Na drahý plyn doplácajú lesy |
(08.12.2003;
Pravda; s. 4; Števo Rimaj)
Problém je vypuklý hlavne na východnom Slovensku, no poznajú ho aj v
Gemeri, Novohrade či Honte. Riaditeľ krupinského odštepného závodu Lesov
SR Ladislav Bakay tvrdí, že záujem o drevo je značný už od jari, keď došlo
k prvému citeľnejšiemu zvýšeniu cien energií. Očakáva, že po ďalšom
zdražení energií záujem ľudí o drevo ešte porastie. "Krádeží
dreva je dosť, aj preto musíme robiť rôzne protiopatrenia," konštatuje
riaditeľ. Ľudia sú podľa neho nevyspytateľní a pri krádežiach skúšajú
najrôznejšie spôsoby.
Sú obce, kde v posledných týždňoch prešla na vykurovanie pevným
palivom až tretina obyvateľov. Nie každý si však drevo oficiálne kúpi.
Hlavne v dedinách, v okolí ktorých sú lesy, vyrubujú ľudia drevo doslova húfne.
Chytiť zlodejov však nie je jednoduché. Okresný policajný hovorca vo Veľkom
Krtíši Karol Györi hovorí, že ak páchateľov neprichytia pri čine, napríklad
pri kontrole auta naloženého drevom, potom je to už zložitejšie. Majitelia
a správcovia lesov zistia výrub až s odstupom času, keď
je zlodej dávno preč. Menšie výruby nemusia zistiť vôbec.
Drevo sa kradne aj v Gemeri. Riaditeľka odštepného závodu Lesov SR v
Rimavskej Sobote Beáta Juríčková pripomína, že problém je dlhodobý.
"Kradlo sa predtým a kradne sa aj teraz," podčiarkuje. Problémové
sú lokality, kde sú rómske osady.
Riaditeľka
hovorí o rôznych opatreniach a intenzívnej spolupráci s policajtmi, no
zlodejov ani to mnohokrát neodrádza.
Ľudí s karičkami naloženými drevom poznajú aj v mestách. Vo Veľkom
Krtíši sa o dodávky paliva do bytov starajú najmä Rómovia. Aj keď im dal
magistrát povolenie na zber dreva, niektorí to podľa náčelníka Mestskej
polície vo Veľkom Krtíši Františka Mešinu zneužívajú a rúbu stromy.
"Nedávno sme riešili prípad, keď muž mal povolenie na zber odpadového
dreva, no zo stromu odrezal taký konár, že by s ním mohol kúriť polovicu
zimy," dodal Mešina.
Mentálne
postihnuté deti dostali stromček |
(18.12.2003;
Sme; s. 4; wm)
Generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Karol Vinš včera
odovzdal vianočný stromček s čokoládovými ozdobami pre 148 detí zo Špeciálnej
základnej školy internátnej na Ďumbierskej ulici v Banskej Bystrici. Lesy na
tohtoročné sviatky v spolupráci s nadáciou Úsmev ako dar rozdajú 231 stromčekov
pre 106 detských domovov a špeciálnych zariadení.
V špeciálnej internátnej škole na Ďumbierskej vzdelávajú deti
s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Okrem nich je v zariadení
umiestnených aj 21 detí, ktoré súd odobral rodičom a nariadil im ústavnú
výchovu.
Ako sa robia reformy v lesoch |
TV TA3, 20:30:
Financie a ekonomika 09.01.2004
MODERÁTOR: Ľubomír Straka
HOSŤ: Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR
Pán Vinš, podľa informácií z minulého roka, od začiatku
januára mala vzniknúť zo štátneho podniku akciová spoločnosť. Prečo ešte
nie je?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Príprava transformácie
štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky prebieha v dvoch rovinách. Prvá
rovina, za ktorú je zodpovedné vedenie štátneho podniku, spočíva v príprave
transformačného projektu. Druhá rovina legislatívna zabezpečí legislatívny
rámec vzniku novej akciovej spoločnosti. Po úvodnom audite stavu majetku
Lesov Slovenskej republiky sme zistili, že existujú značné disproporcie v účtovnom,
medzi účtovným a medzi skutočným stavom až do takej miery, že sme
nevedeli zadefinovať obsah majetku, ktorý by mal byť vložený do novej
akciovej spoločnosti. Okrem toho v priebehu posledného obdobia boli schválené
zákonné zmeny, ktoré ovplyvňujú majetkovú podstatu Lesov. Jedná sa jednak
o povinnosť Lesov Slovenskej republiky vydať lesný cestný fond reštituentom,
ktorým boli v predchádzajúcom období vydané lesy a na druhej strane sa
otvorili reštitučné zákony. Vznik akciovej spoločnosti však nie je nástrojom,
ale je cieľom transformácie. Obsah a nutnosť reštrukturalizácie podniku je
obsiahnutá v transformačnom projekte a obsah transformačného projektu určí
dátum, ku ktorému vznikne akciová spoločnosť.'
Ešte z minulého obdobia pretrváva spolupráca s rakúskymi
lesníkmi. Nie je však kontraproduktívna? Znamená to, že tie územia sú
naozaj blízko a tí rakúski, práve, lesníci by mohli konať vo svoj
prospech?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Kolegovia z Rakúskych
štátnych lesov sú našimi poradcami a konzultantmi pre prípravu transformačného
projektu. Tá voľba bola veľmi jednoduchá. Rakúske štátne lesy majú za
sebou veľmi úspešný projekt transformácie. Podobne, ako je tomu na
Slovensku, pred 6 rokmi boli Rakúske štátne lesy v ponímaní verejnosti
zaostalým, konzervatívnym, neekonomicky sa správajúcim podnikom. V priebehu
posledného obdobia dokázali z tejto nemodernej, zastaralej spoločnosti spraviť
podnik, ktorý je veľmi pozitívne vnímaný. U rakúskej verejnosti prevláda
presvedčenie, že efektívne hospodári so zdrojmi, ktoré sú mu zverené a z
tohto dôvodu bol zvolený konzultačný tím Rakúskych štátnych lesov. V
zjednotenej Európe, kedy budú zotreté hranice, by bolo len ilúziou sa
domnievať, že dokážu poradcovia zastávať záujmy niekoho konkrétneho,
napríklad rakúskeho drevospracujúceho priemyslu. Pokiaľ sa nám podarí
stransformovať na štátny podnik, na úspešnú akciovú spoločnosť, budeme
serióznym a štandardným partnerom, podnikateľským subjektom v celom
stredoeurópskom priestore.'
Poďme k hospodáreniu. Prejavili sa už práve na hospodárení
nejaké zmeny v súvislosti s transformáciou alebo sa očakávajú nejaké
zmeny na tom hospodárení?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Pre náš podnik bol
minulý rok rokom upratovania. Ja mám za sebou 9 rokov pôsobenia v bankovom
sektore, kedy som ako manažér obratu a krízový manažér riešil
problematiku zlých úverov a narábania so zdrojmi bánk. V tomto roku sme naplánovali
stratu 541 miliónov korún. Ale dotvárali sme všetky chýbajúce rezervné a
opravné položky na nedobytné pohľadávky a ďalšie kategórie majetku.
Nedostali sme tohto roku, resp. v roku 2003 ani korunu dotácie, naproti tomu v
predchádzajúcom roku štátny podnik dostal 176 miliónov korún dotácií a
ďalej sme nerobili žiadne nekorektné účtovné operácie, ktoré v predchádzajúcom
období napomáhali štátnemu podniku vykazovať aspoň vyrovnané hospodárenie.
Pokiaľ by som napočítal objektívny dopad pozitívnych zmien v štátnom
podniku, to číslo je v ráde 30 miliónov korún.'
Podľa informácií televízie TA3 bol začiatok roka
poznamenaný problematickým cash-flow práve vo vašom podniku, ako ste aj vy už
naznačili to upratovanie v účtovníctve. Aké sú teda dôvody?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Neregistrujeme žiadne
významné problémy v cash-flow. Odbyt našej produkcie beží úplne štandardným
spôsobom. Tie dôvody spočívajú z časti v sezónnosti našej produkcie,
pretože naša sezóna je práve v zime a v tom období sú vynakladané náklady
a tržby prídu následne a ďalšie dôvody môžu spočívať v tom, že sme
obmedzili určité obchody, ktoré síce na jednej strane prinášali pozitívny
cash-flow, na strane druhej však boli predmetom najrôznejších podozrení z
netransparentnosti a nekorektnosti obchodovania.'
Dostaneme sa aj k tomu, ale ešte pred tým, podľa tých našich
zdrojov, nemáte pripravené to požadované drevo, ktoré by malo byť na
predaj a o ihličnatú surovinu vraj nie je záujem. Je to tak?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Tá situácia zďaleka
nie je takáto jednoduchá. Našu produkciu tvorí základný štvorec
sortimentov, to znamená ihličnaté, listnaté drevo, piliarska guľatina a
celulózová vláknina. Bohužiaľ, strom sa dá vyťažiť len celý. To znamená,
my musíme mať zákazníka a odberateľa na jednotlivé časti stromu. Výrazne
sa prejavujú zmeny na trhu aj vplyvom investícií, napríklad v Neusiedleri v
SCP Ružomberok. A z tohto dôvodu prišlo k rozkolísaniu trhu. Evidujeme
obrovský záujem o listnatú tvrdú vlákninu a evidujeme obrovský záujem o
ihličnatú piliarsku guľatinu. Na druhej strane sú objektívne problémy a
ihličnatá vláknina je na slovenskom trhu takmer nepredajná a toto spôsobuje
ten vonkajší dojem prebytku alebo nedostatku určitých sortimentov. To znamená,
pri vyváženom štandardnom trhu dokážeme postupne mať partnerov obchodných
štandardných na jednotlivé časti stromu a vtedy bude aj zabezpečený odbyt
celej našej produkcie.'
Pomerne veľa sa hovorilo aj o nevýhodnom exporte slovenského
dreva. Aj sám minister Miklós spomínal v reportáži o tom, že často ku
kalamitnému drevu sa dostalo pri tom vývoze aj naozaj zdravé drevo. Takže
podarilo sa už takýmto nekalým praktikám zamedziť?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'My sme v predchádzajúcom
roku 2003 exportovali o 100% menej dreva, ako v predchádzajúcom období.
Podiel nášho exportu dosiahol vlani 11% našej produkcie. Vo výraznej miere
sa jednalo o plnenie ročných kontraktov so spracovateľskými zahraničnými
subjektami a sčasti sa jednalo o riešenie problému ihličnatej vlákniny. Základným
systémovým opatrením nového vedenia štátneho podniku Lesy Slovenskej
republiky bolo to, že sme udržovali obchodné vzťahy len s koncovými
spracovateľmi dreva. Nikto nás samozrejme nemôže obviniť z nekorektnosti,
pokiaľ obchodujeme s rakúskymi celulózkami alebo s talianskymi výrobcami
drevotrieskovej dosky. Tento princíp priamych obchodov
s vylúčením priekupníkov, prostredníctvom ktorých sa často vytváral
tento nekorektný a netransparentný prístup, je našou základnou stratégiou,
ktorú budeme uplatňovať aj do budúcnosti. Pre rok 2004 uvažujeme len s
exportom toho sortimentu dreva, ktorý je na slovenskom trhu prakticky nepredajný.'
Na záver teda, myslíte si, že aj transformácia na akciovú
spoločnosť mohla sprehľadniť to hospodárenie a prípadne sa vyvarovať takým
tým nekalým vývozom?
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Pojem akciová spoločnosť
je pre nás, ako som povedal na začiatku, skôr cieľom. Prvoradým opatrením
je vytvorenie štandardne fungujúceho podniku, ktorý bude korektne a optimálne
využívať štátom zverený majetok. S týmto zámerom vlastne musíme nie len
pripraviť a obhájiť transformačný projekt, ale zabezpečiť aj jeho rýchlu
implementáciu a realizáciu. Náš pôvodný časový harmonogram uvažoval s tým,
že rozhodujúce organizačné zmeny uskutočníme k 1. máju roku 2004 a z
tohto hľadiska sme v plánovanom termíne.'
Takže budeme sledovať, či sa to naozaj podarí. Pán Vinš,
ja vám ďakujem za návštevu v našom štúdiu a takisto za vaše informácie.
Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR:
'Ďakujem pekne.'