Príležitosť

sa už nemusí

zopakovať!

 

        Začiatok spolupráce OZ Semenoles v Liptovskom Hrádku s čínskymi lesníkmi siaha k dátumu 25. marec 1999, keď sme vypracovali prvé ponuky sadeníc a semien lesných drevín, adresované pracovníkovi Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, PhDr. Rudolfovi Kostolanskému. Po výmene korešpodencie bola prvou dôležitou udalosťou návšteva čínskej delegácie, ktorú viedol vedúci Štátnej lesnej správy ČĽR Zhou Shengxiang. Čínski lesníci zavítali na Slovensko 1. až 7. júla 2001. Podrobnosti o návšteve čínskej delegácie zverejnil časopis Les č. 7-8/2001. V súvislosti s touto návštevou bolo dôležitou udalosťou zriadenie slovensko - čínskeho výboru pre spoluprácu v lesníctve a podpis prvého protokolu spolupráce medzi SR a ČĽR.
        Som presvedčený, že veľmi dôležitú úlohu pre túto spoluprácu zohrala pripravenosť slovenskej strany v podobe komplexného dobudovania semenárskych technológii švédskej výroby v OZ Semenoles na európsku a tým aj svetovú úroveň. Dôležitou bola aj získaná certifikácii ISTA Semenárskou stanicou Liptovský Hrádok pri LVÚ Zvolen. Pozitívny účinok malo aj uvedenie do prevádzky fínskej veľkovýrobnej technológie na výrobu krytokorených sadeníc, avšak so slovenskými prvkami: pestovateľské tunely, závlahy, kúrenie, úložisko a pod. Určite veľmi zavážil aj komplexný sortiment strojov a zariadení pre škôlkársku výrobu z produkcie OZLT Banská Bystrica, s ktorými sa čínski hostia stretávali vo všetkých škôlkach. Napokon dôležitým bol ucelený obraz fungovania slovenského lesníctva, ktorý čínski hostia získali aj v ostatných navštívených závodoch a lesníckych inštitúciách.
        Aj keď čínski hostia vystupovali veľmi skromne, mali dokonalý prehľad o našich technológiách, čo sa potvrdilo aj nasledujúcich kontaktoch. Osobne si myslím, že najviac oceňovali slovenskú schopnosť optimálne sa rozhodovať pri výbere špičkových dodávateľov technológii, ale aj slovenskú schopnosť improvizovať v záujme hospodárnosti a s dodržaním kvality. Uvedené skutočnosti boli umocnené slovenskou lesníckou školou trvalej udržateľnosti obhospodárovania lesov, ktorá sa im mimovoľne ponúkala počas cestovania našou krajinou. Podľa neskoršieho hodnotenia našej lesníckej pozície čínsky experti nás zaradili na piate miesto vo svetovom rebríčku.
        Rozhodujúcim medzníkom čínsko-slovenskej spolupráce zostane podpísanie medzištátnej zmluvy na úrovni ministrov v decembri 2002 a rozhodnutie o postúpení obchodného zastúpenia firme Delta Line, s.r.o. Bratislava.
        Hoci následne sa začalo šíriť niekoľko dezinformačných mediá-lnych správ, svetlo do situácie vniesol generálny riaditeľ firmy Deltaline, s.r.o. svojím príspevkom v Roľníckych novinách a na internetovom portáli: www.deltaline.biz, kde možno získať podrobné informácie o projekte "Green China", takže by bolo zbytočné na tomto mieste ich opakovať..
        Ako dôležitú informáciu pokvažujem zverejniť fakt, že projekt bude zastrešovať MP SR pod odbornou gesciou LVÚ Zvolen a že boli zostavené nasledovné pracovné skupiny:
1.     Riadiaca skupina (minister, resp. štátny tajomník MP SR, generálny riaditeľ Delta Line, s.r.o., generálny riaditeľ SL MP SR, generálny riaditeľ Lesy SR a vedúci skupiny expertov
2.     Skupina expertov
3.     Technicko-realizačný kolektív
       
V projekte "Zelená Čína" vidím veľkú príležitosť pre Slovensko, pre náš podnik a LVÚ Zvolen, pokiaľ sa budeme rozumne správať. Čo si predstavujem pod rozumným správaním ?
1.     Vždy pamätať na to, že nejde o jednorazový, ale dlhodobý obchod a že čínska strana je nám viac ako rovnocenným partnerom. Zásadne a v ničom partnera nepodceňovať !
        Hoci to znie nadnesene, dobré meno na čínskom trhu nám môže otvoriť brány do celého sveta: do Arabských Emirátov, Južnej Ameriky a pod.
2. Maximálne využiť našu lokalizáciu v strednej Európe a prezentovať Slovensko ako kolísku svetového lesníctva a špičkových svetových semenárskych, škôlkárskych a zalesňovacích technológií. Na tomto základe realizovať optimálne rozhodnutia.
        Pri rozhodovaní a výbere technológií neskĺznúť na úroveň neperspektívnych a najmä neflexibilných technológií, ktoré už vopred vylučujú zámenu a úpravy substrátu, vopred znamenajú technické a ekonomické komplikácie pri pestovaní, zalesňovaní a pod. Vyvarovať sa aj zbytočne pretechnizovaným postupom a technológiam bez variantného riešenia, lebo v prípade zlyhania určitého prevádzkového uzla zbytočne nastávajú veľké komplikácie a škody. V tejto súvislosti nech sú pre odborného garanta, t.j. LVÚ Zvolen, ale aj riešiteľov varovnými príkladmi kotolňa Jochy na drevnú štiepku a pasírka dužinatých plodov, lebo aj tu bola na začiatku snaha o hi-tech technológie.
        Nepreceňovať svoje schopnosti a najmä skúsennosti v pestovaní krytokorenných sadeníc. Inšpirovať sa rozhodnutiami iných štátov, ktoré riešili podobné úlohy : Poliaci doma, Fíni a Nemci v Číne, Fíni na Novom Zelande, Nóri v Ugande a pod.
        Využiť skúsenosti slovenských lesníkov, ktorí v tejto problematike majú zahraničné skúsenosti, napr. konkrétne Ing. Štefan Kontšek bývalý vedúci prevádzky z OZ Kriváň a skupina lesníkov z tohoto závodu, ktorí zalesňovali krytokorennými sadenicami v Nórsku.
        Využiť skúsenosti finančne dostupných zahraničných expertov, najmä zo štátov s najväčšími skúsenosťami ale s nutnou opatrnosťou, aby ich pdporučenia neboli motivované iba ich obchodnými záujmami. Znovu sa tu ponúka Nórsko, ako štát s najdlhšími skúsenosťami a navyše s už fungujúcou odbornou osvetou v rámci projektu SLON.
3. Snažiť sa získať maximálnu pridanú hodnotu pre SR a náš podnik, ale v súlade s predchádzajúcimi bodmi.
        Všetko, čo je možné na Slovensku efektívne vyrobiť a do Číny efektívne dopraviť, je potrebné vyrobiť a dodať zo Slovenska. Bolo by veľkou chybou vopred, iba na základe konštatovania vysokých dopravných nákladov a bez hľadania možností nevyrábať na Slovensku. Dopravné náklady sa predsa rozpočítajú na veľký objem produkcie. Uvedené je zjavné z jednoduchého príkladu: 1 milión korún dopravných nákladov pri počte 1 milión kusov krytokorenných sadeníc, je nákladom iba 1 koruny na jednu sadenicu.
        V čínskom trhu vidím obrovskú príležitosť financovania výstavby slovenských kapacít na produkciu krytokorenných sadeníc pre vytýčený cieľový objem napr. 30% celkovej slovenskej potreby sadeníc! Nuž a napokon, prečo by naše Slovensko nemohlo byť trvalým exportérom krytokorenných sadeníc, veď má na ich pestovanie výborné podmienky.
        Ďalšou veľkou príležitosťou je využitie nadbytočných školničných plôch pre zakladanie hlavových škôlok na produkciu rezkov vŕb a topoľov, z ktorých sa však budú pestovať sadenice v Číne.
        Treťou príležitosťou je dodávka osiva niektorých lesných drevín, kde bude v prípade úspešného uplatnenia projektu potrebné využiť všetky možné semenné zdroje SR.
        Negatívne skúsenosti z roku 2000 v riešení koncepcie škôlkárskej výroby u nášho podniku vo mne evokujú obavy, aby sa situácia nezopakovala aj v obchode s Čínou. Pri požadovaní zástupcu v riešiteľskej komisii koncepcie škôlkárskej výroby môj hlavný argument, že pre OZ Semenoles tvorí škôlkárska činnosť až 50 % obratu a pre lesný závod iba 1 - 5%, bol neakceptovaný. Je logické, že riešitelia z lesných závodov obhajovali predovšetkým svoje záujmy a nie záujmy Semenolesu, alebo celopodnikové záujmy. V prípade prijatia celopodnikovo nevhodných rozhodnutí tieto ovplyvnia hospodárenie lesných závodov len minimálne, ale pre OZ Semenoles môžu byť likvidačné.
        Vo výrobných úlohách podniku na rok 2003 je aj využitie výrobného potenciálu Semenolesu. Každému situácie znalému lesníkovi je asi jasné, že súčasný slovenský trhový priestor a jeho vývoj najmä v privátnom sektore problémy Semenolesu nevyrieši. Zásadné riešenie je iba v prerozdelení vnútropodnikového segmentu a v exporte! Ako teda naplniť túto úlohu, ak sa zopakuje situácia s koncepciou škôlkárskej výroby ?
        Vývoj, ktorý nastal v obchode s Čínou začína mať bohužiaľ podobný scenár. Z počiatočných reakcií niektorých kolegov - expertov pre škôlky krytokorenných sadeníc cítiť zaujatosť voči metóde sadbovačov a technológii, ktorou disponuje Semenoles. Predstavme si, že nad silou technologických a ekonomických argumentov zvíťazí sila zaujatosti a neochoty komunikovať. Aká bude pozícia OZ Semenoles presadiť sa na domácom trhu? Predstavme si ďalej, že neefektívna technológia a nenaplnenie očakávaní čínskych partnerov a projekt financujúcich subjektov o dva, prípadne tri roky, bude dôvodom na predčasné ukončenie spolupráce. Aký dopad a pre koho to bude mať a kto bude za situáciu zodpovedný ?
        Ak by nestačili moje doterajšie argumenty a moje obavy z možného vývoja sa niekomu zdali neprimerané, tak uvediem ešte jednu skutočnosť: OZ Semenoles a OZLT Banská Bystrica zastupoval v zahraničí pracovník iného lesného závodu.
        Záverom ešte raz zdôrazním: správajme sa rozumne, ale nebojme sa využiť príležitosť, lebo tá sa už nemusí zopakovať !

 

Ing.Stanislav Bystriansky
 
riaditeľ OZ Semenoles