Aké sú Vaše plány a predsavzatia do roku 2004?

 

Ing. Dávid Németh

obchodný riaditeľ LSR, š.p.

„Moje pracovné predsavzatie na rok 2004 je, aby sa v rámci transformačného projektu LSR vytvoril taký systém obchodovania s našou azda jedinou obnoviteľnou surovinou, ktorý rešpektuje štandardné, prehľadné a transparentné trhové podmienky. Všetkým kolegom želám v roku 2004 veľa úspechov v práci a krásnych chvíľ prežitých so svojimi blízkymi.“

 

Ing. Alexander Tóth

ekonomický riaditeľ LSR, š.p.

„V novom roku je mojím pracovným predsavzatím č.1 vypracovať účtovnú závierku 2003, ktorá verne a pravdivo zobrazí majetok a hospodárenie firmy. V minulých rokoch chýbala vôľa a priestor na nastavenie pravdivého zrkadla. Je to nevyhnutný predpoklad pre stanovenie objektívnej východiskovej pozície  týkajúcej sa roku 2004. V  rámci transformácie je mojím cieľom prispieť k definovaniu strategických cieľov  LSR a  zahájiť výber a implementáciu informačného systému, schopného poskytnúť informácie potrebné k riadeniu š.p. podľa výstupov transformačného projektu.“

 

Ing. Ivana Špiláková

organizačná riaditeľka LSR, š.p. 

„Nikdy som nebola zástancom novoročných predsavzatí a ani tento rok som od toho neupustila. Nedávno ma v jednej knihe pobavila myšlienka :" Akonáhle si dáš nejaké predsavzatie, bohovia sa začnú smiať". Snažím sa, aby som nerobila veci len preto, že to patrí k bontónu. Aj to je dôvod, prečo na nový rok nerobím žiadne rozsiahle duševné inventúry spojené s predsavzatiami. Vždy som sa snažila žiť tak, aby som sa mohla pozrieť do očí okoliu aj sebe a ani tento rok na tom nehodlám nič meniť. Želám všetkým krásny rok plný príležitostí, pozitívneho myslenia a podpory najbližších.  Úprimne sa teším na spoluprácu.“

Ing. Ján Štefánik

rozvojovo – technický riaditeľ LSR, š.p.

„Chcel by som sa spolupodieľať pri tvorbe a návrhu novej organizačnej štruktúry Lesov SR. Nech je však lepšia ako súčasná, ale zároveň musí byť funkčná a perspektívna, s trvaním do budúcna. Nech sa nám podarí taká organizačná forma a štruktúra, ktorá zabezpečí trvalosť produkcie štátnych lesov, ekonomickú prosperitu a jej stabilitu.“

 

Ing. Milan Zaremba

vedúci LS Ohradzany, OZ Vranov n/Topľou

„Myslím, že je najvyšší čas, aby sa v roku 2004 vyriešila na východe anomália, ktorá  je slovenskou špecialitou. Za dodržiavanie „el-há-pé“ zodpovedá na jednej strane správca, ktorému to prislúcha z titulu pracovnej zmluvy a na druhej strane jednotliví „ó-el-há“, ktorým zodpovednosť v rovnakej veci prislúcha z titulu poverenia štátnou správou.  Myslím, že je to duplicita, ktorá nemá logiku a je z hľadiska právnej zodpovednosti veľmi vratká. Zákonník práce prostredníctvom pracovnej náplne jednoznačne zaväzuje správcu k zodpovednosti za činnosť na celej lesnej správe, no lesný zákon to nepodporuje a zodpovednosť za plnenie LHP rozdeľuje medzi OLH. V prípade vyvodenia právnej zodpovednosti za nedodržanie záväzných predpisov plánu by tu určite nastal problém. Ak sa našiel spôsob ako to rozlúsknuť v iných krajoch, mali by to vyriešiť aj na kraji v Prešove. 2000 ha hranica má logiku pre samostatne pôsobiaceho OLH, no nie v prípade správcu, ktorý má k dispozícii územne i funkčne špecializovaný personál. Asi najvhodnejším spôsobom riešenia by bola zmena v novom lesnom zákone, pre ktorý bude, dúfam, rok 2004 rokom prvým. Ak by sa však predsa len mal zachovať doterajší stav, potom treba v rámci podniku pre OLH priznať samostatnú pracovnú pozíciu, a to so všetkými náležitosťami. 

Do nového lesníckeho roka mám aj druhé prianie. Som jedným z tých, ktorí vykonávajú nielen funkciu správcu, ale aj samostatného technika. Zdvojenie týchto funkcií je zvládnuteľné, no mala by tu byť aj primeraná finančná odmena. Dnes platná formulácia, že v prípade, ak nadriadený pracovník zastupuje svojho podriadeného, nepatrí mu za to náhrada sa mi nezdá pre tento prípad náležitá. Veď už vlastne nejde o zastupovanie. Možno, že v roku,  keď sa očakáva radikálna redukcia počtu THZ je moje želanie málo diplomatické, no v podstate tu len na konkrétnom prípade domýšľam obidve stránky  transformačného procesu  -  zvýšenú pracovnú výkonnosť  a tomu zodpovedajúce ohodnotenie.“

 

Jaroslav Halas

robotník v ťažbe dreva, Závada, okr. Humenné

 „V roku 2003 som prestal byť po mnohých rokoch zamestnancom štátnych lesov a  chtiac – nechtiac som začal ako ťažbár  živnostníčiť. Chápem, že je to pre podnik výhodné a možno bude aj pre mňa, no jedna vec ma trápi. Ako živnostník sa musím zúčastňovať výberového konania, kde jediným kritériom úspešnosti je ponúknutá cena. Pre podnik to vypadá ako jednoznačná výhoda, no má to háčik. Je tu totiž konkurencia, ktorá v snahe zvíťaziť je schopná ponúknuť aj nereálnu cenu. Takýmto spôsobom môžu byť osvedčení robotníci vytlačení z pracovísk, pričom schopnosť „víťazov“ dodržať ponúknutú cenu, termíny i kvalitu prác môže byť často otázna. Na druhej strane uznávam, že tento systém bude nútiť nás všetkých, ktorí sa chceme udržať, aby sme na sebe „zapracovali“. Želám si preto do roku 2004, ktorý bude pre nás, bývalých robotníkov, asi zlomový,  aby ste v podniku dokázali rýchlo rozlíšiť spoľahlivého dodávateľa služieb od špekulantov a neprepiľovali si konár na ktorom sedíte. Kvalitných ľudí nie je totiž nikde nadbytok... „

Jiří Junek

redaktor časopisu Silva bohemica

„Chci stále zlepšovat úroveň časopisu Silva bohemica, aby si v něm každý lesník, myslivec a ochránce přírody našel něco zajímavěho pro sebe. To, že se snažím rozvíjet kontakty a informovanost českých a slovenských lesníků není ani tak moje předsevzetí, ale patří to k mému přesvědčení a přirozenosti.“

 

Mgr. Martina Badidová

koordinátorka kampane Greenpeace pre oblasť ochrany biodiverzity

„Jedným z cieľov Greenpeace v rok 2004 bude prispieť k transformácií slovenského lesníctva. Chceme, aby Lesy SR prešli na tzv. trvalo udržateľný model,  ktorý citlivo kombinuje prvky ochrany prírody s podnikaním v lesoch. Jedno z našich konkrétnych predsavzatí je napomôcť zavedeniu certifikácie slovenských lesov systémom FSC.“

 

Ing. Juraj Lukáč

náčelník lesoochranárskeho zoskupenia Vlk

 

„V roku 2004 by sme chceli pomôcť tvorbe lesného a poľovného zákona tak, aby obidve legislatívne normy umožnili chrániť prirodzené lesy aspoň na piatich percentách územia Slovenska.

Doterajší stav, keď je na Slovensku formálne chránených viac ako 40 percent lesov, ale poľovnícky a lesohospodársky sa zasahuje na celom území štátu, je podľa nás neudržateľný.

Sme za zníženie rozlohy chránených území aj o polovicu s tým, že minimálne na päťpercentnej rozlohe budú zavedene skutočné lesné rezervácie - bezzásahové lesy.“