1. Výstup z podzemia 2. Pri robení výdrevy 3. V zajatí krásy 4. Na 45 metrovom rebríku |
V najhlbšom jaskynnom systéme Slovenska
Hrad do ktorého sa zostupuje
Každý z nás je originálom ku ktorému niet kópie. Napriek tejto jedinečnosti je ľudská existencia založená na takmer jednotnom algoritme - láska, rodina, práca a napokon smrť. A k tomu túžba niečo za sebou zanechať. Vytvoriť. Prirodzená potreba, ktorú napĺňame každý po svojom. Staviame domy. Sadíme stromy. Počíname synov. Píšeme knihy. Alebo objavujeme jaskyne... |
Cestu ku vchodu meriame hodinu strmým chodníkom. Jaskyniari ním za takmer 40 rokov vyniesli desiatky ton materiálu. V zrube dostávam čižmy, kombinézu a prilbu s karbidkou. Do jaskyne sa vstupuje cez skalnú rotundu, ktorá naozaj pripomína rozprávkový hrad. Za kovovými dvierkami postupujeme úzkou štrbinou. Hoci som navštívil takmer všetky slovenské sprístupnené jaskyne, už prvé kroky ukazujú, že o jaskyniarstve neviem vôbec nič. Základný pochodový postoj je tu vyklonený kačací podrep, ktorý strieda plazenie s bradou celkom na zemi. Marián však napreduje týmto pre mňa takmer neprekonateľným terénom ako mačka. Moja prilba naráža na skalu v pravidelných intervaloch, tú jeho takmer nepočuť...
Veľmi dobre. Bol to človek, ktorý v jaskyniarstve, ale asi ani v ostatnom živote nepoznal odpočinok. Neúnavne sliedil v horách za každým prievanom, ktorý by prezradil jaskynný systém, konštruoval dômyselné jaskynné lanovky, spúšťal sa odvážne do každej neznámej priepasti, zameriaval objavené priestory. Raz som ho vyťahoval dolámaného z lavíny, no už o tri týždne lyžoval. Povaha to bola zložitá. Nepoznal však neprekonateľné prekážky, čo je pre jaskyniara asi tá pravá vlastnosť.
V júli tohto roka prebehla tlačovými agentúrami správa, že Starý hrad sa po rokoch podarilo spojiť s jaskyňou Večná robota, ktorej vchod ste tu objavili v roku 1988. Toto prepojenie bolo hodnotené, ako jeden z najvýznamnejších počinov slovenského jaskyniarstva v posledných rokoch... Ako to bolo s tým tvojím objavom vchodu do Javorovej priepasti ?
Aká hlboká je táto jaskyňa ? Marián, vy jaskyniari máte právo pomenovať objavené jaskynné priestory podľa vlastnej úvahy. Nesie niektorá časť jaskyne aj tvoje meno ?
Marián, pripomeňme aj na tvoj lesnícky životopis... Podzemné priestory patria štátu. Vy ich vlastne preň objavujete a dobývate doslova vlastnými rukami. Ako sa vám štát za vaše objavy odmeňuje ? |
|
Jaskyniarska PF-ka od Lindy Hipmanovej všetkým čitateľom Lesníka |
|
Nakreslil: Marián Jagerčík |
Blížia sa Vianoce a s nimi aj kult novodobého veličenstva - spotreby. Ligot vianočných gúľ akoby občas nahrádzal svetlo v nás. Svetlo, ktoré je pre vnútornú harmóniu prospešnejšie, ako kilometre nabehané pomedzi regále hypermarketov. Marián túto dilemu určite nepozná. Nie, nerozprávali sme sa o tom. Stačilo sa však pozerať na svetielka v jeho očiach. Spolu s karbidkou mu osvetľujú cestu za doposiaľ nepoznaným. Cestu, ktorá pre nás nezasvätených vedie do temnoty, no pre týchto odvážnych ľudí je tou najžiarivejšou. Viem, nemôžeme byť všetci jaskyniari. A ani netreba. Všetci by sme sa však mali snažiť presvetliť temnoty okolo nás. |
Ján Mičovský