Reprivatizácia lesov 

          Zrovnoprávnením všetkých druhov vlastníctva ústavným zákonom, ale najmä prijatím zákona FZ č. 229/1991 Zb. v máji 1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku ( tzv. zákon o pôde ) začal proces navrátenia vlastníckych a obnovenia užívateľských vzťahov.. V rámci prinavrátenia majetku pôvodným vlastníkom, alebo ich právnym nástupcom išlo o časť  štátneho  majetku,  ktorý  v minulosti bol vlastníkom neprávom odobratý a následne  „ zospolečenštený“. Reprivatizačný  proces mal byť prostriedkom na zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu.

            Organizácie lesného hospodárstva zabezpečovali úlohy v procese reprivatizácie v zmysle pokynov, či to boli príkazné listy ministra MLVH SR ( napr. č. l7/1991, č. 4/1992 ), metodické pokyny MLVH SR ( č. 157/240/1991 ), výnosy MLVH SR č. 1 a č. 2 s účinnosťou od 1. 1. 1992,  list I .námestníka ministra ( č. 170/1991-NM-LH ) a jeho opatrenia č. 340/220-1991 alebo smernice či usmernenia MP SR. Tieto rôzne usmernenia na začiatku reprivatizačného procesu nariadili zriadiť v štátnych podnikoch samostatné reprivatizačné útvary a reprivatizačné komisie v rámci nimi riadených štruktúr. Tak sa celá agenda reprivatizácie presunula z právnych útvarov podnikov na reprivatizačné odbory.

            Celý reprivatizačný proces sprevádzajú problémy vyplývajúce s legislatívnych, technických a ekonomických bariér.

 Legislatívna bariéra vyplýva z doposiaľ neujasnenej interpretácie ustanovení zákona              č. 229/1991 Zb. ( chýba dôvodová správa ), nie je k dispozícii autorizovaný výklad predmetného zákona, čo vedie k súdnym sporom ( otázka rozhodného obdobia... ) a k rôznemu výkladu zákona. Samotný zákon bol šitý pre poľnohospodárstvo, nezohľadňoval  požiadavky pre vracanie lesných majetkov. Dochádza k chybnému výkladu aj pri inštitúte oprávnenej osoby, ktorý je rozdielny v zákone o pôde a v zákone o mimosúdnych rehabilitáciách. Nie sú doriešené otázky náhrad, napr,  pri tzv. porovnateľnom poraste, pri zalesnených delimitovaných plochách, pri vybudovaných objektoch, napr. pri lesných investičných cestách.

Technická bariéra vyplýva zo situácie na súdoch, notárstvach a najmä katastrálnych úradoch – správach katastra. Tieto bývalé strediská geodézie nestačili vybavovať vlastníkov potrebnými dokladmi, pričom pre takmer 300 katastrálnych území sú zničené pozemkové knihy vplyvom vojnových udalostí a živelných pohrôm. V ďalších katastrálnych územiach sú podklady použiteľné obmedzene ( krokárske mapy a pod. ), nie je vyhovujúci stav v evidencii lesných pozemkov . V majetkovej dokumentácii je veľký neporiadok, hranice v teréne nie sú identifikovateľné, dedičské konania k lesnej pôde neprebiehali, sú neukončené a neuzavreté. Aj pozemkové úpravy (ZRPS, ROEP ) nepostupujú podľa centrálne schválených harmonogramov, ich schvaľovanie trvá neúmerne dlho, čo sa následne odzrkadľuje nepriaznivo v procese reprivatizácie z dôvodu minimálneho množstva informácií poskytnutých povinnej osobe ( LSR, š. p. dostane výstupy od spracovateľa len za seba – SR  a nie celý elaborát ROEP pre dané katastrálne územie ).

Ekonomická bariéra vyplýva z doposiaľ nepridelených finančných zdrojov na reštitučné náhrady, na nájomné a pre prípadnú kúpu ponúkaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich stojacich pre štát. Nie je dostatok finančných zdrojov pre vyhotovovanie geometrických -  odčleňovacích  plánov pri určovaní a stabilizácii hraníc.

S takýmto stavom je všeobecná nespokojnosť na strane vlastníkov lesa, ako aj na strane pracovníkov štátneho podniku LSR, ktorí sú často obviňovaní zo zámerného zbrzďovania reprivatizačného procesu. Zo strany vlastníkov sa ozývajú hlasy, aby im užívateľské práva boli obnovené aktom „ ako ste nám vzali, tak nám aj vráťte“, t. j. na základe alebo vychádzajúc z rozhodnutí  bývalých ONV.

Napriek spomínaným problémom pracovníci reprivatizačných odborov, útvarov a komisií vyvíjali enormné úsilie vyjsť v ústrety oprávneným osobám. V každom regióne Slovenska sa pri tom vyskytujú špecifické problémy, čo sa aj v súčasnosti prejavuje najmä na Horných Kysuciach, kde sa vlastníci neustále domáhajú zjednodušeného vydania práva užívania. Síce oprávnene sa domáhajú úžitku zo svojho vlastníctva, ale nechcú sa prispôsobiť k platným právnym normám, ktoré sú nevyhnutné pre zákonné odovzdanie užívacích práv. Urbárnici bez vydania majetku začali samostatne spracovávať kalamitu, drevnú hmotu dodávať dohodnutým odberateľom, vydávali lístky na palivové drevo členom urbáru, pričom boli konštituovaný podľa zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov ( v tomto prípade nesmú podnikať, hospodáriť ). Naposledy tieto problémy riešila Sekcia lesnícka MP SR za účasti generálneho riaditeľstva LSR, š. p. Banská Bystrica a OZ Čadca v dňoch 20. – 21. marca t. r. spolu so zástupcami Regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov okresu Čadca a Združenia vlastníkov neštátnych lesov Dlhá nad Kysucou.

Prinavracanie vlastníckych a užívacích práv oprávneným osobám sa v súčasnosti v rámci štátneho podniku lesy Slovenskej republiky riadi platnými právnymi normami:

-         zákonom č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vrátane noviel

-         zákonom č. 138/91 Zb. o majetku obcí  vrátane noviel

-         zákonom č. 282/93 Zb. o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátane noviel ( najmä 97/2002 Z. z. ), ako aj

-          usmernením MP SR č. 149/1999 – 730 na disponovanie s lesným majetkom štátu, lesným pôdnym fondom s nezisteným vlastníctvom, ktorého vlastníctvo nie je evidované a ku ktorému vlastníci svoje práva neuplatnili a na vydávanie majetku v ucelených lesných častiach.

 

Doposiaľ bolo  k 31. 12. 2002 prinavrátené celkom 763 366 ha ( viď tabuľku Prehľad o odovzdaných a prenajatých lesoch v ha od začiatku reprivatizačného procesu do 31. 12. 2002 , z ) toho:

- fyzickým osobám ( súkromným lesomajiteľom )  120 058 ha
- pozemkovým spoločnostiam  404 977 ha
- mestám a obciam  177 777 ha
- cirkvám a náboženským spoločnostiam  59 214 ha
- iným vlastníkom 1 340 h a

          Zostáva prinavrátiť ešte  284 951 ha, t. j. 27,18 % z pôvodných 1.048 317 ha neštátnych lesov. Ide predovšetkým o rozdrobené vlastníctva, podielové vlastníctva malých výmer, málo rentabilné, alebo takmer nerentabilné lesy a o pozemky zatiaľ neznámych, nevydokladovaných vlastníkov.

 Percentuálne zostáva najviac odovzdať odštepným lesným závodom Palárikovo (  86,81 % ),  Levice ( 68,33 % ),  Krupina ( 58,83 % ), Revúca ( 57,75 % ), Šaštín ( 56,15 %).  

Od 50 do 30 % zostáva odovzdať OZ Hnúšťa ( 46,02 % ), Prievidza ( 44,14 % ), Topoľčianky ( 39,66 %  ), Čadca ( 39,13 % ), Trenčín ( 35,51 % ), Sobrance ( 33,45 % ), Kriváň ( 31,79 %).

Od 30 do 10  % zostáva odovzdať OZ Smolenice ( 29,80 % ), Považská Bystrica ( 28,27 % ), Bardejov ( 22,89 % ), Vranov ( 21,46 % ), Žarnovica ( 18,42 % ), Prešov ( 16,46 % ), Žilina ( 15,91 % ), Slovenská Ľupča ( 14,46 % ), Rožňava ( 11,04 % ).

 Pod 10 % zostáva odovzdať OZ  Beňuš  ( 6,47 % ), Košice ( 5,12 % ), Námestovo ( 3,61 % ), Čierny Balog ( 3,39 % ).

Najmenej zostáva odovzdať v rámci OZ Liptovský Hrádok ( 2,36 % ).

Pretrvávajúce problémy v reprivatizačnom procese:

-         nízke majetkoprávne usporiadanie podielového spoluvlastníctva v ucelenej lesnej časti ( ULČ ) , v tom malé % vydokladovanosti ( už spomínaná absencia dedičských konaní, resp. ich neúplnosť, rozdrobené podielové spoluvlastníctvo, nezáujem vlastníkov pri pozemkových úpravách doložiť vlastníctvo )

-         poskytovanie informácií – správy katastra nie sú vždy schopné poskytnúť identifikácie a informácie o vlastníkovi v takej podobe, aby bolo možné vyhotoviť dohodu o odovzdaní majetku a následne vykonať zmenu v užívaní v súbore „ C „ popisných informácií

-         jediným možným právne relevantným dokladom v neidentických katastrálnych územiach ( stav v PKN evidovaný na krokárskych mapách ) je poskytovanie identifikácií správou katastra v digitálnej forme podľa jednotlivých katastrálnych území. Doteraz oficiálne poskytovanie identifikácií a databáz o vlastníkoch z pozemkových úprav nie je právne ošetrené

-         neochota vlastníkov zakladať združenia podľa platného metodického usmernenia MP SR č. 149/1999-730

-         niektorí vlastníci združení podľa zákona NR SR č. 83/1990 Zb. naďalej trvajú na odovzdávaní užívacích práv

-         neochota uzatvárať zmluvy o spoločnom obhospodarovaní s našim štátnym podnikom LSR na podiely neznámych, nevydokladovaných a neprihlásených vlastníkov  ( povinnosť vyplývajúca zo zákona NR SR č. 80/1998 Z. z. ) v zmysle usmernenia MP SR č. 149/1999-730

-         odbory OÚ – PPLH nedokážu usporiadať vlastnícke a užívacie pomery v prípadoch, že nedôjde k dohode medzi doterajším užívateľom LSR, š. p. a združením vlastníkov

          Za účelom urýchliť reprivatizačný proces LSR š. p., okrem osvety, ktorú robia odštepné závody, vyzvali prostredníctvom svojej internetovej stránky všetky oprávnené osoby, aby o prinavrátenie vlastníckych  a užívacích práv požiadali príslušný odštepný závod, v teritóriu ktorého je príslušné katastrálne územie. Oboznámili ich, čo má obsahovať žiadosť oprávnenej osoby - deklarácia vlastníctva, doložiť právne relevantný doklad o vlastníctve ako je pozemnoknižná vložka ( PKV ), list vlastníctva ( LV ), dedičské rozhodnutie, darovacia, kúpna, výmenná zmluva alebo iná právna listina preukazujúca vlastníctvo, identifikácia parciel so snímkou z pozemkovej mapy,  resp. geometrický plán.

 

Pri podielovom vlastníctve ( spoluvlastníctve ) by bolo účelné a obojstranne výhodné, aby sa vlastníci združili za účelom vydania majetku v celku. Užívacie práva možno vydať individuálnym vlastníkom a vlastníkom združeným:

A/  podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka

B/  podľa Obchodného zákonníka ( obchodné spoločnosti alebo družstvá )

C/  podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách

            V súčasnom období zostávajú úlohy v oblasti reprivatizácie jednými z rozhodujúcich, pretože bez ukončenia reprivatizácie nie je možné koncepčné riešenie správy a obhospodarovania štátnych lesov.

            Zámerom pre budúce obdobie je neustále zintenzívňovať proces prinavracania vlastníckych a užívacích práv oprávneným osobám v zmysle platných legislatívnych noriem, odčleňovať vlastníctvo štátu od majetku neštátnych subjektov a tým vytvárať predpoklady pre možnosť transformácie Lesov Slovenskej republiky, š. p. na akciovú spoločnosť so 100 % účasťou štátu.

            Predpokladom urýchlenia celého procesu je vyčlenenie dostatočného množstva finančných prostriedkov pre potreby geometrického zamerania, ako aj vytyčovania hraníc jednotlivých druhov vlastníctva priamo v teréne.

            Je potrebné však konštatovať, že k odbúraniu všetkých bariér môže dôjsť  iba dôslednou úpravou, zmenou existujúcej legislatívy, ktorá danú problematiku v súčasnej podobe nerieši do dôsledkov.

            Najmä u OZ s nízkym % podielom odovzdaných neštátnych lesov je potrebné podrobne analyzovať príčiny a hľadať spôsoby odstránenia negatívnych faktorov, ktoré ovplyvňujú prinavracanie práv pôvodným vlastníkom

Vypracoval: Ing. Stanislav Vyhnálik