Na drahý plyn doplácajú lesy 

(08.12.2003; Pravda; s. 4; Števo Rimaj)

 VEĽKÝ KRTÍŠ, RIMAVSKÁ SOBOTA - Zvyšovanie cien energií sa prejavuje aj na lesoch. Mnohí ľudia prechádzajú z vykurovania elektrinou či plynom na lacnejšie kúrenie drevom, veľakrát kradnutým. Čierne výruby sú najčastejšie hlavne v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, a v blízkosti rómskych osád.

Problém je vypuklý hlavne na východnom Slovensku, no poznajú ho aj v Gemeri, Novohrade či Honte. Riaditeľ krupinského odštepného závodu Lesov SR Ladislav Bakay tvrdí, že záujem o drevo je značný už od jari, keď došlo k prvému citeľnejšiemu zvýšeniu cien energií. Očakáva, že po ďalšom zdražení energií záujem ľudí o drevo ešte porastie. "Krádeží dreva je dosť, aj preto musíme robiť rôzne protiopatrenia," konštatuje riaditeľ. Ľudia sú podľa neho nevyspytateľní a pri krádežiach skúšajú najrôznejšie spôsoby.

Sú obce, kde v posledných týždňoch prešla na vykurovanie pevným palivom až tretina obyvateľov. Nie každý si však drevo oficiálne kúpi. Hlavne v dedinách, v okolí ktorých sú lesy, vyrubujú ľudia drevo doslova húfne. Chytiť zlodejov však nie je jednoduché. Okresný policajný hovorca vo Veľkom Krtíši Karol Györi hovorí, že ak páchateľov neprichytia pri čine, napríklad pri kontrole auta naloženého drevom, potom je to už zložitejšie. Majitelia a správcovia lesov zistia výrub až s odstupom času, keď  je zlodej dávno preč. Menšie výruby nemusia zistiť vôbec.     Drevo sa kradne aj v Gemeri. Riaditeľka odštepného závodu Lesov SR v Rimavskej Sobote Beáta Juríčková pripomína, že problém je dlhodobý. "Kradlo sa predtým a kradne sa aj teraz," podčiarkuje. Problémové sú lokality, kde sú rómske osady.

Riaditeľka hovorí o rôznych opatreniach a intenzívnej spolupráci s policajtmi, no zlodejov ani to mnohokrát neodrádza.

Ľudí s karičkami naloženými drevom poznajú aj v mestách. Vo Veľkom Krtíši sa o dodávky paliva do bytov starajú najmä Rómovia. Aj keď im dal magistrát povolenie na zber dreva, niektorí to podľa náčelníka Mestskej polície vo Veľkom Krtíši Františka Mešinu zneužívajú a rúbu stromy. "Nedávno sme riešili prípad, keď muž mal povolenie na zber odpadového dreva, no zo stromu odrezal taký konár, že by s ním mohol kúriť polovicu zimy," dodal Mešina.

 

 

Mentálne postihnuté deti dostali stromček  

(18.12.2003; Sme; s. 4; wm)

Generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Karol Vinš včera odovzdal vianočný stromček s čokoládovými ozdobami pre 148 detí zo Špeciálnej základnej školy internátnej na Ďumbierskej ulici v Banskej Bystrici. Lesy na tohtoročné sviatky v spolupráci s nadáciou Úsmev ako dar rozdajú 231 stromčekov pre 106 detských domovov a špeciálnych zariadení.

V špeciálnej internátnej škole na Ďumbierskej vzdelávajú deti  s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Okrem nich je v zariadení umiestnených aj 21 detí, ktoré súd odobral rodičom a nariadil im ústavnú výchovu.

 

 

Ako sa robia reformy v lesoch

TV TA3, 20:30: Financie a ekonomika 09.01.2004

 

MODERÁTOR: Ľubomír Straka

HOSŤ: Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR

 

Pán Vinš, podľa informácií z minulého roka, od začiatku januára mala vzniknúť zo štátneho podniku akciová spoločnosť. Prečo ešte nie je?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Príprava transformácie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky prebieha v dvoch rovinách. Prvá rovina, za ktorú je zodpovedné vedenie štátneho podniku, spočíva v príprave transformačného projektu. Druhá rovina legislatívna zabezpečí legislatívny rámec vzniku novej akciovej spoločnosti. Po úvodnom audite stavu majetku Lesov Slovenskej republiky sme zistili, že existujú značné disproporcie v účtovnom, medzi účtovným a medzi skutočným stavom až do takej miery, že sme nevedeli zadefinovať obsah majetku, ktorý by mal byť vložený do novej akciovej spoločnosti. Okrem toho v priebehu posledného obdobia boli schválené zákonné zmeny, ktoré ovplyvňujú majetkovú podstatu Lesov. Jedná sa jednak o povinnosť Lesov Slovenskej republiky vydať lesný cestný fond reštituentom, ktorým boli v predchádzajúcom období vydané lesy a na druhej strane sa otvorili reštitučné zákony. Vznik akciovej spoločnosti však nie je nástrojom, ale je cieľom transformácie. Obsah a nutnosť reštrukturalizácie podniku je obsiahnutá v transformačnom projekte a obsah transformačného projektu určí dátum, ku ktorému vznikne akciová spoločnosť.'

 

Ešte z minulého obdobia pretrváva spolupráca s rakúskymi lesníkmi. Nie je však kontraproduktívna? Znamená to, že tie územia sú naozaj blízko a tí rakúski, práve, lesníci by mohli konať vo svoj prospech?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Kolegovia z Rakúskych štátnych lesov sú našimi poradcami a konzultantmi pre prípravu transformačného projektu. Tá voľba bola veľmi jednoduchá. Rakúske štátne lesy majú za sebou veľmi úspešný projekt transformácie. Podobne, ako je tomu na Slovensku, pred 6 rokmi boli Rakúske štátne lesy v ponímaní verejnosti zaostalým, konzervatívnym, neekonomicky sa správajúcim podnikom. V priebehu posledného obdobia dokázali z tejto nemodernej, zastaralej spoločnosti spraviť podnik, ktorý je veľmi pozitívne vnímaný. U rakúskej verejnosti prevláda presvedčenie, že efektívne hospodári so zdrojmi, ktoré sú mu zverené a z tohto dôvodu bol zvolený konzultačný tím Rakúskych štátnych lesov. V zjednotenej Európe, kedy budú zotreté hranice, by bolo len ilúziou sa domnievať, že dokážu poradcovia zastávať záujmy niekoho konkrétneho, napríklad rakúskeho drevospracujúceho priemyslu. Pokiaľ sa nám podarí stransformovať na štátny podnik, na úspešnú akciovú spoločnosť, budeme serióznym a štandardným partnerom, podnikateľským subjektom v celom stredoeurópskom priestore.'

 

Poďme k hospodáreniu. Prejavili sa už práve na hospodárení nejaké zmeny v súvislosti s transformáciou alebo sa očakávajú nejaké zmeny na tom hospodárení?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Pre náš podnik bol minulý rok rokom upratovania. Ja mám za sebou 9 rokov pôsobenia v bankovom sektore, kedy som ako manažér obratu a krízový manažér riešil problematiku zlých úverov a narábania so zdrojmi bánk. V tomto roku sme naplánovali stratu 541 miliónov korún. Ale dotvárali sme všetky chýbajúce rezervné a opravné položky na nedobytné pohľadávky a ďalšie kategórie majetku. Nedostali sme tohto roku, resp. v roku 2003 ani korunu dotácie, naproti tomu v predchádzajúcom roku štátny podnik dostal 176 miliónov korún dotácií a ďalej sme nerobili žiadne nekorektné účtovné operácie, ktoré v predchádzajúcom období napomáhali štátnemu podniku vykazovať aspoň vyrovnané hospodárenie. Pokiaľ by som napočítal objektívny dopad pozitívnych zmien v štátnom podniku, to číslo je v ráde 30 miliónov korún.'

 

Podľa informácií televízie TA3 bol začiatok roka poznamenaný problematickým cash-flow práve vo vašom podniku, ako ste aj vy už naznačili to upratovanie v účtovníctve. Aké sú teda dôvody?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Neregistrujeme žiadne významné problémy v cash-flow. Odbyt našej produkcie beží úplne štandardným spôsobom. Tie dôvody spočívajú z časti v sezónnosti našej produkcie, pretože naša sezóna je práve v zime a v tom období sú vynakladané náklady a tržby prídu následne a ďalšie dôvody môžu spočívať v tom, že sme obmedzili určité obchody, ktoré síce na jednej strane prinášali pozitívny cash-flow, na strane druhej však boli predmetom najrôznejších podozrení z netransparentnosti a nekorektnosti obchodovania.'

 

Dostaneme sa aj k tomu, ale ešte pred tým, podľa tých našich zdrojov, nemáte pripravené to požadované drevo, ktoré by malo byť na predaj a o ihličnatú surovinu vraj nie je záujem. Je to tak?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Tá situácia zďaleka nie je takáto jednoduchá. Našu produkciu tvorí základný štvorec sortimentov, to znamená ihličnaté, listnaté drevo, piliarska guľatina a celulózová vláknina. Bohužiaľ, strom sa dá vyťažiť len celý. To znamená, my musíme mať zákazníka a odberateľa na jednotlivé časti stromu. Výrazne sa prejavujú zmeny na trhu aj vplyvom investícií, napríklad v Neusiedleri v SCP Ružomberok. A z tohto dôvodu prišlo k rozkolísaniu trhu. Evidujeme obrovský záujem o listnatú tvrdú vlákninu a evidujeme obrovský záujem o ihličnatú piliarsku guľatinu. Na druhej strane sú objektívne problémy a ihličnatá vláknina je na slovenskom trhu takmer nepredajná a toto spôsobuje ten vonkajší dojem prebytku alebo nedostatku určitých sortimentov. To znamená, pri vyváženom štandardnom trhu dokážeme postupne mať partnerov obchodných štandardných na jednotlivé časti stromu a vtedy bude aj zabezpečený odbyt celej našej produkcie.'

 

Pomerne veľa sa hovorilo aj o nevýhodnom exporte slovenského dreva. Aj sám minister Miklós spomínal v reportáži o tom, že často ku kalamitnému drevu sa dostalo pri tom vývoze aj naozaj zdravé drevo. Takže podarilo sa už takýmto nekalým praktikám zamedziť?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'My sme v predchádzajúcom roku 2003 exportovali o 100% menej dreva, ako v predchádzajúcom období. Podiel nášho exportu dosiahol vlani 11% našej produkcie. Vo výraznej miere sa jednalo o plnenie ročných kontraktov so spracovateľskými zahraničnými subjektami a sčasti sa jednalo o riešenie problému ihličnatej vlákniny. Základným systémovým opatrením nového vedenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bolo to, že sme udržovali obchodné vzťahy len s koncovými spracovateľmi dreva. Nikto nás samozrejme nemôže obviniť z nekorektnosti, pokiaľ obchodujeme s rakúskymi celulózkami alebo s talianskymi výrobcami drevotrieskovej dosky. Tento princíp priamych obchodov  s vylúčením priekupníkov, prostredníctvom ktorých sa často vytváral tento nekorektný a netransparentný prístup, je našou základnou stratégiou, ktorú budeme uplatňovať aj do budúcnosti. Pre rok 2004 uvažujeme len s exportom toho sortimentu dreva, ktorý je na slovenskom trhu prakticky nepredajný.'

 

Na záver teda, myslíte si, že aj transformácia na akciovú spoločnosť mohla sprehľadniť to hospodárenie a prípadne sa vyvarovať takým tým nekalým vývozom?

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Pojem akciová spoločnosť je pre nás, ako som povedal na začiatku, skôr cieľom. Prvoradým opatrením je vytvorenie štandardne fungujúceho podniku, ktorý bude korektne a optimálne využívať štátom zverený majetok. S týmto zámerom vlastne musíme nie len pripraviť a obhájiť transformačný projekt, ale zabezpečiť aj jeho rýchlu implementáciu a realizáciu. Náš pôvodný časový harmonogram uvažoval s tým, že rozhodujúce organizačné zmeny uskutočníme k 1. máju roku 2004 a z tohto hľadiska sme v plánovanom termíne.'

 

Takže budeme sledovať, či sa to naozaj podarí. Pán Vinš, ja vám ďakujem za návštevu v našom štúdiu a takisto za vaše informácie.

 

Karol Vinš, gen. riad. š. p. Lesy SR: 'Ďakujem pekne.'