Každú
prácu možno hodnotiť v zásade dvojako. Zarobenými peniazmi a jej
zmyslom. Bolo by fajn, ak by tieto parametre boli vždy v rovnováhe, väčšinou
sa nám však zdá, že tých peňazí je akosi málo. Ako často sa však
spytujeme na prínos, užitočnosť, či správnosť toho čo vykonávame ?
Možno práve aj takéto otázky prebehli mysľou tých, ktorí sa zišli
5. októbra v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu
aby neformálne zakončili prvú sezónu jeho prevádzky. Bola to sezóna, ktorá
nám priniesla dvojakú radosť. Prvá vyplynula z poznania, že 21 271
návštevníkom živého lesníckeho múzea sa pobyt v ňom podľa všetkého
naozaj páčil. Druhá z toho, že sa nám takto podarilo jednoducho a účinne
osloviť nelesnícku verejnosť. Prechádzka po „chodníku lesného času“
popri 48 stanovištiach bola pre
mnohých životnou premiérou v poznávaní hodnôt lesa i našej práce v
ňom. Hoci už o lesníkoch počuli kadečo, dobré a často i zlé, až
tu s prekvapením objavili široký záber
našej služby. Domnievať sa, že sme práve vo Vydrovskej doline
dosiahli zvrat v nazeraní na náš stav by bolo naivné, no azda sme
urobili malý krôčik k tomu, aby sa tak raz stalo. Najmä ak nepoľavíme
vo férovom úsilí hovoriť jasnou a pravdivou rečou o sebe, svojich
lesníckych radostiach, ale rovnako
aj starostiach či obavách. Ak to dokážeme, nemusíme sa báť, že by sa
spoločenská hodnota našej profesie ešte niekedy priblížila k mrazivej
nule tak blízko, ako tomu bolo v poslednom desaťročí...
Vďaka
patrí všetkým, ktorí sa podieľali na úspechu prvej sezóny Lesníckeho
skanzenu. Predovšetkým Miroslavovi Englerovi, riaditeľovi OZ Čierny
Balog a jeho ľuďom, ktorí si počas výstavby i prevádzky skanzenu užili
popri bežných povinnostiach aj nejednu „radosť“ navyše. K úspechu významnou
mierou prispela obec Čierny Balog, „mimovládka“ Vydra i nadšenci z Čiernohronskej
lesnej železnice. K úspechu prispeli zapálení ľudia, ktorý dokázali
doline vdýchnuť dušu. K úspechu prispel Vlado Paško, Jano Belko,
Cyro Golian, Ľubo Auxt, Boris Pekarovič, Julko Burkovský, František Kudiak,
Beata Jendrušáková, Miška Galvánková, Aleš Bílek, Tatiana Štulrajterová,
Želka Šípková, Jozef Chlápek, Anton Kalina a mnohí premnohí ďalší.
Medzi nimi iste aj Jirko Junek, ktorý dobré meno Lesníckeho skanzenu
neúnavne šíri u našich českých priateľov. K úspechu prispela Ivana
Špiláková, ktorá v roli organizačnej riaditeľky Lesov SR trvalo
a s dôverou drží ochrannú ruku aj nad touto aktivitou. K úspechu
rozhodujúcou mierou prispel generálny riaditeľ Karol Vinš,
ktorý od prvej chvíle veril myšlienke i tomu, že chyby, ktorých sa pri jej
realizácii dopúšťame pramenia viac z nadšenia ako z nedbalosti. K úspechu
prispel aj jeho predchodca Blažej Možucha, ktorý kedysi projekt na
zelenej lúke požehnal. K úspechu ste však prispeli všetci, kolegyne,
kolegovia, ktorí rozumiete lesníctvu a vykonávate ho s láskou, a to
bez ohľadu na to, či ste v skanzene niekedy boli, alebo nie. Veď ako by
sa dalo pri Balogu demonštrovať naše lesnícke poslanie, keby ste ho denne
nenapĺňali prácou vo svojom lese?! Bez divákov a oslavných článkov, no poctivo a s láskou.
Do
nášho malého slovenského sveta (a vďaka mnohým zahraničným návštevníkom
vari aj do toho väčšieho) sa z Lesníckeho skanzenu vydalo v jeho
prvom roku 21 271 poslov dobrých lesných správ. Skúsme, aby ich v roku
2005 bolo ešte viac. A najmä aby ich správy boli vždy pravdivé a dobré.
Ján Mičovský