Karol Vinš: Obchod znevažoval prácu lesníkov

Nový generálny riaditeľ prirovnáva situáciu v Lesoch SR k tomu, ako vyzerali v polovici 90. rokov štátne banky

         Kde ste ako bankár vzali odvahu uchádzať sa o funkciu generálneho riaditeľa v takom problémovom podniku, akým sú Lesy SR?
          Vo svojej kariére som sa už niekoľkokrát ocitol v pozícii krízového manažéra, keď som prišiel do organizácií, ktoré nefungovali tak ako by mali. Šancu urobiť poriadok a skonsolidovať štátny podnik, ktorý patrí so svojimi 12-tisíc pracovníkmi k najväčším zamestnávateľom na Slovensku a má taký národohospodársky význam, som bral ako manažérsku výzvu.

          V obchodnom registri ste figurovali v štatutárnych orgánoch firiem blízkych podnikateľskej skupine Belar. Aj pre ňu ste pracovali ako krízový manažér?
          Do týchto podnikov som bol nominovaný vtedajšou Poľnobankou v čase, keď som riadil jej trnavskú filiálku. Pre banku som vtedy pracoval ako nájomný manažér a zaoberal som sa predovšetkým projektmi riešenia klasifikovaných pohľadávok.

          Takže spájať vás so skupinou Belar je zbytočné.
          Áno.

          Je pravda, že ste svoju prihlášku do konkurzu na generálneho riaditeľa štátnych lesov podali po stanovenom termíne?
         
Nie je to pravda. Aj ku mne sa už dostali tieto fámy, sú to však nezmysly.

          Kto vám radil, keď ste sa pripravovali na konkurz?

          Podklady, ktoré som si k nemu pripravoval, pochádzali predovšetkým z verejne dostupných zdrojov. Moje predchádzajúce pôsobenie v bankovom prostredí mi navyše dalo množstvo kontaktov. Poznal som napríklad poradcov pri transformácii rakúskych a českých štátnych lesov, s ktorými som mohol konzultovať niektoré problémy.

          Konkurz ste vyhrali. S akým zadaním vás do štátnych lesov vyslal ich zriaďovateľ, ministerstvo pôdohospodárstva?
          Predovšetkým som mal zistiť, čo sa vlastne v podniku deje. Na ministerstve nemali k dispozícii komplexné audítorské správy za ostatné dva roky.

          A zistili ste...
         
Po mojom príchode a zmapovaní situácie som našiel obraz jedného z posledných štátnych podnikov, ktorý nie je transformovaný. Platia v ňom staré spôsoby fungovania a riadenia. Pracovne túto situáciu v lesoch prirovnávam k tomu, ako vyzerali v polovici 90. rokov štátne banky z hľadiska ich organizačnej štruktúry a neexistencie vnútorných pravidiel. Ak by niekto chcel vytvoriť systémovú štruktúru, ktorá by bola neprehľadná a nefunkčná, postupoval by tak ako predchádzajúce vedenie štátnych lesov.

          Napríklad?
          V podniku nebolo prepojenie medzi riadením výroby a odbytom. Ťažba sa neprispôsobovala požiadavkám odberateľov. Dokonca vnútri podniku nebol vytvorený mechanizmus, ktorý by dokázal vyčísliť, koľko stojí vyťaženie jedného kubíka dreva. Skúste si potom predstaviť, ako mohla fungovať jeho cenová politika. Neverím však, že sa na týchto nekorektných činnostiach podieľali všetci pracovníci lesov. Väčšina z nich chápe svoju činnosť v lese ako celoživotné poslanie. Fungovanie obchodu však ich prácu znevažovalo.

          Ekonomicko-obchodný riaditeľ podniku Ján Novák, ako aj bývalý generálny riaditeľ Blažej Možucha tvrdili, že pri predaji dreva lesy SR neskúmali, či ich odberatelia sú spracovateľské firmy alebo len obchodníci s drevom. Je to normálne?
          Nie je. Ja som sa po príchode do podniku napríklad nevedel dostať k informáciám o jeho dvadsiatich najväčších odberateľoch.

         Zástupcovia Zväzu spracovateľov dreva hovorili, že sú v porovnaní so zahraničnými odberateľmi znevýhodňovaní pri nákupe dreva. Bolo to tak?
         Niektoré ich sťažnosti mali reálny základ. Podnik totiž neimplementoval európske normy merania kvality dreva. To znamená, že domácim odberateľom predáva podľa našich noriem a zahraničným podľa

európskych. Tie podstatne prísnejšie posudzujú kvalitatívne rozdiely v sortimentoch drevnej hmoty a takisto aj iným spôsobom, z pohľadu slovenských noriem pre dodávateľa opäť reštriktívnejšie, zaokrúhľujú dodávky dreva.

         Myslíte si, že takúto neprehľadnú obchodnú politiku viedlo bývalé vedenie zámerne?
         Skôr v tom vidím neschopnosť a nedôslednosť zodpovedných manažérov. Štátne lesy napríklad evidujú ťažbu vlákniny v kubických metroch, predávajú ju však v tonách, čím vznikajú obrovské účtovné rozdiely.

          Vzniká tak dojem, že zahraniční odberatelia sa mali počas starého vedenia lesov lepšie ako ich slovenská konkurencia.
          Nie je to tak. Zahraniční zákazníci sa zas sťažovali, že pre decentralizáciu podniku nemajú jednoznačne čitateľného obchodného partnera. Vedenie lesov totiž priamo o predaji dreva rokuje len s niekoľkými veľkými odberateľmi špecializujúcimi sa na spracovanie vlákniny. Väčšina ostatných sa musí dohodnúť s odštepnými závodmi.

         Lesy majú 26 výrobných odštepných závodov, za každý z nich môže konať riaditeľ a jeho zástupca. Je správna úvaha, že štátny podnik rokoval so svojimi odberateľmi dreva prostredníctvom 52 ľudí?
          Áno, táto decentralizácia zneisťovala obchodných partnerov a často znefunkčňovala obchod s drevom. Plánujeme to v najbližšom období zmeniť.

          Bývalé vedenie túto situáciu obhajovalo rozhodnutím Protimonopolného úradu SR, ktoré určovalo, že na riaditeľstve podniku sa môže uzatvárať len 40 percent obchodných kontraktov a zvyšok majú zabezpečovať odštepné závody...
          Decentralizácia sa netýkala len obchodných kontraktov, ale celkového vnútorného fungovania podniku. Ten sa v stave, v akom som ho prevzal, nedá reálne riadiť. Nikto nevie napríklad zaručiť množstvo dreva, ktoré lesy za rok vyťažia a budú schopné predať svojim partnerom. Kontrola sa v lesoch dá vykonávať len ex post, čo poskytuje priestor na korupciu. A to už nehovorím o správe pohľadávok či nákupe služieb.

          Ako ste spokojní s doterajším audítorom štátnych lesov? Podľa zverejnených informácii podnik vykázal zisk len vďaka tomu, že rozpustil rezervy z minulých rokov a nevytváral opravné položky na rizikové pohľadávky...
          Audítor firmu na tieto skutočnosti upozorňoval. Za rok 2001 jej odporúčal vytvoriť opravné položky vo výške 650 miliónov korún a v minulom roku v sume 371 miliónov korún. Väčšina týchto opravných položiek sa týkala nedobytných pohľadávok. Vedenie lesov tieto návrhy neakceptovalo, preto ťažko z niečoho viniť audítora. Vzhľadom na veľkosť a význam podniku však uvažujeme o jeho zmene. Novým audítorom by mal byť niekto z veľkej päťky. Nehovoriac o tom, že v súvislosti s chystanou transformáciou a reštrukturalizáciou potrebujeme mať k dispozícii celkový – ekonomický, obchodný a výrobný – audit podniku.

         Spomenuli ste transformáciu štátnych lesov, v akom štádiu sa nachádza?
          Pracovne som ju rozdelil na dve fázy. Formálnu, spojenú s transformáciou na štátnu akciovú spoločnosť, a vnútornú, ktorá bude zameraná na reštrukturalizáciu podniku. Tá sa bude týkať hlavne obchodu a odbytu, centrálneho nákupu, informačného systému, personálnej transformácie, expedičných skladov, dodávateľských a obslužných činností a správy majetku.

          Sú správne informácie TRENDU, že polovicu celkových nákladov štátnych lesov pohlcujú personálne náklady a ďalšiu štvrtinu náklady za služby? Akou výškou by sa mali podľa vašich predstáv podieľať v budúcnosti?
          Tieto informácie sú správne. Zatiaľ neviem odpovedať na druhú časť otázky, pretože ju riešime v rámci celkových reštrukturalizačných plánov. Personálne náklady môžem porovnať s českým štátnymi lesmi. Tie v porovnaní so slovenskými štátnymi lesmi obhospodarujú 1,4-násobok výmery lesnej plochy, no zamestnávajú o dve tretiny menej ľudí. Je pravdepodobné, že obslužné činnosti presunieme mimo podniku. Zatiaľ ešte nie je jasné, či na tieto účely vytvoríme – tak ako rakúske štátne lesy – samostatnú dcérsku spoločnosť. Alebo ich presunieme na úplne externé prostredie, prípadne tieto dva varianty budeme kombinovať.

          Nepredstavili ste zatiaľ svoj tím manažérov, s ktorými sa pustíte do zmien v štátnych lesoch...
         
Mám pripravených štyroch ľudí, ktorí budú mať na starosti vnútornú organizáciu podniku, obchod a ostatné ekonomické činnosti. Okrem jedného z nich pracovali v minulosti všetci mimo biznisu s drevom, čím je zaručená ich nezaujatosť a neprepojenosť s rôznymi lobistickými skupinami pohybujúcimi sa v prostredí lesov. Verejnosti ich predstavím koncom apríla.

         Ak väčšina nových manažérov nebudú lesníci ani drevári, ako zvládnu tlaky záujmových skupín týkajúce sa napríklad ťažby dreva? Drevári hovoria, že ťažíme málo, ochranári, že veľa, lesníci tvrdia, že primerane...
          V princípe to nie sú otázky pre manažérov. Týkajú sa predovšetkým názoru štátu na formu trvalo udržateľného rozvoja lesa. V rukách štátnej správy je takisto aj dodržiavanie pravidiel ťažby, ktoré sú stanovované lesnými hospodárskymi plánmi.

          A pracovná skupina, ktorá má pripraviť transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť? Vedecká rada lesníckej fakulty vo Zvolene už kritizovala, že v nej nie sú jej zástupcovia...
          Pracovnú skupinu na transformáciu podniku momentálne kreuje ministerstvo. Budú v nej experti, ktorí pripravovali transformáciu rakúskych štátnych lesov, a predpokladám, že do nej prizvú aj zástupcov vedeckej rady z lesníckej fakulty.

          Nefetišizuje sa príliš vzor rakúskej transformácie štátnych lesov?
          Nehovorme o transformácii rakúskych štátnych lesov, ale o poradcoch, ktorí ju pomáhali pripravovať. Aplikovanie ich skúseností a odbornosti na naše pomery má neoceniteľný význam.

 

Plusom nového šéfa má byť nezávislosť

O kontrolu nad štátnym podnikom Lesy SR sa snažili lesníci aj drevári. Jeho novým riaditeľom sa však stal bankár Karol Vinš (41), ktorý prišiel z miesta vedúceho odboru správy majetku a investícii v Slovenskej sporiteľni. Vyšiel víťazne spomedzi 17 uchádzačov, väčšinou lesníkov, ktorí sa prihlásili do výberového konania na tento post. Postavil za neho aj minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon: „Je to skúsený krízový manažér, nie je zaťažený minulosťou, je nestranný, nemá prepojenie na lesníkov, drevospracovateľov, ba dokonca ani na poľovnícke kruhy...“. K. Vinš prijal ťažkú úlohu – transformáciu podniku, ktorý podľa neho funguje bez existencie vnútorných pravidiel. Ak sa mu to má podariť, musí otupiť ostrie boja, ktorý medzi sebou zvádzajú drevári a lesníci. Tomuto problému sa TREND venoval v čísle 9/2002. (so)

          Slovenské štátne lesy sa majú na akciovú spoločnosť transformovať do začiatku budúceho roka. Nie je to šibeničný termín? Podnik má podľa obchodného registra základné imanie vo výške 38,7 mld. Sk. Len jeho ocenenie a vloženie do akciovej spoločnosti môže trvať veľmi dlho. Je už známe, koľko bude projekt transformácie stáť?
          Momentálne pripravujeme implementačný plán transformácie a algoritmus jej jednotlivých krokov. Preto ešte nie je na jej realizáciu stanovený rozpočet. Nie je však vylúčené, že transformácia potrvá dlhšie, ako sme pôvodne plánovali. Skutočne je veľmi náročné pripraviť a zdokumentovať majetok, ktorý bude do novej spoločnosti vložený. Vnútornú reštrukturalizáciu, ktorá je z pohľadu fungovania podniku najdôležitejšia, však môžeme rozbehnúť bez ohľadu na to, kedy vznikne akciová spoločnosť.

         Ostane zachovaný súčasný počet odštepných závodov a teritóriá, na ktorých pôsobia?
          Predpokladám, že počet odštepných závodov budeme zužovať. Takisto zmeníme spádovosť obhospodarovaných území, pretože mnohé z nich boli vytvorené umelo a nezohľadňovali teritoriálne a obchodné špecifiká. Tieto otázky sú však zatiaľ predčasné, pretože ich riešime spolu s celkovým projektom reštrukturalizácie podniku.

         Vrcholových manažérov štátneho podniku vymeníte do konca apríla. Čo s riaditeľmi odštepných závodov?
          Stretol som sa už so všetkými a vypočul som si ich koncepciu riadenia odštepných závodov. Úprimne povedané, len zhruba traja či štyria ma presvedčili, že majú vlastnú stratégiu a persp
ektívny pohľad do budúcnosti.

          Teda štyroch neodvoláte...
          Do konca apríla vyhlásim výberové konanie na funkciu riaditeľov všetkých odštepných závodov podniku. Doterajší sa budú môcť o svoje posty opäť uchádzať. Faktom je, že mnohí z nich si už pôsobením vo funkcii svoju históriu napísali. Počas konkurzov chcem navodiť takú atmosféru, aby sa do nich mohli prihlásiť aj mladší ľudia, ktorí nemusia pochádzať výlučne z lesníckeho alebo drevárskeho prostredia. Štátne lesy majú totiž množstvo zanietených, múdrych a vzdelaných ľudí, no málo manažérov.

Branislav Sobinkovič, Trend, 24.apríla 2003

Foto: Pavel Danko