Pod snehovou perinou

        Na čerstvo napadnutý sneh sa nikdy nevieme dosýta vynadívať. Je to obraz, ktorý sa s neoblomnou pravidelnosťou opakuje každý rok a predsa je vždy vzrušujúci a vzácny. Sneh prikryl stromy, kríky, polianky, chodníky, lesné cesty, hole i skalné útesy, polia i strechy chalúp v dolinách. Vybielil všetko, čo by v našej duši vyvolávalo disharmóniu a smutnú náladu.
        Raz darmo - zima má byť biela. Aj keď to stromy pod záľahou snehu nemajú ľahké. Zistilo sa, že jedna priemerná snehová vločka váži iba asi milióntinu gramu! Vedci však vypočítali aj to, že keby sa počas jedného roka roztopil všetok sneh, na celom povrchu našej planéty by sa vytvorila trojcentimetrová vrstva vody. 
        Zdá sa, že pod snehovou perinou všetko spí. Ale to len naoko. Tráva dýcha, stromy tlmene stenajú pod ťarchou studeného bieleho páperia. Jediný hektár smrekového lesa udrží na svojich bedrách až sedem tisíc metrákov snehu - aspoň tak to vypočítali a tvrdia odborníci. Po výdatnejšom snežení musí koruna smreka uniesť sto až stopädesiat kilogramov snehu. To je daň za to, že svoju ihličnatú parádu v jeseni neodhodil tak ako listnáče. Kým smrečiny zachytia až deväť desatín padnutého snehu, na holých konároch listnáčov sa udržia sotva dve desatiny čerstvej snehovej prikrývky. 
        Skúsení turisti hovoria, že aj turistika v zimnej prírode má svoje čaro. Orientácia v zime je uľahčená tým, že stromy nemajú lístie, na poliach nie je obilie, v prírode je akýsi lepší prehľad. Keď napadne sneh a na povrchu stvrdne, môžeme si skracovať cestu a neviazať sa na vychodené trasy, najmä aj sa vyberieme do prírody na bežeckých lyžiach. Teraz v zime sa dá pozorovať život lesných obyvateľov, "čítať" ich stopy v snehu, sledovať zimné metamorfózy prírody - hoc aj kúzelnú premenu tekutej vody na iskrivochladivé skupenstvo snehu a ľadu. Pobyt v zimnej prírode sa môže stať hotovým elixírom života pre naše civilizáciou utrápené telo a kameňom mudrcov pre našu myseľ.
        Áno, zima má byť biela. Iskrivé kryštáliky snehu, ľadu a inovate k nej jednoducho patria. Keď napadne čerstvý sneh, je biely ako ľalia. Je čistý ako dobré, hojivé slovo, vypovedané v pravý čas, v tú najvhodnejšiu chvíľu. Je iskrivý ako naše túžby a nádeje. Nechávame v ňom svoje ľudské stopy. A sneh, ten odveký biely súpútnik kráľovnej Zimy, necháva stopy v každom z nás.

 

Fedor Mikovič
Foto: Archív