Drevo z Rovní sa koniec koncov nestratilo

        Pri vedení lesnej hospodárskej evidencie došlo k porušeniu postupu podľa vyhlášky MP SR č. 31/1999, ale celkový objem ťažby dvetisíc tristodvadsať kubických metrov, odevidovaných lesnou správou v lokalite Rovne považujeme za správny, tak znie konečný verdikt v posudku, ktorý vypracovala znalecká organizácia v odbore Lesoprojekt Zvolen a ktorý by mohol pomôcť uzavrieť pred časom medializovanú kauzu nelegálny výrub stromov v štátnych lesoch. Vlani v októbri Lesoochranárske zoskupenie Vlk upozornilo, že v lokalite Rovne na území Národného parku Nízke Tatry, nechali lesníci Odštepného závodu (OZ) štátnych lesov Liptovský Hrádok vyrúbať aj stromy, ktoré vopred neoznačili na výrub. Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši po komisiálnej obhliadke s ďalšími odborníkmi konštatovali porušenie zákona a vinu si priznali aj samotní lesníci. Vinu v tom, že nedodržali riadny postup ,,najprv značiť a až potom rúbať". Podľa podozrenia lesoochranárov však mohlo ísť nielen o neprotokolárne vyrúbanie asi 70 stromov, ale aj o zámerne neevidovaný výrub stoviek stromov a krádež množstva dreva. V rámci nadviazania dobrých vzťahov dokonca spolu so š.p. Lesy SR podali oznámenie na neznámeho páchateľa. Avšak, podobne ako operatívny inventúra OZ, tak aj znalecký posudok Lesoprojektu svedčia v prospech toho, že drevo sa z lesa nestratilo.
        Výsledky nášho zisťovania potvrdili, že došlo k nedodržaniu predpisov o vedení lesnej hospodárskej evidencie, avšak odchýlky oproti nami zistenému stavu sú tak kladné, ako aj záporné. Tento nedostatok bol spôsobený najmä tým, že hranice jednotlivých jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL) boli vyznačené až po realizácii ťažby, čím došlo k nesprávnemu spôsobu evidovania ťažby za konkrétne JPRL - konštatuje Ján Bavlšík, riaditeľ Lesoprojektu.
        Pokiaľ ide o ekológiu lesa, tomu opatrenia lesníkov v Národnom parku neublížili. Potvrdzuje to v stanovisku zaslanom Okresnému úradu v Liptovskom Mikuláši v decembri 2002 Lesoochranárska služba, ktorá pracuje v rámci Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen. Na základe skúmania vzoriek z vyťaženého aj vyvráteného smreka konštatuje, že celkový koeficient jeho zaťaženia v uvedených porastoch predstavuje 1,9 až dvojnásobné prekročenie normálnej imisnej záťaže. Preto vraj systém vykonávania ozdravných opatrení v predmetnej lokalite možno považovať za opodstatnený. Chradnutím oslabených smrekov sa totiž, ako je uvedené v stanovisku, zvyšuje nebezpečie namnoženia podkôrneho hmyzu. 

Peter Fillo, Roľnícke noviny, 4. februára 2003 



MP SR chce vyuŽitie biomasy na energetické účely podporiŤ zmenami legislatívy

        Bratislava 10. februára (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR sa chce zamerať na širšie využívanie obnoviteľných energetických zdrojov z poľnohospodárskej a lesnej výroby. Podľa štátneho tajomníka MP Jána Goliana sa totiž na Slovensku biomasa ešte stále nechápe ako ekologicky a finančne výhodná alternatíva drahšej plynofikácie. Osobitne to platí pre podhorské oblasti.
        MP chce podľa Goliana podporu tejto sféry zabezpečovať hlavne zmenami zodpovedajúcej legislatívy. Pre naštartovanie energetického využitia biomasy je dôležité hlavne zosúladenie východísk lesného a komunálneho hospodárstva s terajšími obmedzeniami efektívneho hospodárenia, vyplývajúcimi zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Na Slovensku totiž až 42 % plochy lesov tvoria chránené územia. V Rakúsku je to 15, v Českej republike 25, vo Fínsku 6 a v Švajčiarsku len 4 % lesného pôdneho fondu.
        MP chce podporovať aj pestovanie energetických porastov či plodín na tých pôdach, ktoré sú nevhodné pre klasické agrárne komodity či nízkovýnosové hospodárske lesy. Potrebné je ale podľa MP využívať aj zásoby menej hodnotnej drevnej suroviny, ktorá vzniká pri ťažbe, a zamerať sa treba aj na postupné spracovávanie dreva v prestarnutých porastoch. V týchto porastoch sa totiž nachádza asi 30 miliónov kubíkov nevyužitého dreva, čo je zhruba 7-% podiel celkových drevných zásob krajiny.
Pri technologických a energetických celkoch pre výrobu a spracovanie palivového dreva a tenčiny, drevnej štiepky, peliet, pilín, slamy, bioplynu sa slovenskej strane ponúkajú aj výhodné podmienky spolufinancovania z Európskej únie.
        Zvýšenie využitia biomasy na energetické účely prispeje k zníženiu až 90-% závislosti krajiny od prísunu energetických surovín zo zahraničia, dôjde k zredukovaniu škodlivých exhalátov a vidiecka zamestnanosť sa môže zvýšiť o niekoľko tisíc pracovných miest.



Drevársko-lesnícka vojna sa končí, vývoz dreva klesol

        BRATISLAVA - Výrobcovia dreva, medzi ktorými dominuje štátny podnik Lesy SR, výrazne obmedzili vývoz guľatiny. Za január sa zo Slovenska vyviezlo o 120-tisíc m3 dreva menej ako v rovnakom období vlaňajška. Je to dôsledok zlepšujúcej sa komunikácie medzi spracovateľmi dreva a Lesmi SR. 
        "Vývoz dreva sa obmedzil zásadným spôsobom aj preto, že priekupnícke firmy po zásahu ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona už nedostávajú zmluvy, napriek tomu je v obchode s drevom ešte veľa netransparentnosti," vyhlásil Peter Lispuch, prezident Zväzu spracovateľov dreva SR. Podľa Lispucha vláda aj ministerstvo pôdohospodárstva už urobili niekoľko dobrých krokov, ale proces zmien treba urýchliť. 
        Definitívny zlom vo vzťahoch medzi výrobcami a spracovateľmi dreva nastane, keď sa podarí nastoliť dlhodobé, na začiatok troj- až päťročné zmluvy na odber suroviny. "Zatiaľ sú to síce zmluvy jednoročné, ale nie sú jednostranné ako v minulosti," povedal Peter Magulák, generálny riaditeľ Smrečiny Banská Bystrica. Prvé kroky k zabezpečeniu dlhodobých a stabilných dodávok dreva prebudil podľa Maguláka aj záujem nemeckých a rakúskych investorov o slovenský drevospracovateľský priemysel. Malo by sa to prejaviť už v druhom štvrťroku tohto roku. 
        Viacročným jablkom sváru medzi lesníkmi a spracovateľmi dreva boli nevyrovnané platby za drevo. Spracovatelia odmietli, že by lesníkom dlhovali jednu miliardu korún. Podľa prezidenta zväzu Lispucha ide o dlhy firiem, ktoré už dávno neexistujú. Na margo toho, že napríklad len Bučina Zvolen, kde je Lispuch generálnym riaditeľom, dlhovala na začiatku januára t. r. Lesom SR 14 mil. korún, Lispuch uviedol, že firma mesačne vydáva zhruba 20 miliónov korún na nákup suroviny. "Občas skĺzneme s platbami, to je všetko." 
        Sedem až dvadsaťjedendňové termíny platieb pri mesačných odberoch 15-tisíc až 20-tisíc kubíkov dreva boli podľa spracovateľov krátke. "Teraz sú uzavreté zmluvy s platbou v rozsahu 45 až 60 dní," vysvetľoval Magulák, pričom dodal, že v zahraničí sa bežne platí od 90 do 120 dní. 
        "Lesy SR komunikujú s odberateľmi dreva presne tak ako predtým, teda korektne a ústretovo," reagoval Fedor Mikovič, hovorca generálneho riaditeľstva Lesov SR, na vyjadrenia spracovateľov. Naďalej sa však podľa Mikoviča vyskytujú prípadu zhoršenej platobnej disciplíny, pričom sa objavujú nové firmy, čo neplatia. Zároveň pripomenul, že na trhu s drevom pretrváva výrazný nezáujem o listnaté výrezy (buk) a ihličnatú vlákninu. 
        "Lesom SR sme vyšli v ústrety, keď sme ponúkli spracovať celý previs ihličnatej vlákniny," oponoval za drevárov Peter Magulák. Pri uzatváraní kontraktov nedošlo podľa Maguláka k nátlaku na znižovanie cien. "Tam, kde sme sa nezhodli, prijali sme zachovať do polroka 2003 status quo."


Jozef Sedlák, Pravda, 17. februára