SMRTEĽNÁ  PRACOVNÁ  ÚRAZOVOSŤ  V  LESOCH 

NA  VÝCHODNOM SLOVENSKU ZA  POSLEDNÝCH  30  ROKOV


            Autor analýzy pracoval od roku 1974 ako inšpektor štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce v lesnom hospodárstve /teraz inšpektor práce/, ako zamestnanec Inšpektorátu bezpečnosti práce Košice,  od roku 1977 IBP Prešov, teraz Inšpektorátu práce Prešov. Za roky svojej praxe evidoval všetky smrteľné úrazy v lesnom hospodárstve na východnom Slovensku. Redakcia Lesníka pokladá za dôležité publikovať túto analýzu ako zdroj informácií a zároveň ako varovanie pred nedbalosťou, nedôslednosťou a alkoholom na pracovisku.


           
V období od 1.1.1974 do 31.12.2003, čiže za posledných 30 rokov prišlo o život v lesnom hospodárstve na východnom Slovensku celkom 158 osôb. Na mysli mám stále len pracovné úrazy. V uvedenom počte sú zahrnuté úrazy zamestnancov Štátnych lesov, Vojenských lesov, Urbariátov, Lesných pozemkových spoločenstiev a živnostníkov pracujúcich vo vyššie uvedených organizáciách na základe zmlúv. /počet živnostníkov, ktorí prišli o život od roku 1994 do konca roku 2003 je 14/.
            Vzhľadom na to, že nie všetky úrazy sa stali v ťažbovej činnosti, uvádzam prehľad úrazov podľa činností pri ktorých vznikli :

    č i n n o s ť

 

p o č e t

 

- ťažba a manipulácia dreva

72

- dopravné nehody

24

- sústreďovanie dreva traktormi

14

- odvoz dreva nákladnými autami

11

- sústreďovanie dreva koňmi

6

- záchranná akcia Horskej služby /pád vrtuľníka/

5

- pozdĺžne rezanie dreva na kotúčových pílach

2

- organizovaný výkon poľovníctva

2

- odvoz zeminy nákladným autom /pri cúvaní/

1

- viazanie bremena k autožeriavu – zásah el. prúdom

1

- rozoberanie striešky snehovej jamy /pritlačenie/

1

- nakladanie dreva čelným nakladačom na vagón

1

- výbuch delostreleckého granátu pod založeným ohniskom

1

- zosuv zeminy na pieskovisku

1

- zvoz sena koňmi /pád z voza/

1

- kopnutie koňom v maštali

1

- rozoberanie panelového ohradenia /pritlačenie panelom/

1

- zastrelenie píliča počas práce doposiaľ neznámou osobou

1

- montáž prevodovky do nákl. auta zdvíhacím zariadením

1

- pestovná činnosť /náhodné pády stromov po daždi/

2

- sústreďovanie dreva lanovkou

1

- búranie komína po zhorenej chate z rebríka

1

- kondičná príprava člena Horskej služby /pád  pri výstupe po ľadopáde/

1

- pri hasení požiaru /spálení ohňom/

6

                                                                                          Spolu:                         158

Prehľad o počtoch smrteľných pracovných úrazov v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia

    1974 – 8                        1984 – 8                        1994 – 6
    1975 – 8                        1985 – 3                        1995 – 2
    1976 – 4                        1986 – 6                        1996 – 5
    1977 – 6                        1987 – 5                        1997 – 1
    1978 – 6                        1988 – 4                        1998 – 4
    1979 – 9                        1989 – 10                        1999 – 3
    1980 – 6                        1990 – 9                        2000 – 10
    1981 – 3                        1991 – 5                        2001 – 5
    1982  - 9                        1992 – 3                        2002 – 1
    1983 – 6                        1993 – 0                        2003 – 3

            Ako je vidieť z prehľadu, najsmutnejšími boli roky 1989 a 2000, kedy bolo zaregistrovaných po 10 smrteľných pracovných úrazov. Potešujúcim bol iba rok 1993, kedy sme nezaregistrovali žiadny smrteľný pracovný úraz.

Zdroje úrazov :

            Ako je zrejmé už z pohľadu na prehľad úrazov podľa činností, najčastejšími zdrojmi sú : bremená v ťažbe, manipulácii, sústreďovaní a odvoze dreva, dopravné prostriedky pri dopravných nehodách.
 
P r í č i n y   ú r a z o v  :

P r í č i n a : Počet SPÚ

- používanie nebezpečných postupov zo strany postihnutých

114

- bežné pracovné riziko

  22

- nepoužívanie pridelených ochranných prilieb

   5

- ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami

  5

- nesprávna organizácia práce

  3

- neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej práce

  3

- ohrozenie inou osobou

  3

- nepriaznivý stav zdroja úrazu / skrytá závada /

  1

- chýbajúce ochranné zariadenia / kotúčová píla /

  1

- nezistená príčina

  1

   Spolu:                            158

 

Komentár k príčinám úrazov :

Úrazy pri ťažbe dreva vznikli vo väčšine prípadov ako dôsledok porušenia technologických postupov spiľovania jednotlivých stromov :

- vodorovné rezy zárezov boli hlbšie ako povolená jedna tretina priemeru  stromov / často až

  hlbšie ako polovica priemeru /

- nedodržiavanie výšky zárezov / výška = hĺbke , cca 45 o uhol šikmého rezu /

- nedodržiavanie výšky hlavných rezov / v hornej polovici výšky zárezu /

- neponechávané nedorezy, resp. prerezané hlbokým vodorovným rezom

Rozbor príčin SPÚ , ktoré sa stali v ťažbe dreva poukazuje na to, že je potrebné zmeniť postup vykonávania zárezu tak, aby sa vykonal najprv šikmý rez zárezu v predpísanom uhle a potom vodorovný. Týmto sa zvýši pravdepodobnosť, že obidva rezy / šikmý a vodorovný / vytvoria žiadaný klin zárezu a nebudú sa vyskytovať prípady, že predpísaný nedorez bude prerezávaný už pri vykonaní prvého vodorovného rezu zárezu. Nedorez a jeho tvar vlastne určujú smer a rýchlosť pádu stromu. Je predpoklad, že vykonanie zárezu uvedeným spôsobom zabráni rozštiepavaniu kmeňov. Pri nedodržaní technologického postupu spiľovania  stromu je jeho pád už neusmerniteľný a pílič nestačí ustúpiť od pňa do bezpečnej vzdialenosti. Tak dochádza k úrazu.

Druhou skupinou príčin smrteľných úrazov v ťažbe dreva je odstraňovanie zavesených stromov. Bolo ich za 30 rokov celkom 21. Vo všetkých prípadoch boli  závesy odstraňované zakázanými spôsobmi  :

- spiľovanie ďalšieho, resp. ďalších stromov smerom na záves za účelom jeho zrazenia na zem

- podrezávanie stromov o ktoré sa závesy opierali

Iróniou pri týchto 21 SPÚ je, že v porastoch sa nachádzal buď traktor, alebo kone, ale v žiadnom prípade pílič nepožiadal svojho spolupracovníka, aby mu záves stiahol lanom - reťazou. Radšej použije nebezpečný spôsob, ako by požiadal o pomoc, hoci je to jeho povinnosťou. „Rekord“ kraja :  5 stromov „ navešaných  na jeden „  a následne podrezanie toho, na  ktorom bolo zavesených 5.

Ďalšou príčinou SPÚ v ťažbe a manipulácii dreva je nesprávne zaujatie polohy píliča - na strane v smere pruženia a na svahu pod kmeňom, potom nepoužívanie pridelených ochranných prilieb, ale aj alkohol .

Pri dopravných nehodách boli príčiny úrazov v nedaní prednosti v jazde a vstup zamestnancov do jazdnej dráhy iného vozidla.

V sústreďovaní dreva traktormi  boli príčiny úrazov v pohybe závozníkov v ohrozenom priestore a nezvládnutie riadenia traktorov pod vplyvom alkoholu. V sústreďovaní dreva koňmi opäť pohyb kočišov v tesnej blízkosti sústreďovaných kmeňov a v oblúku z vonkajšej strany.  

V odvoze dreva boli príčiny úrazov v pohybe závozníkov v ohrozenom priestore medzi vozidlom a skládkou dreva.

Do skupiny príčin úrazov / používanie nebezpečných postupov / sú zahrnuté aj úrazy pod vplyvom  alkoholu  v celkovom počte za sledované obdobie : 21, v rozmedzí  0,61 - 3,27 0/00.

- 3,27 0/00  alkoholu v krvi mal pílič, 3,09 obsluhovateľ kotúčovej píly, 2,65 kočiš  režijného  záprahu, 2,32 vodič traktora, 2,16 pílič  /  bez komentára /


Bežné pracovné riziko :

22 SPÚ bolo klasifikovaných štatistickou značkou č. 12, ako bežné pracovné riziko pri dodržaní všetkých pravidiel bezpečnosti práce. Išlo hlavne o náhodné prevrátenia stromov s plytkou koreňovou sústavou   po predchádzajúcom  nepriaznivom počasí / podmočenie /, náhodný pád vetiev  z korún stromov pri prechode porastom, náhodné zakopnutia o prekážky v poraste, pošmyknutie na zamrznutom alebo mokrom teréne.

Je zaujímavým poznatkom, že smrteľné úrazy na východe vznikli pri bežných činnostiach. Pri spracovaní kalamít som vlastne nezaregistroval smrteľný úraz. Asi preto, že pri spracovaní kalamít je na pracovisku stály technický dozor a pracovníci majú väčší strach pred vznikom úrazu.

Nedá mi, aby som sa nepozastavil pri kvalifikácii postihnutých, hlavne pri úrazoch v ťažbe, manipulácii, sústreďovaní a odvoze dreva. Až na jedného /brigádnik  na jeden deň/  mali všetci predpísanú kvalifikáciu, t.j. vlastnili kvalifikačné preukazy oprávňujúce ich obsluhovať motorové píly, traktory, nakladacie zariadenia, lanovky. Pravidelne absolvovali predpísané periodické školenia končiace overením vedomostí, pravidelne každoročne boli školení svojim zamestnávateľom, pravidelne boli kontrolovaní svojimi priamymi nadriadenými a aj napriek tomu porušili predpisy bezpečnosti práce a utrpeli smrteľné zranenia. Javí sa mi , že všetci sa hnali za zárobkom, alebo sa cítili už rutinérmi, ktorým sa nič nemôže stať.

Čo sa týka živnostníkov pracujúcich na základe zmlúv, všetci boli držiteľmi oprávnení /kvalifikačných preukazov/ pre obsluhu či už motorových píl, alebo traktorov.
            Kto má kontrolovať dodržiavanie predpisov BOZP u živnostníkov? Samozrejme oprávnenie majú Inšpektoráty práce v zmysle Zákona č. 95/2000 Z. z. v platnom znení. Previerky sú vykonávané, žiaľ z kapacitných dôvodov nedokážeme obsiahnuť všetkých živnostníkov.
            Živnostník a právny subjekt / štátne lesy, urbariáty, atď. / uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka pre výkon určitých prác. V zmluvách okrem iného je dohodnuté, že živnostník bude dodržiavať predpisy BOZP platné pre lesné hospodárstvo a používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky. V závere zmlúv je uvedené, že ak niektorá zo zmluvných strán nedodržiava dohodnuté podmienky, od  zmluvy odstúpi, resp. zmluvu ruší.
            Ak teraz nadviažem tento problém v súvislosti so Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 367/2001 Z.z. / Zákon č. 330/1996 Z.z. v platnom znení /, § 8a, ods. 6, kde je stanovené „ povinnosť zamestnávateľa starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch“, tak z toho vyplýva, že organizácia s ktorou má živnostník uzatvorenú zmluvu odstúpi od zmluvy, ak živnostník nedodržiava predpisy BOZP a nepoužíva predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky. Je to môj názor, žiadny podobný prípad v mojej praxi na súde riešený nebol - hovorím  za východoslovenský kraj v oblasti BOZP v lesnom hospodárstve.

Nepriaznivá je aj situácia v chorobách z povolania. Do roku 1990 bol priemerný počet chorôb z povolania 20 za rok.

Choroba z povolania / vazoneuróza / je choroba prstov a rúk z titulu vibrácie motorových píl a chladu. Proti chorobe sa môžeme len brániť. Proti chladu rukavicami /existujú  aj antivibračné, ale tie sú neúčinné, naviac sú tvrdé/. Vibráciu píl znižujú antivibračné rukoväte a gumové tlmiče vibrácie .

Vibráciu motorových píl zvyšuje používanie opotrebovaných náhonových koliesok reťazí, resp. prstencov na nich a používanie poškodených gumových tlmičov vibrácie, ale aj nesprávne ostrenie reťazí. Píliči nepoužívajú pri ostrení predpísané mierky, čím nemajú zaručené rovnaké uhly ostrenia na každom zube. Taktiež zbrusovanie obmedzovacích pätiek zubov bez mierky spôsobuje, že na každom zube sa vytvára iná hrúbka triesky. Zle naostrená reťaz podstatne zvyšuje vibráciu píly, čo bolo dokázané hygienickými meraniami.  

Choroba z povolania vyraďuje píliča dočasne, alebo natrvalo z pracovného procesu pre stratu citu v prstoch. Sú známe prípady, keď sa pílič už nemôže sám ani najesť. Pre zamestnávateľa je podstatná aj náhrada škôd /rozdiel medzi invalidným dôchodkom a priemerným zárobkom dosahovaným pred zistením choroby z povolania/.

Miera zavinenia? Porušovanie návodov na obsluhu a údržbu motorových píl od výrobcov píličmi, ale aj nedostatočná kontrola technického stavu píl nadriadenými pracovníkmi. Podľa ustanovení vyhlášky SÚBP č. 43/1985 Zb. je potrebné vykonávať kontroly technického stavu motorových píl po 20 . dňoch prevádzky píl.

A čo živnostníci? Vyhláška je pre nich tiež platná. Kontroly si musia zabezpečiť sami. Platí pre nich samozrejme aj spomínaný zákon o BOZP.


Ing. Ondrej GERENDA

(pokračovanie v Lesníku č. 11)