Aká je budúcnosť slovenského lesníctva ?

        Dôvodom na zverejnenie niektorých mojich myšlienok je pocit neistoty z budúcnosti v radoch zamestnancov Lesov SR, š. p., ako aj snaha otvoriť debatu o prioritách lesníckej politiky Slovenskej republiky, formulovať myšlienky a programy, v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády SR. Môj článok v našom podnikovom časopise má byť pokusom o vyvolanie tejto diskusie. Dúfam, vážení kolegovia, že sa medzi vami nájdu tí, ktorí majú chuť, silu, ale najmä možnosti pre budúcnosť Lesov na Slovensku niečo urobiť. Samozrejme, vítam aj názory tých, ktorí sa na tieto problémy pozerajú ináč.
       

         Niekoľko faktov na úvod
• V zmysle zákona riadne a zodpovedne obhospodarovaný les určený k produkcii drevnej hmoty (teda hospodársky les), plní aj všetky ostatné funkcie (pôdoochranné, ekologické, vodoochranné, rekreačné, zdravotné...).
• Úplná väčšina vlastníkov lesa sa už po stáročia usiluje o trvalý výnos zo svojho majetku. Dnes tomu hovoríme "trvalo udržateľný rozvoj".
• V lesoch hospodárime podľa desaťročných hospodárskych plánov. Faktormi úspešnej starostlivosti o les sú dlhodobosť, zodpovednosť, charakterizovaná elimináciou snahy drancovať les za účelom rýchleho ekonomického efektu a "sedliacky rozum".
• Lesné hospodárstvo, tak ako aj poľnohospodárstvo, bolo, je a bude súčasťou života slovenského vidieka. Vytvára priestor na pracovné príležitosti, hospodárske aktivity, ale aj miesto na odpočinok.
• Zákon o ochrane prírody a krajiny je dnes na Slovensku jedným z najprísnejších v Európe. Výrazne obmedzuje vlastníkov lesa, zatiaľ bez reálnej náhrady za tieto obmedzenia.
• Lesy sú v poriadku tam, kde sú bohatí vlastníci lesov, pretože tí sú schopní kryť vysoké náklady na obnovu a ochranu lesov a tiež tam, kde je bohatý štát, lebo len ten si môže dovoliť chrániť lesy a ekonomicky túto ochranu poskytnúť.
• Drevo je najekologickejší materiál, prirodzene sa obnovuje a to bez záťaže na životné prostredie.

        Problémy "lesnícko-drevárskeho komplexu"
        V posledných desiatich rokoch došlo k alarmujúcemu zhoršeniu konkurencieschopnosti domáceho drevárskeho priemyslu voči európskym krajinám. Príčin vidím niekoľko :
a/ na strane drevospracujúceho priemyslu
• slabý domáci trh a tým aj nízka spotreba domácich výrobkov z dreva
• nízke investície do modernizácie technológií domáceho piliarskeho priemyslu
• z toho vyplývajúca nízka produktivita práce s vysokými režijnými nákladmi
• aktuálne klesajúce európske ceny reziva
• takmer úplný kolaps domáceho nábytkárskeho priemyslu
• neustály rast cien vstupov do výroby
b/ na strane lesného hospodárstva
• až nezmyselné legislatívne obmedzenia vlastníkov lesa s dopadmi na ich náklady pri hospodárení
• nedokončenie reprivatizačného procesu
• technologická stagnácia lesného hospodárstva 
• macošský prístup štátu pri pomoci krytia nákladov na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesa
• tak isto neustály rast cien vstupov do lesníckej prvovýroby
c/ spoločný problém
• ťažko hovoriť o lesnícko-drevárskom komplexe, keď drevospracujúci priemysel je z pohľadu štátnej správy riadený Ministerstvom hospodárstva a lesné hospo-dárstvo Ministerstvom pôdohospodárstva.
Zoberme si príklad z poľnohospodárskeho spracovateľského priemyslu, kde tento tvorí v rámci rezortu s prvovýrobcami jeden komplex. Lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nie sú schopné v rámci štátnej správy presadzovať spoločné projekty.

        Čo s tým ?
        Spoločnou snahou lesníkov aj drevárov, ktorú často deklarovali, je, aby drevo vyťažené zo slovenských lesov sa v maximálnej miere spracovalo až po úroveň výrobku na Slovensku. Táto snaha má však mnoho úskalí.
        Lesníci každoročne pri správnom obhospodarovaní lesa v súlade s legislatívou a s ohľadom na trvalosť produkcie vedia definovať množstvo, drevinovú a sortimentnú skladbu ponúkaného dreva na trh.
Spracovateľské kapacity sa však najmä v posledných rokoch (po veľkej vetrovej kalamite v r. 1996) preorientovali najmä na piliarske spracovanie ihličnatej guľatiny kvality III. A, B. Dopyt spracovateľov výrazne prevyšuje ponuku domácich lesníkov v tomto sortimente. S ostatnými drevinami a sortimentmi je to však už oveľa problematickejšie. Snahou každého lesného hospodára bolo, je a bude, predať celú produkciu drevnej hmoty čo najvýhodnejšie, čo je logické a prirodzené. Pochopiteľná je aj snaha zástupcov drevospracujúceho priemyslu tlačiť cenu vstupov do výroby (drevnej suroviny), čo najnižšie. Tú však diktuje trh (ponuka dopyt). Každé umelé zasahovanie do tohto procesu sa jednej či druhej strane v budúcnosti vypomstí.

        Ako ďalej?
        Problém je teda na stole, treba ho riešiť. Nie je nový, iba nedoriešený. Nepomôžu tu vzájomné obviňovania. Existuje presný prehľad o štruktúre exportu drevnej suroviny zo SR. Sú známe aj jeho príčiny. Existuje prehľad o spracovateľoch dreva na Slovensku, ale aj o problémoch s platbami a nedobytnými pohľadávkami, ktoré treba odpísať na úkor lesa a lesníkov. 
Skúsme spoločne hľadať riešenia! 


Ing. Blažej Možucha