Zamyslenie (nielen) k Mesiacu lesov

           Les potrebuje človeka, človek potrebuje les. Existuje táto vzájomná väzba, či si to uvedomujeme, alebo nie. Les komplexnosťou svojich funkcií (rekreačná, vodohospodárska, atď.) prináša človeku mnohé úžitky. Pre veľkú časť obyvateľstva tým, že im dáva prácu, dáva im i chlieb. Zároveň človek, ako rozumný hospodár, sa má správať v lese a k lesu tak, aby mu pomáhal, aby ho vychovával a chránil.

           Možno si túto spätosť človeka a lesa uvedomujeme viac práve teraz, v Mesiaci lesov, v apríli. Je to asi tak: do nášho vedomia sa toto odveké prepojenie človeka a lesa dostáva aj vďaka médiám. Slovensko má vysokú lesnatosť, máme lesov dosť a práve preto význam človek – rozumný hospodár ešte narastá. Pripúšťam, že sa dá polemizovať, kde je význam človeka, rozumného hospodára, väčší, či v krajinách s vysokou lesnatosťou, alebo naopak. Les je obrovským bohatstvom nášho štátu. Dávame mu všetko, čo potrebuje, alebo viac berieme, ako dávame? Názory môžu byť rôzne.

           Lesníctvo na Slovensku má bohaté tradície. V minulosti bola bytostne spätá s lesom väčšia časť obyvateľov, ako tomu je teraz. Vývoj v spoločnosti sa dotkol i týchto vzťahov.

           Najväčší správca a užívateľ lesného majetku na Slovensku je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky so svojimi takmer dvanástimi tisíckami pracovníkov. Ďalšie stovky obyvateľov zamestnáva cez dodávateľské práce. Tisíce ľudí  zamestnávajú rôzni vlastníci lesov na Slovensku. Verím, že ľudia, pracovne spätí s lesom, majú k lesu aj bližší vzťah. Je na nás, hlavne profesionálnych lesníkoch, aby sme profesionálne, fundovane ovplyvňovali vzťah obyvateľov k lesu. Organizujeme akcie, vplývajúce aj cez médiá. Viem, že v poslednom období sa v tlači objavilo viacero článkov, ktoré stavia š. p. Lesy SR do nie najlepšieho svetla. To určite pozitívne neovplyvňuje vedomie ľudí. Pýtam sa: sú to vždy odborne fundované články? Myslím, že tu skôr badať snahu určitej časti novinárov o senzácie, ktoré nemajú s odbornosťou nič spoločné.

           Vlani náš podnik organizoval niekoľko akcií ako „Deň stromu“, „Lesy deťom“, „Oravský pohár – drevorubač“, ktoré sa stretli u verejnosti nesporne s pozitívnym ohlasom. Takéto a podobné akcie treba organizovať ďalej. Ako vzorový príklad práce s verejnosťou ešte spomeniem sympatickú aktivitu OZ Smolenice, ktorého pracovníci v ostatnom čase vybudovali dva náučné chodníky. Tie budú slúžiť verejnosti a čo je zvlášť potešiteľné, školskej mládeži.  V práci s mladou generáciou je veľmi aktívny tiež OZ Levice.

           Áno, verejnosť vníma vzťahové väzby medzi lesníkmi a spracovateľmi dreva. Štátneho podniku Lesy SR sa to týka najviac, je predsa na slovenskom trhu s drevom dominantným dodávateľom. Podnik Lesy SR chce byť serióznym obchodným partnerom, má na to všetky predpoklady, je to aj jeho morálna povinnosť, ale musí byť seriózna aj spätná väzba – platiť za dodané drevo včas. Táto spätná väzba však nie vždy funguje.

           Taktiež verejnosť vníma naše vzťahy s rôznymi lesoochranárskymi združeniami. Pripúšťam, že môj názor v tomto smere môže byť poznačený príslušnosťou k lesníckemu stavu. Nemyslím si však, že v komplexnom ponímaní je niekto väčší ochranca lesa ako lesník. Náš podnik má eminentný záujem na dobrej a serióznej spolupráci s ochranárskymi združeniami. Dôkazom toho je aj „Spoločná deklarácia“ uzatvorená v decembri minulého roka medzi š. p. Lesy SR a Lesoochranárskym zoskupením VLK.  Tieto subjekty v minulosti málokedy nachádzali spoločnú reč, aj keď obom išlo o rovnaký cieľ: o ochranu a zveľaďovanie lesného bohatstva Slovenska. Dúfajme, že „Spoločná deklarácia“ sa pozitívne premietne i do praktického života.

           Netajím sa tým, že verím na zmenu vzťahu verejnosti k lesníkom, k lesníckemu stavu. Myslím si to napriek tomu, že existujú určité výhrady lesníkov – a nie je ich málo – k niektorým ustanoveniam zákona o ochrane prírody a krajiny. Aj v týchto prípadoch však treba  hľadať východiská a riešenia, ktoré sme my, lesníci, povinní navrhovať a presadzovať. To, že doteraz nebol bradatý zákon o lesoch z roku 1977 nahradený novým zákonom, ktorý by dostatočne pružne riešil  aktuálne problémy nášho lesníctva, lesom neprospieva. Toto konštatovanie platí ešte viac v prípade zákona o poľovníctve. V slovenských pomeroch je poľovníctvo bytostne späté s lesom, napriek tomu, že aj poľnohospodárska krajina je súčasťou uznaných poľovných revírov. Spätosť lesníckeho stavu s poľovníctvom má hlbokú tradíciu a verím, že aj priaznivú perspektívu.

        Je nesporné, že š. p. Lesy SR svojím postavením a celoslovenskou pôsobnosťou môže výrazne vplývať na formovanie vzťahu verejnosti k lesníctvu. Samozrejme, že bude dôležité, ako bude podnik plniť úlohy v celom komplexe, tak, ako sa to od neho bude vyžadovať. Podobne to bude platiť aj vtedy, keď sa štátny podnik pretransformuje na akciovú spoločnosť. Mám na mysli úlohy výrobné, ekonomické, celospoločenské. Prvoradou úlohou je zvýšenie úrovne lesníckej činnosti. Tu by som sa chcel zastaviť pri aktivitách nášho podniku v hnutí PRO SILVA, pri riešení a praktickom uplatňovaní myšlienok prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Pri tejto príležitosti sme v roku 2002 organizovali Lesnícky deň v OZ Košice, v tomto roku, v júni, to bude v OZ Smolenice. Snahou je zmeniť myslenie odborného lesného personálu v jeho pohľade na umelú a prirodzenú obnovu, na hľadanie rezerv nákladov na pestovateľskú činnosť. Myslím opatrenia, ktoré by nešli na podstatu lesa, ale priniesli by čo najoptimálnejšie riešenia, čo je úlohou lesníkov pestovateľov, ťažbárov i ekonómov. Určité pozitívne výsledky sa už objavili, i keď ide o výsledky podľa závodov dosť rôznorodé. V súčasnosti nesporne najviac v tomto smere pokročili v OZ Levice. Chce to však čas, využitý na cielenú vnútrolesnícku osvetu, keď príklady budú ukazovať cestu. Aj o tom, a práve preto, organizujeme a chceme organizovať lesnícke dni. Cieľom práce nás, lesníkov, je pestovať les v takej štruktúre, aby bol schopný popri dobrej a vyváženej produkcii drevnej suroviny plniť čo najlepšie a v komplexnom ponímaní i ostatné verejnoprospešné funkcie. Je to práca dlhodobá. V tomto našom úsilí je jeden mesiac len kvapkou v mori.   

           Mesiac apríl prináša prebúdzanie sa lesa, prírody, k novému životu. Chcem veriť, že aj tohoročný Mesiac lesov prispeje k priblíženiu sa lesníckeho stavu k ostatnej verejnosti. Bude znamenať lepšie pochopenie, ale najmä morálne ocenenie práce lesníkov.

                                                                                                 Ing. Ladislav Gašpar