Karol Vinš:
Obchod znevažoval prácu lesníkov
Nový generálny
riaditeľ prirovnáva situáciu v Lesoch SR k tomu, ako vyzerali v
polovici 90. rokov štátne banky |
Kde ste ako bankár vzali odvahu uchádzať sa o funkciu generálneho
riaditeľa v takom problémovom podniku, akým sú Lesy SR?
Vo svojej kariére som sa
už niekoľkokrát ocitol v pozícii krízového manažéra, keď som prišiel
do organizácií, ktoré nefungovali tak ako by mali. Šancu urobiť poriadok a
skonsolidovať štátny podnik, ktorý patrí so svojimi 12-tisíc pracovníkmi
k najväčším zamestnávateľom na Slovensku a má taký národohospodársky význam,
som bral ako manažérsku výzvu.
V obchodnom registri ste figurovali v štatutárnych orgánoch firiem
blízkych podnikateľskej skupine Belar. Aj pre ňu ste pracovali ako krízový
manažér?
Do týchto podnikov som
bol nominovaný vtedajšou Poľnobankou v čase, keď som riadil jej trnavskú
filiálku. Pre banku som vtedy pracoval ako nájomný manažér a zaoberal som
sa predovšetkým projektmi riešenia klasifikovaných pohľadávok.
Takže spájať vás so skupinou Belar je zbytočné.
Áno.
Je pravda, že ste svoju prihlášku do konkurzu na generálneho riaditeľa
štátnych lesov podali po stanovenom termíne?
Nie je to pravda. Aj
ku mne sa už dostali tieto fámy, sú to však nezmysly.
Kto vám radil, keď ste sa pripravovali na konkurz?
Podklady, ktoré som si k nemu pripravoval, pochádzali predovšetkým z
verejne dostupných zdrojov. Moje predchádzajúce pôsobenie v bankovom
prostredí mi navyše dalo množstvo kontaktov. Poznal som napríklad poradcov
pri transformácii rakúskych a českých štátnych lesov, s ktorými som mohol
konzultovať niektoré problémy.
Konkurz ste vyhrali. S akým zadaním vás do štátnych lesov vyslal ich
zriaďovateľ, ministerstvo pôdohospodárstva?
Predovšetkým som mal
zistiť, čo sa vlastne v podniku deje. Na ministerstve nemali k dispozícii
komplexné audítorské správy za ostatné dva roky.
A zistili ste...
Po mojom príchode a
zmapovaní situácie som našiel obraz jedného z posledných štátnych
podnikov, ktorý nie je transformovaný. Platia v ňom staré spôsoby
fungovania a riadenia. Pracovne túto situáciu v lesoch prirovnávam k tomu,
ako vyzerali v polovici 90. rokov štátne banky z hľadiska ich organizačnej
štruktúry a neexistencie vnútorných pravidiel. Ak by niekto chcel vytvoriť
systémovú štruktúru, ktorá by bola neprehľadná a nefunkčná, postupoval
by tak ako predchádzajúce vedenie štátnych lesov.
Napríklad?
V podniku nebolo
prepojenie medzi riadením výroby a odbytom. Ťažba sa neprispôsobovala požiadavkám
odberateľov. Dokonca vnútri podniku nebol vytvorený mechanizmus, ktorý by
dokázal vyčísliť, koľko stojí vyťaženie jedného kubíka dreva. Skúste
si potom predstaviť, ako mohla fungovať jeho cenová politika. Neverím však,
že sa na týchto nekorektných činnostiach podieľali všetci pracovníci
lesov. Väčšina z nich chápe svoju činnosť v lese ako celoživotné
poslanie. Fungovanie obchodu však ich prácu znevažovalo.
Ekonomicko-obchodný riaditeľ podniku Ján Novák, ako aj bývalý generálny
riaditeľ Blažej Možucha tvrdili, že pri predaji dreva lesy SR neskúmali, či
ich odberatelia sú spracovateľské firmy alebo len obchodníci s drevom. Je to
normálne?
Nie je. Ja som sa po príchode
do podniku napríklad nevedel dostať k informáciám o jeho dvadsiatich najväčších
odberateľoch.
Zástupcovia Zväzu spracovateľov dreva hovorili, že sú v porovnaní so
zahraničnými odberateľmi znevýhodňovaní pri nákupe dreva. Bolo to tak?
Niektoré ich sťažnosti mali
reálny základ. Podnik totiž neimplementoval európske normy merania kvality
dreva. To znamená, že domácim odberateľom predáva podľa našich noriem a
zahraničným podľa
európskych. Tie podstatne prísnejšie
posudzujú kvalitatívne rozdiely v sortimentoch drevnej hmoty a takisto aj iným
spôsobom, z pohľadu slovenských noriem pre dodávateľa opäť reštriktívnejšie,
zaokrúhľujú dodávky dreva.
Myslíte si, že takúto neprehľadnú obchodnú politiku viedlo bývalé
vedenie zámerne?
Skôr v tom vidím neschopnosť
a nedôslednosť zodpovedných manažérov. Štátne lesy napríklad evidujú ťažbu
vlákniny v kubických metroch, predávajú ju však v tonách, čím vznikajú
obrovské účtovné rozdiely.
Vzniká tak dojem, že zahraniční odberatelia sa mali počas starého
vedenia lesov lepšie ako ich slovenská konkurencia.
Nie je to tak. Zahraniční
zákazníci sa zas sťažovali, že pre decentralizáciu podniku nemajú
jednoznačne čitateľného obchodného partnera. Vedenie lesov totiž priamo o
predaji dreva rokuje len s niekoľkými veľkými odberateľmi špecializujúcimi
sa na spracovanie vlákniny. Väčšina ostatných sa musí dohodnúť s odštepnými
závodmi.
Lesy majú 26 výrobných odštepných závodov, za každý z nich môže konať
riaditeľ a jeho zástupca. Je správna úvaha, že štátny podnik rokoval so
svojimi odberateľmi dreva prostredníctvom 52 ľudí?
Áno, táto
decentralizácia zneisťovala obchodných partnerov a často znefunkčňovala
obchod s drevom. Plánujeme to v najbližšom období zmeniť.
Bývalé vedenie túto situáciu obhajovalo rozhodnutím Protimonopolného úradu
SR, ktoré určovalo, že na riaditeľstve podniku sa môže uzatvárať len 40
percent obchodných kontraktov a zvyšok majú zabezpečovať odštepné závody...
Decentralizácia sa netýkala
len obchodných kontraktov, ale celkového vnútorného fungovania podniku. Ten
sa v stave, v akom som ho prevzal, nedá reálne riadiť. Nikto nevie napríklad
zaručiť množstvo dreva, ktoré lesy za rok vyťažia a budú schopné predať
svojim partnerom. Kontrola sa v lesoch dá vykonávať len ex post, čo
poskytuje priestor na korupciu. A to už nehovorím o správe pohľadávok či nákupe
služieb.
Ako ste spokojní s doterajším audítorom štátnych lesov? Podľa
zverejnených informácii podnik vykázal zisk len vďaka tomu, že rozpustil
rezervy z minulých rokov a nevytváral opravné položky na rizikové pohľadávky...
Audítor firmu na tieto
skutočnosti upozorňoval. Za rok 2001 jej odporúčal vytvoriť opravné položky
vo výške 650 miliónov korún a v minulom roku v sume 371 miliónov korún. Väčšina
týchto opravných položiek sa týkala nedobytných pohľadávok. Vedenie lesov
tieto návrhy neakceptovalo, preto ťažko z niečoho viniť audítora. Vzhľadom
na veľkosť a význam podniku však uvažujeme o jeho zmene. Novým audítorom
by mal byť niekto z veľkej päťky. Nehovoriac o tom, že v súvislosti s
chystanou transformáciou a reštrukturalizáciou potrebujeme mať k dispozícii
celkový – ekonomický, obchodný a výrobný – audit podniku.
Spomenuli ste transformáciu štátnych lesov, v akom štádiu sa nachádza?
Pracovne som ju rozdelil
na dve fázy. Formálnu, spojenú s transformáciou na štátnu akciovú spoločnosť,
a vnútornú, ktorá bude zameraná na reštrukturalizáciu podniku. Tá sa bude
týkať hlavne obchodu a odbytu, centrálneho nákupu, informačného systému,
personálnej transformácie, expedičných skladov, dodávateľských a obslužných
činností a správy majetku.
Sú správne informácie TRENDU, že polovicu celkových nákladov štátnych
lesov pohlcujú personálne náklady a ďalšiu štvrtinu náklady za služby?
Akou výškou by sa mali podľa vašich predstáv podieľať v budúcnosti?
Tieto informácie sú správne.
Zatiaľ neviem odpovedať na druhú časť otázky, pretože ju riešime v rámci
celkových reštrukturalizačných plánov. Personálne náklady môžem porovnať
s českým štátnymi lesmi. Tie v porovnaní so slovenskými štátnymi lesmi
obhospodarujú 1,4-násobok výmery lesnej plochy, no zamestnávajú o dve
tretiny menej ľudí. Je pravdepodobné, že obslužné činnosti presunieme
mimo podniku. Zatiaľ ešte nie je jasné, či na tieto účely vytvoríme –
tak ako rakúske štátne lesy – samostatnú dcérsku spoločnosť. Alebo ich
presunieme na úplne externé prostredie, prípadne tieto dva varianty budeme
kombinovať.
Nepredstavili ste zatiaľ svoj tím manažérov, s ktorými sa pustíte do
zmien v štátnych lesoch...
Mám pripravených štyroch
ľudí, ktorí budú mať na starosti vnútornú organizáciu podniku, obchod a
ostatné ekonomické činnosti. Okrem jedného z nich pracovali v minulosti všetci
mimo biznisu s drevom, čím je zaručená ich nezaujatosť a neprepojenosť s rôznymi
lobistickými skupinami pohybujúcimi sa v prostredí lesov. Verejnosti ich
predstavím koncom apríla.
Ak väčšina nových manažérov nebudú lesníci ani drevári, ako zvládnu
tlaky záujmových skupín týkajúce sa napríklad ťažby dreva? Drevári
hovoria, že ťažíme málo, ochranári, že veľa, lesníci tvrdia, že
primerane...
V princípe to nie sú otázky
pre manažérov. Týkajú sa predovšetkým názoru štátu na formu trvalo udržateľného
rozvoja lesa. V rukách štátnej správy je takisto aj dodržiavanie pravidiel
ťažby, ktoré sú stanovované lesnými hospodárskymi plánmi.
A pracovná skupina, ktorá má pripraviť transformáciu štátneho podniku na
akciovú spoločnosť? Vedecká rada lesníckej fakulty vo Zvolene už
kritizovala, že v nej nie sú jej zástupcovia...
Pracovnú skupinu na
transformáciu podniku momentálne kreuje ministerstvo. Budú v nej experti,
ktorí pripravovali transformáciu rakúskych štátnych lesov, a predpokladám,
že do nej prizvú aj zástupcov vedeckej rady z lesníckej fakulty.
Nefetišizuje sa príliš vzor rakúskej transformácie štátnych lesov?
Nehovorme o transformácii
rakúskych štátnych lesov, ale o poradcoch, ktorí ju pomáhali pripravovať.
Aplikovanie ich skúseností a odbornosti na naše pomery má neoceniteľný význam.
O kontrolu nad štátnym podnikom Lesy SR sa snažili lesníci aj drevári. Jeho novým riaditeľom sa však stal bankár Karol Vinš (41), ktorý prišiel z miesta vedúceho odboru správy majetku a investícii v Slovenskej sporiteľni. Vyšiel víťazne spomedzi 17 uchádzačov, väčšinou lesníkov, ktorí sa prihlásili do výberového konania na tento post. Postavil za neho aj minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon: „Je to skúsený krízový manažér, nie je zaťažený minulosťou, je nestranný, nemá prepojenie na lesníkov, drevospracovateľov, ba dokonca ani na poľovnícke kruhy...“. K. Vinš prijal ťažkú úlohu – transformáciu podniku, ktorý podľa neho funguje bez existencie vnútorných pravidiel. Ak sa mu to má podariť, musí otupiť ostrie boja, ktorý medzi sebou zvádzajú drevári a lesníci. Tomuto problému sa TREND venoval v čísle 9/2002. (so) |
Slovenské štátne lesy sa majú na akciovú spoločnosť transformovať do
začiatku budúceho roka. Nie je to šibeničný termín? Podnik má podľa
obchodného registra základné imanie vo výške 38,7 mld. Sk. Len jeho
ocenenie a vloženie do akciovej spoločnosti môže trvať veľmi dlho. Je už
známe, koľko bude projekt transformácie stáť?
Momentálne
pripravujeme implementačný plán transformácie a algoritmus jej jednotlivých
krokov. Preto ešte nie je na jej realizáciu stanovený rozpočet. Nie je však
vylúčené, že transformácia potrvá dlhšie, ako sme pôvodne plánovali.
Skutočne je veľmi náročné pripraviť a zdokumentovať majetok, ktorý bude
do novej spoločnosti vložený. Vnútornú reštrukturalizáciu, ktorá je z
pohľadu fungovania podniku najdôležitejšia, však môžeme rozbehnúť bez
ohľadu na to, kedy vznikne akciová spoločnosť.
Ostane zachovaný súčasný počet odštepných závodov a teritóriá, na
ktorých pôsobia?
Predpokladám, že
počet odštepných závodov budeme zužovať. Takisto zmeníme spádovosť
obhospodarovaných území, pretože mnohé z nich boli vytvorené umelo a nezohľadňovali
teritoriálne a obchodné špecifiká. Tieto otázky sú však zatiaľ predčasné,
pretože ich riešime spolu s celkovým projektom reštrukturalizácie podniku.
Vrcholových manažérov štátneho podniku vymeníte do konca apríla. Čo
s riaditeľmi odštepných závodov?
Stretol som sa už so všetkými
a vypočul som si ich koncepciu riadenia odštepných závodov. Úprimne povedané,
len zhruba traja či štyria ma presvedčili, že majú vlastnú stratégiu a
perspektívny
pohľad do budúcnosti.
Teda štyroch neodvoláte...
Do konca apríla
vyhlásim výberové konanie na funkciu riaditeľov všetkých odštepných závodov
podniku. Doterajší sa budú môcť o svoje posty opäť uchádzať. Faktom je,
že mnohí z nich si už pôsobením vo funkcii svoju históriu napísali. Počas
konkurzov chcem navodiť takú atmosféru, aby sa do nich mohli prihlásiť aj
mladší ľudia, ktorí nemusia pochádzať výlučne z lesníckeho alebo drevárskeho
prostredia. Štátne lesy majú totiž množstvo zanietených, múdrych a
vzdelaných ľudí, no málo manažérov.
Branislav Sobinkovič, Trend, 24.apríla 2003
Foto: Pavel Danko