Prieskum verejnej mienky o obraze LSR, š.p.

V uplynulom roku venovali médiá nášmu podniku viac pozornosti, než kedykoľvek predtým. Príčiny tohto záujmu aj negatívne dôsledky na verejnú mienku sú dobre známe, pravdu sa skôr či neskôr dozvieme od orgánov činných v trestnom konaní. Nový manažment zdedil po predchádzajúcom okrem iného aj nie príliš pozitívne naladenú verejnú mienku. Stokrát overenou skúsenosťou je fakt, že je ľahké prísť o dobrú povesť, ale veľmi ťažké ju opäť získať. Komunikačná stratégia nového manažmentu si kladie za cieľ budovať vo vedomí verejnosti obraz nášho podniku ako zodpovedného, čestného, seriózneho a štandardne sa správajúceho hospodára, ktorý starostlivo obhospodaruje majetok, zverený mu štátom. Aby bolo možné posúdiť, či uskutočňovanie tejto stratégie prináša výsledky, je potrebné poznať východiskové informácie o súčasnom stave.

V decembri minulého roku uskutočnila agentúra FOCUS prieskum verejnej mienky o vnímaní obrazu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Prieskum bol uskutočnený na reprezentatívnej vzorke 1 107 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov.

           

1.  Návštevnosť lesov

Do lesa chodí často – t.j. aspoň raz do týždňa – 14% dospelých obyvateľov SR.

Ďalších 26% chodí do lesa aspoň raz mesačne a 21% aspoň raz za pol roka.

Asp oň raz rok sa do lesa vyberie 10% opýtaných.

Menej než raz za rok chodí do lesa 14% respondentov a rovnaký počet nechodí do lesa vôbec.

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí chodia do lesa často, t.j. aspoň raz do týždňa je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        muži (18% z nich)

·        nezamestnaní (24%)

·        respondenti bývajúci v menších obciach do  2 tisíc obyvateľov (18%)

·        respondenti bývajúci v Žilinskom (25%) a Banskobystrickom kraji (22%).

Vyšší podiel respondentov, ktorí vôbec nechodia do lesa je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        ženy (17% z nich)

·        respondenti v staršom veku – 60 rokov a viac (29%)

·        respondenti so základným vzdelaním (24%)

·        respondenti maďarskej národnosti (34%)

·        respondenti žijúci v Nitrianskom kraji (21%%).

2. Názory na hospodárenie štátnych a neštátnych lesov

Pri porovnaní hospodárenia štátnych lesov a neštátnych lesov (urbárne, mestské/obecné, cirkevné, súkromné) si 37% opýtaných myslí, že hospodária približne rovnako.

19% respondentov uviedlo, že lepšie hospodária štátne lesy – a takmer rovnaký počet opýtaných (18%) uvádza, že lepšie hospodária neštátne lesy.

Viac ako štvrtina respondentov (26%) nevedela túto otázku posúdiť.

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, že lepšie hospodária štátne lesy je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        respondenti v staršom veku – 60 rokov a viac (25% z nich)

·        kvalifikovaní robotníci (24%) a nepracujúci dôchodcovia (25%).

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, že lepšie hospodária neštátne lesy je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        respondenti s vysokoškolským vzdelaním (28%)

·        tvoriví odborní pracovníci (31%)

·        respondenti žijúci v Nitrianskom kraji (25%).

Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, že štátne aj neštátne lesy hospodária asi tak narovnako je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        respondenti bývajúci v menších obciach do  2 tisíc obyvateľov (41%)

·        respondenti bývajúci v Banskobystrickom kraji (44%).

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí sa nevedeli k otázke vyjadriť je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

 

·        ženy (32% z nich)

·        respondenti v najmladšom veku – 18-24 rokov (37%)

·        respondenti maďarskej národnosti (35%)

·        nekvalifikovaní robotníci (42%)

·        respondenti žijúci v Košickom kraji (34%).

 

3. Hodnotenie činnosti štátnych lesov v oblasti ochrany prírody

 

Za ochranu prírody by štátnym lesom dalo najlepšiu známku, t.j. „jednotku“ 3% respondentov. Ďalších 12% opýtaných hodnotilo aktivity štátnych lesov v tomto smere známkou „2“.

Viac ako tretina respondentov (37%) hodnotí štátne lesy priemernou známkou („3“).

Horšie vysvedčenie – t.j. známku „4“ dalo 18% opýtaných a „päťkou“ hodnotilo 8% respondentov.

Takmer pätina opýtaných (18%) nemala na túto otázku názor.

 

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí hodnotia štátne lesy za ochranu prírody známkou „1“ alebo „2“ je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        kvalifikovaní robotníci (25% z nich)

·        respondenti žijúci v mestách s 50 tis. až 100 tis. obyvateľmi (32%)

·        respondenti bývajúci v Banskobystrickom (28%) a Košickom kraji (27%)

·        respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária štátne ako neštátne lesy (53%).

Vyšší podiel respondentov, ktorí hodnotia štátne lesy za ochranu prírody známkou „3“ je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        respondenti vo veku 45-54 rokov (45%)

·        respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou (42%)

·        respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária neštátne ako štátne lesy (44%), resp. tí, ktorí si myslia, že štátne aj neštátne lesy hospodária asi rovnako (43%).

Vyšší podiel respondentov, ktorí hodnotia štátne lesy za ochranu prírody známkou „4“ alebo „5“ je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        muži (29%)

·        respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (30%)

·        nezamestnaní (34%)

·        respondenti bývajúci v menších obciach do  2 tisíc obyvateľov (32%)

·        respondenti, ktorí si myslia, že lepšie hospodária neštátne ako štátne lesy (33%), resp. tí, ktorí si myslia, že štátne aj neštátne lesy hospodária asi rovnako (40%).

4. Znalosť pripravovanej premeny štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť

 

Znalosť pripravovanej transformácia Lesov SR, š.p. na štátnu akciovú spoločnosť deklaruje pätina (20%) respondentov.

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí deklarujú vedomosť o transformácii štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        muži (24% z nich)

·        respondenti vo veku 45-54 rokov (25%)

·        respondenti s vysokoškolským vzdelaním (34%)

·        tvoriví odborní pracovníci (33%)

·        respondenti bývajúci v Banskobystrickom kraji (26%)

·        respondenti, ktorí chodia do lesa často - aspoň raz do týždňa (31%) a tí, ktorí tam chodia aspoň raz do mesiaca (27%).

 

Vyšší podiel respondentov, ktorí nevedia o transformácii štátnych lesov na štátnu akciovú spoločnosť je v nasledujúcich sociálno-demografických kategóriách:

·        ženy (84%)

·        respondenti v najmladšom veku – 18-24 rokov (89%)

·        respondenti so základným vzdelaním (87%)

·        respondenti maďarskej národnosti (90%)

·        nezamestnaní (90%)

·        respondenti bývajúci v Trnavskom kraji (90%)

·        respondenti, ktorí chodia do lesa iba cca raz za rok (91%) a menej často (88%) resp. vôbec (93%).

  (pokračovanie v nasledujúcom čísle)