Každú prácu možno hodnotiť v zásade dvojako. Zarobenými peniazmi a jej zmyslom. Bolo by fajn, ak by tieto parametre boli vždy v rovnováhe, väčšinou sa nám však zdá, že tých peňazí je akosi málo. Ako často sa však spytujeme na prínos, užitočnosť, či správnosť toho čo vykonávame ?  Možno práve aj takéto otázky prebehli mysľou tých, ktorí sa zišli 5. októbra v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu aby neformálne zakončili prvú sezónu jeho prevádzky. Bola to sezóna, ktorá nám priniesla dvojakú radosť. Prvá vyplynula z poznania, že 21 271 návštevníkom živého lesníckeho múzea sa pobyt v ňom podľa všetkého naozaj páčil. Druhá z toho, že sa nám takto podarilo jednoducho a účinne osloviť nelesnícku verejnosť. Prechádzka po „chodníku lesného času“ popri  48 stanovištiach bola pre mnohých životnou premiérou v poznávaní hodnôt lesa i našej práce v ňom. Hoci už o lesníkoch počuli kadečo, dobré a často i zlé, až tu s prekvapením objavili široký záber  našej služby. Domnievať sa, že sme práve vo Vydrovskej doline dosiahli zvrat v nazeraní na náš stav by bolo naivné, no azda sme urobili malý krôčik k tomu, aby sa tak raz stalo. Najmä ak nepoľavíme vo férovom úsilí hovoriť jasnou a pravdivou rečou o sebe, svojich lesníckych  radostiach, ale rovnako aj starostiach či obavách. Ak to dokážeme, nemusíme sa báť, že by sa spoločenská hodnota našej profesie ešte niekedy priblížila k mrazivej nule tak blízko, ako tomu bolo v poslednom desaťročí...             

Vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na úspechu prvej sezóny Lesníckeho skanzenu. Predovšetkým Miroslavovi Englerovi, riaditeľovi OZ Čierny Balog a jeho ľuďom, ktorí si počas výstavby i prevádzky skanzenu užili popri bežných povinnostiach aj nejednu „radosť“ navyše. K úspechu významnou mierou prispela obec Čierny Balog, „mimovládka“ Vydra i nadšenci z Čiernohronskej lesnej železnice. K úspechu prispeli zapálení ľudia, ktorý dokázali doline vdýchnuť dušu. K úspechu prispel Vlado Paško, Jano Belko, Cyro Golian, Ľubo Auxt, Boris Pekarovič, Julko Burkovský, František Kudiak, Beata Jendrušáková, Miška Galvánková, Aleš Bílek, Tatiana Štulrajterová, Želka Šípková, Jozef Chlápek, Anton Kalina a mnohí premnohí ďalší. Medzi nimi iste aj Jirko Junek, ktorý dobré meno Lesníckeho skanzenu neúnavne šíri u našich českých priateľov. K úspechu prispela Ivana Špiláková, ktorá v  roli organizačnej riaditeľky Lesov SR trvalo a s dôverou drží ochrannú ruku aj nad touto aktivitou. K úspechu rozhodujúcou mierou prispel generálny riaditeľ Karol Vinš, ktorý od prvej chvíle veril myšlienke i tomu, že chyby, ktorých sa pri jej realizácii dopúšťame pramenia viac z nadšenia ako z nedbalosti. K úspechu prispel aj jeho predchodca Blažej Možucha, ktorý kedysi projekt na zelenej lúke požehnal. K úspechu ste však prispeli všetci, kolegyne, kolegovia, ktorí rozumiete lesníctvu a vykonávate ho s láskou, a to bez ohľadu na to, či ste v skanzene niekedy boli, alebo nie. Veď ako by sa dalo pri Balogu demonštrovať naše lesnícke poslanie, keby ste ho denne nenapĺňali prácou vo svojom lese?!  Bez divákov a oslavných článkov, no poctivo a s láskou.

Do nášho malého slovenského sveta (a vďaka mnohým zahraničným návštevníkom vari aj do toho väčšieho) sa z Lesníckeho skanzenu vydalo v jeho prvom roku 21 271 poslov dobrých lesných správ. Skúsme, aby ich v roku 2005 bolo ešte viac. A najmä aby ich správy boli vždy pravdivé a dobré.   

 

 Ján Mičovský