O armáde, o Komenskom, ale i o neporiadku a odvahe 

Na návšteve u naozajstného kráľoviča

          "Lesníctvo, to je ako armáda a my prevádzka sme jej bojovým útvarom. Tento útvar by mal byť primerane vyzbrojený i zaplatený. No, žiaľ, nie je to celkom tak !", načal naše stretnutie Ing. Štefan KRÁĽOVIČ. Azda ho k takému tvrdeniu oprávňuje nadhľad, ktorý za roky lesníckej práce nemohol nezískať. Bol pestovateľom i ťažbárom na správe, technológom i odbytárom na podniku, politickým pracovníkom na úseku lesného hospodárstva i referentom ochrany lesov na "našom" ministerstve. Dnes už štvrtý rok správcuje na Majdáne, na lesnej správe, ktorá patrí k smolenickému odštepnému závodu. Vedľa samoty Parina, kde spolu s rodinou v útulnej lesovni býva, stoja dva smreky vysadené ešte v roku 1848 na počesť práve na trón vtedy nastupujúceho Františka Jozefa I. Statné ihličnany sú v tejto rýdzo bukovej oblasti vskutku raritou. Ako som sa počas dvojdňovej návštevy presvedčil, nie jedinou...

Na Zabitom sa križujú turistické trasy,
ale pred časom tu vyrástla 
aj jedna z mála novopostavených 
hájeniek na Slovensku.

.. 

Ako to teda je, pán správca, s tou výzbrojou lesníckej armády ?

        Ako som povedal. Pozri, moji ľudia slúžia lesu 24 hodín denne, veď bývajú alebo v lese, alebo pri ňom. Denne zariaďujú odvoz dreva svojimi súkromnými mobilmi, na ochrannú službu chodia často svojimi autami. Je jasné, že nemôžeme byť rozšafní, no nemali by sme im aspoň čiastočne na tieto náklady prispieť ? Namiesto toho ich strašíme ďalším rušením obvodov. Nožík sa mi vo vrecku otvára, keď to počujem! Moji lesníci majú všetci výmeru lesných obvodov od 900 do 950 ha LPF, ročne od troch do sedem tisíc kubíkov ťažby, a to čistý buk, čiže tu priestor pre rušenie obvodov naozaj nie je ! Akákoľvek ďalšia redukcia lesných obvodov by už bola antiproduktívna, jednoducho by to bol rébus bez praktického riešenia ! 

Na dverách správy som si všimol oznam o aukcii prebierok. O čo ide, prosím ťa ?

        Prebierky do 50 rokov tu takto robíme už druhý rok. Pre každý vyznačený porast vykalkulujeme minimálnu cenu dreva na pni, ktorá sa pohybuje okolo 200 korún za kubík, a takto ho ponúkneme súkromným ťažbárom na predaj. Tí pošlú na závod svoje cenové ponuky, kde sa potom komisionálne vyberie najlepšia. Víťazí obyčajne ten, kto nielenže dá najlepšiu cenu, ale je ochotný spracovať aj menej atraktívne porasty. Nebýva s tým problém, takto vypredáme všetky prebierky do 50 rokov. Je však fakt, že hranica s Rakúskom je relatívne blízko a export sa tu kupujúcim oplatí iste skôr, ako niekde z východu Slovenska... 

Prirodzená obnova porastov sa dočkala veľkej renesancie. Dnes, keď sme prechádzali majdanskými porastami, sme aj tu videli, že naozaj oprávnene. Pohľad na záplavu rozsiahlych bukových nárastov poteší...


        Je to naozaj tak, tunajší malokarpatský ekotyp buka sa nám zmladzuje fakt prvotriedne. Nie náhodou je tu aj génová základňa buka a v rámci nej demonštračný objekt lesníckej fakulty, kde máme s profesorom Sanigom prospešnú spoluprácu. Ale napriek tomu nie sme s dosiahnutým podielom prirodzenej obnovy spokojní, hoci tento bude v roku 2003 už vyše 40 %. Tunajší potenciál je totiž oveľa vyšší. Celé čaro veci spočíva v spolupôsobení. Naozaj nestačí v semenom roku len presvetliť a čakať. Naše skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že zmladeniu treba pomôcť, napokon nám to ukladá aj LHP, čo osobitne oceňujem. Máme tu založené trvalé výskumné plochy na ktorých si účinnosť spolupôsobenia overujeme. A pozri sa na tie výsledky! Ak len vyhrabeme lístie, zvýši sa počet semenáčikov v porovnaní s nezasiahnutou plochou o 45 %. Ak pôdu aj prekopeme, zvýšenie predstavuje 118 % ! Za presnosť týchto údajov ručím, odpočty pokusných plôch robím totiž sám so svojím synom, ktorý si tu už tretí rok zbiera podklady k diplomovke. 

 

          Ing. Stanislav Goga, CSc., riaditeľ OZ Smolenice: "Na aukčnom predaji prebierok do 50 rokov vylepšujeme hospodársky výsledok závodu o zhruba 4 milióny korún. Ak by sme ich robili vlastnými, tak pri zohľadnení úplných vlastných nákladov by výsledná strata činila takmer milión korún ročne. Naopak pri aukčnom predaji ideme do trojmiliónového plusu. Vidím, že sa vám to nezdá, nuž rátajme spolu: Kubík vlákniny predáme za 850 Sk, no na jeho spracovanie máme približne 900 korún celkových nákladov. Teda pri 15.000 kubíkoch je to ten necelý milión straty. Ak to isté drevo predám v priemere po 200 korún na pni, máme trojmiliónový zisk. Súhlasí,, nie?" 



No, dobre, diplomovka to bude iste pekná, ale ako to pomôže prevádzke ?

        Už pomohlo! V prípade úrody bukvice nasadzujeme do presvetlených porastov traktor s bránami. Nemám žiadne pochybnosti o efektívnosti takéhoto kroku, zvyšovať intenzitu spolupôsobenia pri prirodzenom zmladení sa jednoznačne oplatí. Ak to zoberieme za celý podnik, je to vynikajúca investícia s obrovskou návratnosťou. Každý sa o tom bude môcť presvedčiť aj na ďalšej akcii PRO SILVA, ktorá bude 19. júna tohto roku práve v našom závode. Tu by sme však chceli pripomenúť aj to, čo nás už dlhšie trápi - rubná doba buka. Naše bukové porasty sú na prvý pohľad naozaj veľmi tvárne, no keď začneme s ťažbou, zisťujeme vysoký podiel vnútornej hniloby. V našich podmienkach by bolo potrebné s obnovou začať o 10 - 20 rokov skôr. Takto zbytočne prichádzame o značný zisk. 

Zdá sa mi, že na vašej správe zvyšujete nielen intenzitu spolupôsobenia s prírodou, ale aj spolupráce s verejnosťou. Aspoň sympatický lesný náučný chodník Majdán, ktorý ste tu na správe vybudovali o tom jasne svedčí...

        Myslím, že sme neobjavili nič nové, veď to platí už od čias Komenského - škola hrou. Ak chceme u verejnosti uspieť, a my vari chceme, nemôžeme urobiť nič lepšie, ako jej informácie o lese a lesníkoch podať atraktívnou formou. Ak to neurobíme my, bude to robiť niekto iný a je otázne ako. Takto sme naopak získali náskok my. Aj nejeden z domácich sa mi priznal - už roky tadiaľto chodím, ale toto som veru nevedel... Vyše 5 km dlhý náučný chodník sme otvorili vlani na jeseň a verím, že jeho návštevnosť bude stúpať. Na 5 zastávkach tu poukazujeme na význam všetkých troch kategórií lesov, osobitne ochranných, ktorých tu na správe máme takmer 700 ha, približujeme i živú rybársku históriu našej správy, poukazujeme na spojitosť vody a lesa, pripomíname staré technológie nakladania dreva a popisujeme všetky vývojové štádiá lesa. 

Lesu i verejnosti venujete naozaj pozornosť. Ako sa vám však darí vo vzťahu k vlastným zamestnancom ?

        Snažíme sa aj tu. Na sv. Vincenta, ktorý je u nás patrónom lesných robotníkov sa 21. januára vždy slávnostne celá správa zídeme a povieme si čo nás spolu čaká. Nezabúdame ani na tých, ktorí už odišli. Každý rok napríklad navštívime hrob i príbuzných kolegu, ktorý pred dvadsiatimi rokmi v lese tragicky zahynul. Posledných rozlúčok sa zúčastňujeme spoločne v uniformách, je to možno detail, ale naozaj to k nášmu stavu patrí. Obnovil som na správe aj tradíciu kroník, každý rok zapíšeme všetko významné, čo sa na správe udialo. Ako dobre, keď si tam môžeme ujasniť mená i udalosti spred desaťročia, dvoch. Prečo to isté nedopriať aj naším nástupcom ? 

 

 

Ing. Ivan ĎURÍN, námestník riaditeľa OZ Smolenice: "V tom, či je dnes výhodnejšie robiť vlastnými, alebo dodávateľsky máme tu úplne jasno. Verím, že potrebná obnova kapacít sa zabezpečí aj vďaka kapitálovo silnejším kruhom, ktoré dokážu zainvestovať napríklad aj do ťažbovej techniky a ponúknuť nám svoje služby. Mrzí ma však, že odpredaj prebytočnej techniky, ktorý by posilnil podnikateľské aktivity na lesníckom trhu je u nás stále administratívne zbytočne veľmi zdĺhavý..."

 


Sympatické, až by jeden povedal, že ste takou ukážkovou správou. Naozaj tu nemáte nič zlé ? 

        Ale, máme. Veľmi často zdôrazňujem svojím ľuďom, že ak by niekto prišiel na našu správu s cieľom vidieť neporiadok, tak ho aj nájde, a koľko ! Nemáme spracovanú včas kalamitu, ostáva nám veľa zvyškov po ťažbe, hoci tu sme už začali pociťovať zvýšený dopyt po palive.. Veľa nepekného vyčítaš aj z knihy o nedostatkoch, ktorú vediem menovite podľa lesníkov. Do nej sa zapisujú konkrétne zistenia a otvára sa každý mesiac pri rozdeľovaní prémií lesníkov. Hoci, povedzme si pravdu, tých pár stoviek, ktoré môžem rozdeliť až takú váhu nemá, najmä ak je to tak, že keď chcem niekomu pridať najprv musím niekomu vziať.... Máme tu aj druhú knihu - poštovú. Pozri, za rok 2002 sme dostali rovných 200 listov. Trocha priveľa, nie ? Na druhej strane je fakt, že dodávateľským spôsobom zabezpečujeme všetky ťažbové práce, ako aj väčšinu pestovných, nuž vzniká tu priestor nielen pre výraznú úsporu nákladov, ale aj času. Ale ten by sme mali tráviť v lese a nie nad papiermi... 

Pán správca, ako sa ti javí z majdánskych lesov obdobie zmien do ktorého nielen lesníctvo, ale predovšetkým samotný náš podnik smeruje ?

        Poviem ti to najprv v skratke - školy máme rovnaké, cesty môžeme použiť rôzne, ale cieľ, ten musí byť spoločný. Rozumieš mi, však ? Keď som prišiel na správu, prvé čo som urobil bolo verejné poďakovanie predchádzajúcim lesníckym generáciám, lebo nám tu zanechali naozaj prekrásne porasty. Asi tam niekde musíme smerovať aj my. Aby raz aj nám takto niekto poďakoval. Veď je to naozaj zaväzujúce, keď k nám na správu prídu zahraniční hostia a hovoria - len si to tu chráňte, ani neviete aký poklad máte. Asi si naozaj musíme uvedomiť našu lesnícku zodpovednosť, a tak aj k nastávajúcim zmenám pristúpiť. Všetko, čo lesom pomôže k hospodárnosti je správne, všetko, čo ich ohrozí treba odmietnuť. Lesníctvo je predsa založené na láske k prírode, disciplíne, zodpovednosti a osobnom príklade. Rozumieť lesu znamená detailne poznať konkrétne prírodné podmienky, ktoré sú všade trocha iné. Som zástancom starej lesníckej školy - dať lesu čo mu patrí a chrániť ho. V súčasnej dobe, keď lesné hospodárstvo trpí chronickým nedostatkom financií, za ktoré však ani jeden lesník nemôže, sa treba pripraviť aj na alternatívne riešenia lesníckych úloh. Význam svedomitej lesníckej práce veľmi narastie, spoločnosť, ale aj my sami si ju budeme musieť vážiť viac, ako doposiaľ...

          Z vysokej veže Smolenického zámku je široký výhľad do kráľovstva malokarpatského buka. Zazdalo sa mi, že v jeho podhradí vyrastajú zdatní následníci trónu. Jedných rozoznať po záplave zdravého priro-dzeného zmladenia, ktoré je nepochybne budúcnosťou tohto kráľovstva. Druhých zase podľa toho, že majú odvahu pre nové, hoci neraz aj neľahké riešenie lesníckych úloh. Medzi nich určite patrí aj kráľovič Kráľovič. A mnohí ďalší. Azda je to tá správna devíza pre nadchádzajúce časy. Určite je ! Bodaj by ju raz niekto ocenil. Hoci len tak, že týmto služobníkom lesa zasadí na ich počesť dva smrečky... 

Na lesnom náučnom chodníku Majdán.

Aj rybárstvo je na Majdáne zdrojom radosti i tržieb.

Text a foto: Ján Mičovský