Deň stromu 2003

 

 

Prvý lesnícky skanzen na Slovensku otvorený

Niekedy koncom mája tohto roku: Vo Vydrovskej doline sa po dlhých desaťročiach rozhorela pravá uhliarska míľa... 

19. júl 2003, krátko po desiatej hodine:  Do doliny krátko po sebe prichádzajú  Zsolt Simon a Lásló Miklós, členovia kabinetu, ktorých rezortné osadenstvá nemávali vo veciach prírody  pohľady vždy kompatibilné...

Približne o dve hodiny neskôr:  Za prítomnosti vyše 1500 návštevníkov obidvaja ministri  symbolickým prepílením konára slávnostne otvárajú inštitúciu, ktorej vznik už pred tridsiatimi rokmi predvídal  nestor slovenských ochranárov lesník Julko Burkovský...

Nuž, možno tak nejako by kronikár zaznamenával udalosti, ktoré sa začali vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu mocnejšie odvíjať práve pred rokom. Vtedajší minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš tu  počas Dňa stromu odhalil základný kameň Lesníckeho skanzenu. Hoci architekt Vlado Paško, jeden zo záchrancov čiernohronskej železničky mal prírodné múzeum v týchto miestach naplánované už dávno, doba mu dala za pravdu až teraz. Čas a náhoda je zvláštna dvojica.  On všetko prikrýva patinou, ona mu to občas prekazí.  A,  ak  jej v tom trocha pomôžeme...  

Čo viedlo Lesy Slovenskej republiky k tomu, že sa do budovania prvého lesníckeho skanzenu pustili s plnou vážnosťou ? Dôvodov je viac, medzi nimi nechýbala   komunikácia s verejnosťou, ktorej nedostatočnosť začínala byť nápadná. Niežeby práve skanzen mohol nahradiť potrebnú spoločenskú diskusiu o význame lesov, ale napomôcť jej iste môže.  Aj tu platí  ono známe, že raz vidieť...

Vráťme sa však k tej pamätnej júlovej sobote. Tajné odhady sa ešte ráno pohrávajú s účasťou do 800 návštevníkov, najbližšie hodiny to však prekonávajú, napriek tomu, že predchádzajúci piatok  bol daždivý,  priam dramaticky. Na druhý ročník Dňa stromu sa v ranných  schádza s pomocou niekoľkých mimoriadnych vlakov lesnej železničky takmer 1600 účastníkov. Víta ich nový drevený amfiteáter, ktorým do spoločného zámeru prispela balocká mimomvládna org. VYDRA. To, že priamo pod amfiteátrom vytryskol prameň vody je symbolické i pôsobivé zároveň. Pod lesom vejú tri zástavy – slovenská, Lesov SR a EU. Tá posledná nie je povinnou dobovou kulisou, štrasburgskí úradníci zámer vybudovať v tejto doline lesnícky skanzen deklaratívne podporili. Medzi návštevníkmi vidno okrem čestných hostí z  KÚ, VUC a OÚ aj mnoho lesníkov,  drevárov, známych pedagógov i umelcov, ochranárov vládnych aj mimovládnych, no predovšetkým prekvapivé množstvo tých, pre ktorých predovšetkým je toto podujatie určené. Ľudí, ktorí majú radi les...

Pred pol jedenástou prichádza z horného konca doliny pískajúci parný vláčik s naloženou guľatinou. Málokto si uvedomuje, že takúto zostavu tu už pekných pár rokov  nebolo vidieť. Na jednom výreze  je veľký nápis „ZAČÍNAME“. Z rušňa vystupuje desaťročný Vojtík, aby sa so šibalským záujmom vyškriabal k štylizovanému hniezdu na strom, ktorý na tento účel vyrástol priamo pod javiskom. Na scénu prichádza majster slova Ladislav Chudík, rodák z neďalekého Hronca, aby najprv slovami básnika a potom aj vlastnými vyjadril svoj vzťah k hore. Predohru ukončujú štyri holuby, ktorých Vojtík vypúšťa z hniezda. V úvodnom slove sa generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš nevyhýba ani otázkam spojeným s očakávanou transformáciou podniku, jeho slová však patria predovšetkým spolutvorcom a návštevníkom  celého podujatia. Za strom roka vyhlasuje  našu najrozšírenejšiu drevinu -  buk. Po slávnostných lesniciach prichádzajú na pódium folkloristi zo zvolenskej Poľany. Rýchlo sa  približuje jeden z vrcholov podujatia, ktorý moderátor dňa pán Gogola uvádza pod názvom lesnícky hyde – park. Tu má každý možnosť vystúpiť a vyjadriť svoj názor na lesnícke dianie. Mnohí to využívajú, na prekvapenie kritických názorov je menej. Tento fakt však nemožno štatisticky preceňovať.  Nasleduje spontánny ľudský okamih, keď na javisko prichádzajú poslední slovenskí uhliari z hontianskeho Hrušova, aby z rúk  Ing. Vinša prebrali ďakovné listy. Výsledok ich diela – originálne vypálené drevené uhlie priamo v skanzene dostávajú všetci návštevníci spolu s certifikátom o pôvode už pri prezentácii. Záverečný programový blok je v znamení historického pripomenutia. Po vlaňajšej návšteve Márie Terézie prichádza do Vydrovskej doliny po takmer 200 rokoch spolu s profesorom Wilckensom a grófom Breslerom dobročský rodák J.D. Matejovie. V podaní hercov zvolenského divadla zobrazujú ťažké chvíle, keď lesný pojazdný Dekret musel pred vrchnosťou obhajovať svoje novátorstvo. Scénka je napísaná podľa zatiaľ nevydaného románu Petra Kováčika, ktorú pod názvom Nezabudnutý venoval svojmu slávnemu rodákovi. V závere scénky sa Dekret prenáša do prítomnosti a pozýva všetkých na otvorenie prvého lesníckeho skanzenu na Slovensku.

Čestní hostia a následne stovky návštevníkov sa vydávajú po trase „chodníka lesného času“, aby na 39 zastávkach videli názornú ukážku aspoň časti práce lesníckych a ochranárskych odborníkov. Víta ich strom, ktorého každá vetva nesie informáciu o jednej funkcii lesa. Heslo nad vstupnou bránou koncentrovane vyjadruje hlavnú ideu skanzenu: „Civilizácia  sa začala rúbaním lesov a prežiť môže len s ich ochranou“. Nasledujú jednotlivé lesné zastávky, ktoré označujú originálne tabule s vyrezávanými piktogramami.  Prerezávka, prebierka, ťažba, snehová jama, lesné traktory a  lanovky, diviak, sochy piličov, živá mapa lesnatosti, pocta lesníkom a ochrancom, lesy ochranné a účelové, pôdna sonda, voda a les, mravenisko, lesnícke značky, vodný trkáč a úhľadná lesná škôlka, profil lesnej cesty a budovanie zvážnic, vodný a suchý šmyk, lesné železničky, to je len časť toho, čo tu môže  návštevník v reálnom prostredí uvidieť. Informácie ho nezaťažujú podrobnosťami, ide o predstavenie základných súvislostí a pojmov, čo je vždy cesta k poznaniu...

Osobitnú kapitolu si zasluhuje práca  eko – umelcov višegrádskej štvorky, ktorých   originálne diela trvalo oživili celý areál. Veľmi vzácne bolo to, že na medzinárodnom sympózii sa nestretli len špičkoví umelci, ale aj študenti z Vysokej školy výtvarných umení. Výsledok ich spoločného nasadenia je škoda popisovať, ten treba jednoducho vidieť. Biologické, technické a historické videnie lesa umelci obohatili o štvrtý  rozmer...

Iniciátorom, investorom a realizátorom Lesníckeho skanzenu sú Lesy Slovenskej republiky. Generálne riaditeľstvo a osobitne Odštepný závod v Čiernom Balogu vynaložil mimoriadne úsilie pre zdar diela. Ani to by však nebolo stačilo, keby lesníci nenašli nadšených partnerov, ktorí prispeli veľmi konkrétnou pomocou. Nemožno nespomenúť mimoriadne veľkú pomoc Štátnej ochrany prírody z Banskej Bystrice, Čiernohronskej železničky z Čierneho Balogu, Súkromnej firmy Kudiak STASMO z Oravskej Polhory, Slovenského poľovníckeho zväzu z Brezna, ZŤS TEES z Trstenej, Medzinárodného sympózia OSRBLIE...

            Samozrejme, všetko je to najmä o ľuďoch a ak sa zídu, tak ako sa to stalo v tomto prípade, tí, ktorí do veci vložia nielen ruky, ale aj srdce, výsledok sa musí dostaviť. Dňa 19. júla 2003 bola nádejne sprístupnená prvá časť diela, dokumentujúceho úžasnú hodnotu, ktorú lesy, ich história, ale predovšetkým budúcnosť, pre ľudstvo predstavujú. Nemenší význam skanzenu spočíva v záchrane mnohých lesníckych diel, pomôcok a písomností, ktoré sa v toku času rýchlo strácajú. Vďaka patrí všetkým, ktorí svojimi lesníckymi pokladmi prispeli, či prispejú. Ich dary budú verejnosti sprístupnené aj v hájenke zo Smrečín, ktorá bude do areálu presťahovaná ešte v tomto roku.

            V závere by sa hypotetický kronikár možno obmedzil na zazanemenanie slov jedného z prominentných hostí. Tento skôr, ako sa pri odchode posadil do „svojho bavoráka“ povedal:  „Blahoželám vám. A ďakujem  !“  Vyznelo to celkom úprimne. A nepochybne patrilo  všetkým,  ktorí sa o úspech vo Vydrovskej doline pričinili.

                                                                                                                   Ján Mičovský

                                                                                                                       Lesy SR