"Hora padla, chlapi, nič lepšie nevymyslíme, treba ju urobiť!", zavelil do "útoku" riaditeľ Odštepného závodu š. p. Lesy SR v Námestove Ing. Jozef Herud hneď na druhý deň po po tom, čo sa vlani na konci októbra prehnala nad oravskými lesmi pustošivá veterná smršť. V novembri sa k nej pridala ďalšia ničivá víchrica a tak dovedna napočítali 66 tisíc kubíkov kalamitnej drevnej hmoty, z toho 5 tisíc m3 v Štátnej prírodnej rezervácii Šrámková, v katastri obce Párnica.
        Ako nás počas pracovnej návštevy na Orave informoval riaditeľ Odštepného závodu š. p. Lesy SR v Námestove Ing. Jozef Herud, časť kalamitného dreva, okolo 12 tisíc kubíkov, spracovali ešte do konca vlaňajška.
        Na začiatku tohto roka im zostalo " ležať na zemi" ešte 49 tisíc kubických metrov, plus spomínaných 5 tisíc kubíkov v Šrámkovej.
        "Tie nám ale ochranári asi nedovolia spracovať, komisia odporučila len ich chemické ošetrenie proti škodcom", informuje nás cestou do terénu Ing. Jozef Balažec, výrobno-technický námestník riaditeľa OZ.
        Podľa Jozefa Heruda najviac kalamitnej drevnej hmoty leží na zemi v pôsobnosti Lesnej správy Mútne - 11 800 m3, LS Oravská Polhora - 11 200 m3 a LS Trstená - 10 000 m3, aj keď postihnuté boli lesy na území každej oravskej lesnej správy.
V týchto dňoch nasadili oravskí lesníci do zápasu s následkami ničivého vetra dvanásť lesných traktorov LKT 81 turbo a práve toľko pracovných skupín.
        V lokalite Magura, ktorá sa dvíha nad hladinou Oravskej priehrady, spútanej hrubým ľadovým pancierom (foto hore), sa vo februárovom mraze a snehu povyše kolien borí s kalamitou partia chlapov z Mútneho." V našich mútňanských horách máme ešte stále toľko snehu, že sa tam robiť nedá, preto nás presunuli sem, aby robota nestála a z kalamity ubúdalo. Keď ubudne aj snehu, pôjdeme robiť domov, aj tam je vyváľaných stromov vyše hlavy", hovorí jeden z drevorubačskej partie - Štefan Bernaťák. "U nás v Mútnom padlo pod víchricou najviac stromov", pridáva sa do debaty Pavol Sumega. Jozef Velčok a Alojz Blašťák svorne tvrdia, že pri spracovaní kalamitnej hmoty sa výkonnosť každej pracovnej skupiny znižuje oproti bežnej, ako vravia lesníci, úmyselnej ťažbe, na 50 - 60 percent. 
Statné smreky sú povyvracané krížom-krážom, kmeň na kmeni, stromové "koláče", teda koreňové systémy vyváľaných stromov, zmiešané so zamrznutou hlinou a skálím, sú otočené k oblohe a čakajú na jar, aby ich chlapi mohli s pomocou ťažkých mechanizmov narovnať do pôvodnej polohy a potom celý úsek zalesniť. Robota sa vo vysokom snehu a mraze spomaľuje, náklady na ťažbu stúpajú. "Nech sa sem prídu pozrieť tí, čo vykrikujú, že lesníci ľahko prídu k drevu", nahlas uvažuje Jozef Velčok a od živice čierne prsty, skrehnuté od mrazu, si zohrieva dymom z ušúľanej, dnes už ktovie koľkej cigarety...
        Cestou z Magury smerom dolu, k hlavnej ceste, čo kopíruje pobrežie "oravského mora", kráčajúc vyšliapaným chodníkom, ktorý denne merajú chlapi z Mútneho, sa reč stále krúti okolo kalamity. Ing. Jozef Herud, znalec histórie oravského lesníctva a Hviezdoslavovej básnickej tvorby pripomenie, že s víchricami mali pod Babou horou trampoty všetky generácie oravských lesníkov. A práve "pevcovi oravskému" sa v Hájnikovej žene (akože ináč), podarilo veršami vylíčiť skazu a hrôzu, ktorú dokáže prírode a lesu pripraviť veterná smršť:

Jak pustne, mizne, hynie les,
ja čul vám - ťažký jeho kles!
I stŕpnul som a dumať musel.
Či čuli ste už padať les?
Videli kedy, jak sa valí,
videli pád a čuli ston?
Ó to zjav hrôzy neskonalý,
to v rozštiepení sviatku zvon,
to nárek, čo ti uberá
dych, v tlkot srdca prieči hate,
to dusot, ktorý ducha mätie!
To známka v pravde neskonalá:
že svet ten v hrobný vchádza tieň.
Ozónom vše to uhúkne, sšviští -
jak keby klesal jeden národ
v poslednom vzdore na bojišti. 

 

 

 

Text: Fedor Mikovič , Foto: Fedor Mikovič (2 - 4) a Jozef Svitek (1)