Pilótny projekt spôsobu odmeňovania v Lesoch SR  

Michaelangelo  a kysucké chaty

 

Kraj pod Veľkou Račou je novodobým turistickým „klondyke“ Slovenska. Vidieť to najmä teraz v zime, keď do tunajšieho Snehového Raja denne prúdia stovky lyžiarov. Sieť bežeckých trás a zjazdoviek vytvára pre nich miesto hodné jeho obchodného názvu. Na začiatku zimy tu pribudla zjazdovka Marguška s medzinárodnými parametrami. Pri je slávnostnom otvorení sa viackrát skloňovalo meno Lesov SR.  V dobrom.

„Bol som vtedy úprimne hrdý na náš podnik“ hovorí riaditeľ Odštepného závodu Čadca Ing. Zatlukal. „Pred našimi aj zahraničnými hosťami bolo deklarované, že nebyť štátnych lesov, nebolo by ani novej zjazdovky a lanovky. Dvojkilometrovú zjazdovku sme pripravili naozaj pružne, ale iné je dôležité“ dodáva. „Obrovský prírodný potenciál tohto kraja sa v súčasnosti začína odklínať a bolo by zle, keby lesy neboli pri tom. S podporou bruselských fondov sa tu  začínajú premieňať na skutočnosť projekty, ktoré svojou podstatou patria aj do našej záujmovej oblasti. Som vďačný, že sme tento stav nielen zaznamenali, ale na generálnom riaditeľstve aj zakomponovali do podnikových zámerov. Bol najvyšší čas...“

Niet divu, že práve touto témou sme rozbiehali náš rozhovor s Jozefom Zatlukalom, všestranným lyžiarom, bývalým majstrom Československa v biatlone. V romantických zákutiach Oščadnickej doliny sme však stihli popretriasať aj iné témy, ktoré po príchode tohto všestranného muža na Kysuce začali rezonovať tunajším odštepným závodom...

 

Hoci tvojej „slabosti“ pre lesoturistiku nemožno nerozumieť, nie je to pre lesníkov  predsa len okrajová záležitosť ?  Vždy nás bude živiť najmä predané drevo...

To je vec pohľadu. Keď chceš niečo poriadne uchopiť, ktorý prst je pre teba najdôležitejší !? Možno, že palec, ale ak to má byť poriadne, tak všetky, nie ? Tak sme si aj na závode určili, že sa s plnou vážnosťou budeme venovať piatim oblastiam z ktorých by mali pochádzať naše rozhodujúce zdroje: Obchodu s drevom, drevárskej výrobe, lesníckej predajni, rekreačnej činnosti a poľovníctvu. Iste, niektorá z týchto činností môže byť niekedy problematická, no musí to byť len dočasné, pričom tie ostatné musia jej výpadok plnohodnotne nahradiť. Keď som sem prišiel začala záplava návštev, každý chcel riešiť svoj problém. Hovorím im, čakajte, nemôžem chytať všetky zajace odrazu, tak by som predsa nechytil žiadneho. Pekne po jednom treba...

 

Takže si predsa len začal od dreva ?

Samozrejme. Pohľad na zásoby dreva nič iné ani neumožňoval. Na všetkých lokalitách spolu ležalo takmer 30 tisíc kubíkov. Desiatky miliónov pohľadávok svedčili skôr o rozdávaní ako predávaní dreva. Na preplnené expedičné sklady sa nielenže nedalo ani vkročiť, no naše drevo navyše nik už ani nechcel. Obišiel som všetkých našich odberateľov, vzťahy s niektorými pripomínali vojnový stav. Dnes je to už trocha inak. Zásoby klesli na stav prevádzkovej potreby, teda zhruba 8 tisíc kubíkov, pohľadávky prestali narastať a  sú o niekoľko miliónov nižšie. A vojna sa pomaly mení na korektnú spoluprácu. Možno, že dôkazom je aj prvý  Lesnícko – drevársky ples, ktorý usporiadame spolu s našimi rozhodujúcimi obchodnými partnermi.

 

Nie je to všetko trocha podozrivo idylické. Nastúpil si v júli minulého roka a dnes, po šiestich mesiacoch je to všetko inak...

Stop, prosím ! Ak by si chcel náš rozhovor vmontovať do tejto podoby, tak ho radšej ani nepíš. To čo sa tu začalo nie je o mne ! Pre zmeny, ktoré tu treba uskutočniť sú podstatné dve veci. Prvou je fakt, že podnik sa rozhodol obsadiť miesto, ktoré mu na slovenskom obchodnom trhu patrí a uskutočňuje  kroky, ktoré k tomu vedú. Bez podpory vedenia by som nebol dokázal nič z toho mála, čo sa tu zatiaľ podarilo. Napríklad zbaviť sa zásob bolo možné len vďaka tomu, že guľatina znehodnotená nielen kalamitou, ale aj trestuhodne dlhým skladovaním bola so súhlasom podniku preradená do novovytvoreného sortimentu  III.C.  No, a tou druhou je skutočnosť, že som tu našiel kolektív spolupracovníkov, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť. Nepopieram, som tu teraz nositeľom myšlienok, no nedokázal by som nič, keby som ich nemal možnosť uskutočňovať s ľuďmi, ktorí chcú rozmýšľať rovnako ako ja...

 

Pán riaditeľ, hovoríš, že si tu našiel kolektív spolupracovníkov, no ty si tu predsa  urobil  množstvo personálnych zmien...

Ale, to sa predsa nevylučuje ! Ide všetko o tunajších ľudí, pričom som chcel, aby sa na kľúčové pozície dostali tí najvhodnejší. Uskutočnil som 16 personálnych zmien, pričom tie najdôležitejšie formou konkurzov do ktorých som osobne nezasahoval. Verím, že sme sa tak dostali do dobrej štartovacej pozície...

 

Keď sme opäť pri športovej terminológii, aké ciele si ako vedúci svojmu tímu na štartovacej pozícii určil  ?

Keď som nastúpil stanovili sme si osem priorít v nasledovnej postupnosti: 1. Odbyt dreva, 2. výdaj lesného majetku v rámci zákona, 3. zmena systému výroby, 4. personálne zmeny, 5. zmena ohodnocovania pracovníkov, 6. chaty a zariadenia, 7. poľovníctvo, 8. transformácia.

 

Skúsme to priblížiť...

V odbyte sa ako rozhodujúce ukázali podnikové kroky, keď sa stanovili jasné podmienky. Pre našich odberateľov je veľmi stimulujúce, že sami, vlastným pričinením, predovšetkým platobnou disciplínou, rozhodujú o svojom obchodnom postavení a výhodách. Partner, ktorí obchod s nami berie ako trvalý vážny vzťah to nemôže neoceniť. Je naozaj príjemné pozerať sa na vývoj platieb subjektov, ktoré pri veľkých objemoch nezaplatili ani korunu po lehote. Na druhej strane je aj na nás, aby sme ctili dohodnuté podmienky. Bolo by zle, ak by sme ich bezdôvodne pritvrdzovali len preto, že to všetko začalo konečne fungovať...

 

V čom sú zmeny v systéme výroby ?

Je ich viac. Na naše sklady sme vozili všetku hmotu a po jej manipulácii ju opäť  nakladali. Znižovalo to produktivitu, zvyšovalo pracnosť a tým zbytočne aj cenu našej produkcie. Dnes máme sklady už aj priamo u niektorých odberateľov. Keďže 70 % tvorí piliarska guľatina, ktorá tam ostáva, potrebujeme odviesť  len 30 % vlákniny a paliva, ako aj výberové sortimenty, ktoré sa dávajú nabok.

 

Dobre, ale na kvalitnú manipuláciu máme predsa dobre vybavené vlastné sklady...

Tie aj využívame, naša „cembrodka“ na sklade v Krásne pracuje 24 hodín denne, sedem dní v týždni...

 

A čo disciplína, kto ustriehne na sklade odberateľa, či sa tam nemanipuluje účelovo v jeho  prospech ?!    

Máme tam zástupcov obidvoch strán. Tí si musia odsúhlasiť zaradenie každého kusa do príslušnej akostnej triedy. Teda reklamácie sú vylúčené. A čo sa týka unfér hry tá je možná vždy. Ide o to ako sú určené pravidlá hry a ako ich rozhodca chce a vie ustriehnuť. Spolu s odbormi sme zaviedli dodatok k pracovnému poriadku, kde je jasne vymenované, čo je menej závažným a čo závažným porušením pracovnej disciplíny. A taktiež to, aké má porušenie dôsledky. Ľudia si musia uvedomiť, či chcú nečestne jednorazovo zarobiť a ohroziť svoju šancu robiť v perspektívnej firme, alebo vsadia na poctivosť, ktorá sa,  hoci to dnes znie niekomu divne, napokon predsa len  opláca.

 

 Pozornosť vzbudil váš nový systém odmeňovania...

Poďme priamo k veci ! Ak robotník v manipulácii vyrába guľatinu, priznávame  mu normočas 0,08 Nh, čo mu  pri tarife 50,80 umožňuje zarobiť za kubík 4 Sk. Ak ten istý robotník vyrába palivo priznáme mu normočas  0,64 Nh a zarobí za kubík 32 Sk. Z technickej stránky je to jasné a správne.  Je to však  kontraproduktívne, pretože takéto odmeňovanie pôsobí proti našim firemným cieľom. Preto sme generálne riaditeľstvo požiadali o možnosť skúsiť odmeňovať v súlade so záujmami firmy – teda podľa vymanipulovaných sortimentov. V tomto systéme dostane napríklad robotník pri manipulácii ihličnatej hmoty s JMP za I. akostnú triedu  160 Sk za kubík, no za to isté množstvo paliva len jedinú korunu. Jednotlivé sadzby sme odvodili motivačne od dlhodobých priemerov. Viem, možno namietať, že neplatíme za skutočnú pracnosť. Budeme však platiť za to, čo je v  spoločnom záujme nás všetkých – zamestnávateľa a v konečnom dôsledku aj zamestnancov. A určite aj v záujme budúcej akciovej spoločnosti...

 

...prepáč mi, pán riaditeľ, budem výnimočne osobný. Vaše aktivity vyvolávajú vo mne smútok. V roku 1994 bolo závodu v Humennom direktívne zrušené prémiovanie za cenné sortimenty s tým, že robotník je predsa povinný manipulovať vždy čo najlepšie.  A to sme len k úkolovej mzde priplácali 50 korún za "jednotku a dvojku“ a  5 Sk za „trojku“. Škoda, že sa niektoré veci rodia tak ťažko...

Som generálnemu riaditeľstvu naozaj vďačný za súhlas a pomoc pri odskúšaní tohto  projektu. Neostali sme totiž len pri robotníkoch a pri manipulácii.  Na lesných správach majú všetci THZ základnú mzdu a k nej pohyblivú zložku závislú od mesačného výkonu. Faktor odpracovaných rokov už neuplatňujeme, teda šikovný pracovník už nie je trestaný len za to, že je mladý. Každý lesník má základný plat 10.000 Sk a k tomu jednotkové sadzby za všetky výkony. Samostatní technici a správca to isté, avšak vždy pri vyššej základnej mzde a nižších jednotkových sadzbách.

 

Podľa čoho ste tieto sadzby stanovovali  ?

Určili sme si priemerné platy a modelovali možné varianty. Opäť sme tu prihliadali najmä na záujmy firmy. Napríklad za umelú obnovu má lesník 650 Sk/ha, no za prirodzenú 2000 Sk/ha. Keď sme sa s kolegami nevedeli na niečom dohodnúť dával som im otázku – za koľko by ste to robili vy ?  Mám v tom dobré oko, v posledných rokoch som väčšinu lesníckych a robotníckych  profesií vykonával aj vlastnými rukami...

 

To si žiada  vysvetlenie...  

V roku 1992 som odišiel od štátnych lesov a založil firmu, ktorá vykonávala komplexnú lesnícku činnosť. Robil som tam prakticky všetko podľa potreby - OLH, obchod s drevom, ťažbára, šoféra, traktoristu, manipulanta, mal som lesnícku predajňu i koníky k lesnej turistike. Pred príchodom do Čadce som robil vedúceho ES v Gbeloch. Samozrejme, že nik nevie všetko, ale vlastná skúsenosť je na nezaplatenie. Podstatné však je, že sa nám  robota na závode rozbehla. A najmä to, že závod aj ľudia začínajú zarábať viac. Myslím, že to je vlastne najstručnejšie vyjadrenie transformačného cieľa celého podniku.

 

Nedostali sme sa ešte k lesoturistike...  

Tu máme tiež pripravený pilótny projekt. Počítame v ňom naozaj so všetkými tu predstaviteľnými aktivitami. Ale pred posúdením generálnym riaditeľom o ňom nechcem hovoriť.

 

Aký osobný pracovný štýl je ti blízky ?

Som tu na týždňovky, nuž času mám dosť. Napriek tomu sa s ním snažím hospodáriť rozumne a nedám sa oň len tak oberať. Preto je na mojom sekretariáte rozvrh do ktorého sa treba objednať. Riaditeľ predsa nemôže byť ustavične k dispozícii každému, kto zaklope. Práca mi je mi potešením a hoci robím naplno nedá sa to porovnať s vyťažením, ktoré nevyhnutne vyžaduje práca v súkromnom sektore. Ale to tam nedávaj, aby mi na podniku náhodou neznížili plat...

 

Prespal som na našej chate v Tichej.  Ráno pri platení za ubytovanie mi kolega lesník nechtiac pripomenul Michaelangelov výrok o dokonalosti. V rámci odovzdávacieho obradu totiž pedantne spočítal všetok riad a príbor. Presne podľa preberacieho protokolu, ktorý som pri príchode podpísal. Až sa mi to videlo trocha smiešne. Vnútorný úškrn ma však rýchlo prešiel. Spomenul som si na to večné dokupovanie chýbajúceho inventáru na chatách pred začiatkom poľovníckej sezóny. 

„Dokonalosť sa skladá z maličkostí.  Samotná dokonalosť však nie je maličkosť“.  Asi je to naozaj pravda.

 

 

Ján Mičovský