných predpisoch jej ako správcovi DVT nie je umožnené získať ďalšie finančné zdroje vyplývajúce zo správy DVT, okrem príjmov zo spoplatnenia odberov povrchovej vody. Tieto príjmy v porovnaní s nákladmi na správu sú zanedbateľné.
Pri riešení vodného hospodárstva v budúcom období je žiadúce :
1 - realizovať delimitáciu zo správy LSR podľa platných rozhodnutí, 
2 - určiť DVT, neprechádzajúce kmeňovými lesmi a delimitovať ich do správy SVP, 3 - zabezpečiť proces prenechania DVT do nájmu alebo výpožičky iným subjektom 
4 - zabezpečiť finančné krytie správy DVT z verejných prostriedkov 
5 - iniciovať legislatívnu zmenu v určení príjemcu poplatkov za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd, 
6 - ponechanie vytipovaných rybárskych revírov len s preukázateľnou rentabilitou


Oprávnení reštituenti a neznámi vlastníci

          Projektový tím vypracoval správu k tejto projektovej téme v zložení:
Vedúci projektového tímu: Ing. Stanislav Vyhnálik
Členovia projektového tímu: Ing. Anika Bodnárová, Ing. Michal Bencúr, Ing. Ján Bobro, Ing. Róbert Urbančík
Externí spolupracovníci: JUDr. Irena Sopková, Ing. Jozef Vlčák



  

        Vývoj usporiadania vlastníctva od roku 1991 sa menil v závislosti od prijatej legislatívy. Od začiatku reštitučného procesu bolo nárokovým skupinám vydaných 763.366 ha lesných pozemkov z pôvodných 1,048.317 ha neštátnych lesov čo predstavuje 82,82 %. Zostáva reštitučne vysporiadať ešte 284 951 ha (27,18%). Ide predovšetkým o rozdrobené vlastníctvo a o pozemky neznámych vlastníkov, ktoré sa nedajú usporiadať bez zamerania a vypracovania geometrických plánov. V súčasnosti reštitučný proces sprevádzajú najmä problémy vyplývajúce z nedokonalej legislatívy, technických a ekonomických bariér. Nejednoznačnosť výkladov reštitučných zákonov spôsobuje v praxi množstvo problémov pre povinnú ako aj oprávnené osoby, čo často vedie k dlhotrvajúcim súdnym sporom.
Vychádzame aj toho že použitie štátnych prostriedkov je v rozpore s tým, aby z prostriedkov štátu a z hospodárskeho výsledku LSR sa zveľaďoval neštátny majetok. V prípade prijatia nového reštitučného zákona, musíme počítať s nárastom práce a potreby vynaloženia finančných prostriedkov na ďalšie pokračovanie reštitučného procesu. Nové otvorenie reštitučného procesu znemožňuje stanovenie konečného rámca výmery štátneho lesného majetku a z toho vyplývajúcej organizačnej štruktúry a celej ekonomickej sily budúcej a.s. 
Stále je otvorená otázka prechodu pozemkov neznámych vlastníkov na štát . Legislatívne sa pripravuje prechod lesných pozemkov, pôvodne neznámych vlastníkov na obce. LSR š.p. sa v zmysle reštitučných zákonov stará do doby odovzdania o majetok so starostlivosťou riadneho hospodára. Zvýšené finančné náklady v minulosti štát čiastočne eliminoval formou dotácií z fondov ministerstva.
         Východiskom z existujúceho stavu je plnenie hlavných úloh na úseku držby majetku a reprivatizácie priamo sa dotýkajúce problematiky reštitúcií a majetku neznámych vlastníkov, ktoré sa už priebežne plnia: 
1. Dobudovanie internej evidencie pozemkov a stavieb
2. Ukončenie súdnych sporov s reštituentmi
3. Poskytnutie prebytočných stavieb a zariadení ako formy reštitučných náhrad
4. Odovzdanie LPF stratového z pohľadu hospodárenia formou reštitučných náhrad
5. Racionalizácia usporiadania majetku pri pozemkových úpravách
6. Doriešenie problematiky lesných ciest
7. Riešenie kompenzácie nákladov na pozemky obhospodarované zo zákona
8. Prehodnotiť v spolupráci s MP SR metodický pokyn na uzatváranie nájomných zmlúv na pozemky neznámych vlastníkov v rámci ucelenej lesnej časti.


 

Prenájomcovia LPF, podmienky

Vedúci projektového tímu: Ing. Peter Dobrý
Členovia projektového tímu: Ing. Zuzana Mihálová, Ondrej Baculík, Ing. Katarína Grolmusová
Externí spolupracovníci: Ing. Július Ďurkovič



  

        Lesy SR, š.p. obhospodarujú cca 40 tis. ha prenajatých lesov. Uzatváranie nájomných zmlúv sa riadi Občianskym zákonníkom § 663 a nasl. A Nar. Vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohosp. a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nar. Vl. Č. 262/2001 Z.z.
          Pri uzatváraní nájomných vzťahov sa LSR š.p. riadi predovšetkým ekonomickou výhodnosťou obhospodarovania takto prenajatého LPF. Ako vedľajšie kritériá pristupujú napr. sprístupnenie kmeňových lesov cez neštátne porasty, ucelenosť lesných častí, prípadne poľovných revírov.
          Konkurenčné prostredie je tvorené neštátnymi podnikateľskými subjektami pôsobiaci na regionálnej úrovni, ale aj záujmovými skupinami, ktoré podnikajú v obchode s drevom a najímajú lesné pozemky za účelom ich exploatácie. Títo podnikatelia v rozhodnej situácii sú schopní ponúknuť vlastníkovi vyššie nájomné ako LSR. Prednosťou Lesov SR š.p. je skutočnosť, že pri obhospodarovaní lesných pozemkov striktne dodržujú LHP a smernice na lesohospodársku evidenciu. Tento fakt je však významný iba pre partnerov, ktorí problematike obhospodarovania lesných pozemkov rozumejú a majú záujem na trvale udržateľnom rozvoji lesov.
Obhospodarovanie lesov, v ktorých sa dá očakávať ziskový výsledok je pre LSR výhodné. Väčší dôraz je treba venovať aktívnemu prístupu LSR vo vzťahu k potencionálnym prenajímateľom lesov so zameraním hlavne na vlastníkov, ktorým doposiaľ neboli lesy vrátené, ale taktiež ostatným vlastníkom predovšetkým majiteľom lesov o výmere presahujúcej 100 ha.
          V rámci analýzy bol vypracovaný návrh na uzatváranie nájomných vzťahov na LPF od neštátnych subjektov spolu s návrhom kompetencií pri ich uzatváraní. Veľký vplyv na potencionálnych prenajímateľov má stabilita a dôveryhodnosť nájomcu. 
Zachovanie terajšieho rozsahu nájmov neštátnych lesov, pri doterajšom rozsahu poskytovaných služieb v rámci LSR, by nemal dopad na štruktúru podniku. Zrušenie nájmov by vyžadovalo prehodnotiť súčasný počet lesných správ hlavne u tých OZ, kde výmera prenajatých lesov prekračuje 4 000 ha. Pri zvýšení výmery prenajímaných lesov nad 4 000 ha by prichádzalo do úvahy vytvorenie špecializovaných správ, ktoré by sa zaoberali správou prenajatých lesov.
          Napriek potrebe vedenia samostatnej evidencie hospodárenia v prenajatých lesoch podľa jednotlivých vlastníkov sa na lesných správach nepredpokladá zmena v kvantite a druhu vykonávaných prác, avšak za predpokladu, že bude k dispozícii zodpovedajúci informačný systém bez nutnosti veľkých úprav súčasných evidencií.
          Za účelom zefektívnenia posudzovania rentability nájmov bude potrebné zaviesť upravený program "Fore Rent" firmy Foresta SK, ktorý je súčasťou software LHKE.

( pokračovanie v nasledujúcom čísle )