Vykročili sme náročnou cestou transformácie
Transformačný proces štátneho podniku na akciovú spoločnosť je mimoriadne zložitá téma. Je to akási „biela plocha“ na mape našej ekonomiky, ktorá hľadá cesty, ako urobiť zo stratových štátnych podnikov úspešné, prosperujúce a moderné spoločnosti.
V utorok 19.8.2003 sa v zasadacej miestnosti Generálneho riaditeľstva
Lesov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici stretol na svojom prvom
zasadnutí Riadiaci výbor transformačného projektu. Vedenie podniku,
ministerskí úradníci, menežéri, lesníci, konzultanti, jedným slovom všetci
akoby v horúcom vzduchu zasadačky vnímali nevyslovenú otázku: je skutočne
v ľudských silách spracovať tak nepredstaviteľne veľké množstvo
informácií?
33 tímov špecialistov
pod vedením koordinátorov a členov Transformačného projektového tímu
strávili stovky, možno tisíce hodín pri zhromažďovaní informácií, ktorých
charakter si často vyžadoval odlišnú metodiku získavania i spracovania.
Aby sa zaručil istý odstup, informácie aj z iných zdrojov a akýsi
„pohľad zvonku“, boli do práce na jednotlivých projektoch prizvaní
renomovaní odborníci z vysokých škôl (TU Zvolen, UMB Banská
Bystrica), výskumných ústavov, všetkých stupňov samospráv. Na zasadnutí
riadiaceho výboru bol prezentovaný stav jednotlivých projektov. Téma na celý
deň, a možno aj na dva. Treba dodať, že tímy špecialistov predviedli
prezentácie na vysokej odbornej úrovni. Je sľubné, že napriek náročnosti
a obsiahlosti niektorých analýz speje prvá, analytická fáza transformácie
k úspešnému zavŕšeniu. Bodku za ňu by malo dať ďalšie, druhé
zasadnutie riadiaceho výboru, ktoré sa má uskutočniť 23. a 24. septembra
2003. Dovtedy však ešte ostáva vykonať poriadny kus práce: odovzdať dokončené
projekty, pripomienkovať ich a dať po pretlmočení k dispozícii
poradcom z Rakúskych štátnych lesov, ktorí ešte pred zasadnutím výboru
uskutočnia s každým tímom konzultácie. Na konci tejto fázy transformácie
by už mali byť nastolené scenáre možných alternatív vývoja Lesov
Slovenskej republiky.
Cesta, ktorá je pred nami, je ešte dlhá a náročná. Je o to ťažšia,
že „popri ceste“ nie sú žiadne „smerové tabule“. Dôležité je, že
sme si vedomí toho, že kráčame správnym smerom.
Peter Gogola