SMRTEĽNÁ PRACOVNÁ ÚRAZOVOSŤ V LESOCH
NA
VÝCHODNOM SLOVENSKU ZA POSLEDNÝCH
30 ROKOV
Autor analýzy pracoval od roku
1974 ako inšpektor štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce v
lesnom hospodárstve /teraz inšpektor práce/, ako zamestnanec Inšpektorátu
bezpečnosti práce Košice, od
roku 1977 IBP Prešov, teraz Inšpektorátu práce Prešov. Za roky svojej praxe
evidoval všetky smrteľné úrazy v lesnom hospodárstve na východnom
Slovensku. Redakcia Lesníka pokladá za dôležité publikovať túto analýzu
ako zdroj informácií a zároveň ako varovanie pred nedbalosťou, nedôslednosťou
a alkoholom na pracovisku.
V období od 1.1.1974 do 31.12.2003, čiže za posledných 30
rokov prišlo o život v lesnom hospodárstve na východnom Slovensku celkom 158
osôb. Na mysli mám stále len pracovné úrazy. V uvedenom počte sú zahrnuté
úrazy zamestnancov Štátnych lesov, Vojenských lesov, Urbariátov, Lesných
pozemkových spoločenstiev a živnostníkov pracujúcich vo vyššie uvedených
organizáciách na základe zmlúv. /počet živnostníkov, ktorí prišli o život
od roku 1994 do konca roku 2003 je 14/.
Vzhľadom na to, že nie všetky úrazy sa stali v ťažbovej činnosti,
uvádzam prehľad úrazov podľa činností pri ktorých vznikli :
č i n n o s ť |
p o č e t |
- ťažba a manipulácia dreva |
72 |
- dopravné nehody |
24 |
- sústreďovanie dreva traktormi |
14 |
- odvoz dreva nákladnými autami |
11 |
- sústreďovanie dreva koňmi |
6 |
- záchranná akcia Horskej služby /pád vrtuľníka/ |
5 |
- pozdĺžne rezanie dreva na kotúčových pílach |
2 |
- organizovaný výkon poľovníctva |
2 |
- odvoz zeminy nákladným autom /pri cúvaní/ |
1 |
- viazanie bremena k autožeriavu – zásah el. prúdom |
1 |
- rozoberanie striešky snehovej jamy /pritlačenie/ |
1 |
- nakladanie dreva čelným nakladačom na vagón |
1 |
- výbuch delostreleckého granátu pod založeným ohniskom |
1 |
- zosuv zeminy na pieskovisku |
1 |
- zvoz sena koňmi /pád z voza/ |
1 |
- kopnutie koňom v maštali |
1 |
- rozoberanie panelového ohradenia /pritlačenie panelom/ |
1 |
- zastrelenie píliča počas práce doposiaľ neznámou osobou |
1 |
- montáž prevodovky do nákl. auta zdvíhacím zariadením |
1 |
- pestovná činnosť /náhodné pády stromov po daždi/ |
2 |
- sústreďovanie dreva lanovkou |
1 |
- búranie komína po zhorenej chate z rebríka |
1 |
- kondičná príprava člena Horskej služby /pád pri výstupe po ľadopáde/ |
1 |
- pri hasení požiaru /spálení ohňom/ |
6 |
Spolu: | 158 |
Prehľad o počtoch smrteľných pracovných úrazov v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia
1974 – 8
1984 – 8
1994 – 6
1975 – 8
1985 – 3
1995 – 2
1976 – 4
1986 – 6
1996 – 5
1977 – 6
1987 – 5
1997 – 1
1978 – 6
1988 – 4
1998 – 4
1979 – 9
1989 – 10
1999 – 3
1980 – 6
1990 – 9
2000 – 10
1981 – 3
1991 – 5
2001 – 5
1982 - 9
1992 – 3
2002 – 1
1983 – 6
1993 – 0
2003 – 3
Ako je vidieť z prehľadu, najsmutnejšími boli roky 1989 a 2000, kedy
bolo zaregistrovaných po 10 smrteľných pracovných úrazov. Potešujúcim bol
iba rok 1993, kedy sme nezaregistrovali žiadny smrteľný pracovný úraz.
Zdroje úrazov :
Ako
je zrejmé už z pohľadu na prehľad úrazov podľa činností, najčastejšími
zdrojmi sú : bremená v ťažbe, manipulácii, sústreďovaní a odvoze dreva,
dopravné prostriedky pri dopravných nehodách.
P
r í č i n y ú r a z o
v :
P r í č i n a : |
Počet
SPÚ |
- používanie nebezpečných postupov zo
strany postihnutých |
114 |
- bežné pracovné riziko |
22 |
- nepoužívanie pridelených ochranných
prilieb |
5 |
- ohrozenie zvieratami a prírodnými živlami |
5 |
- nesprávna organizácia práce |
3 |
- neoboznámenosť s podmienkami bezpečnej
práce |
3 |
- ohrozenie inou osobou |
3 |
- nepriaznivý stav zdroja úrazu / skrytá závada
/ |
1 |
- chýbajúce ochranné zariadenia / kotúčová
píla / |
1 |
- nezistená príčina |
1 |
Spolu:
|
158 |
Komentár k príčinám úrazov :
Úrazy
pri ťažbe dreva vznikli vo väčšine prípadov ako dôsledok porušenia
technologických postupov spiľovania jednotlivých stromov :
- vodorovné rezy zárezov boli hlbšie ako povolená jedna tretina priemeru stromov / často až
hlbšie ako polovica priemeru /
- nedodržiavanie výšky zárezov /
výška = hĺbke , cca 45 o uhol šikmého rezu /
- nedodržiavanie
výšky hlavných rezov / v hornej polovici výšky zárezu /
- neponechávané nedorezy, resp. prerezané hlbokým vodorovným rezom
Rozbor
príčin SPÚ , ktoré sa stali v ťažbe dreva poukazuje na to, že je
potrebné zmeniť postup vykonávania zárezu tak, aby sa vykonal najprv šikmý
rez zárezu v predpísanom uhle a potom vodorovný. Týmto sa zvýši
pravdepodobnosť, že obidva rezy / šikmý a vodorovný / vytvoria žiadaný
klin zárezu a nebudú sa vyskytovať prípady, že predpísaný nedorez bude
prerezávaný už pri vykonaní prvého vodorovného rezu zárezu. Nedorez a
jeho tvar vlastne určujú smer a rýchlosť pádu stromu. Je predpoklad, že
vykonanie zárezu uvedeným spôsobom zabráni rozštiepavaniu kmeňov. Pri
nedodržaní technologického postupu spiľovania
stromu je jeho pád už neusmerniteľný a pílič nestačí ustúpiť od
pňa do bezpečnej vzdialenosti. Tak dochádza k úrazu.
Druhou skupinou príčin smrteľných úrazov v ťažbe dreva je odstraňovanie zavesených stromov. Bolo ich za 30 rokov celkom 21. Vo všetkých prípadoch boli závesy odstraňované zakázanými spôsobmi :
- spiľovanie ďalšieho,
resp. ďalších stromov smerom na záves za účelom jeho zrazenia na zem
- podrezávanie stromov o ktoré sa závesy opierali
Iróniou
pri týchto 21 SPÚ je, že v porastoch sa nachádzal buď traktor, alebo
kone, ale v žiadnom prípade pílič nepožiadal svojho spolupracovníka,
aby mu záves stiahol lanom - reťazou. Radšej použije nebezpečný spôsob,
ako by požiadal o pomoc, hoci je to jeho povinnosťou. „Rekord“ kraja : 5 stromov „ navešaných
na jeden „ a následne
podrezanie toho, na ktorom bolo
zavesených 5.
Ďalšou
príčinou SPÚ v ťažbe a manipulácii dreva je nesprávne zaujatie
polohy píliča - na strane v smere pruženia a na svahu pod kmeňom, potom
nepoužívanie pridelených ochranných prilieb, ale aj alkohol .
Pri
dopravných nehodách boli príčiny úrazov v nedaní prednosti v jazde
a vstup zamestnancov do jazdnej dráhy iného vozidla.
V sústreďovaní
dreva traktormi boli príčiny úrazov
v pohybe závozníkov v ohrozenom priestore a nezvládnutie riadenia
traktorov pod vplyvom alkoholu. V sústreďovaní dreva koňmi opäť pohyb
kočišov v tesnej blízkosti sústreďovaných kmeňov a v oblúku z vonkajšej
strany.
V odvoze
dreva boli príčiny úrazov v pohybe závozníkov v ohrozenom
priestore medzi vozidlom a skládkou dreva.
Do
skupiny príčin úrazov / používanie nebezpečných postupov / sú zahrnuté
aj úrazy pod vplyvom alkoholu v celkovom
počte za sledované obdobie : 21, v rozmedzí
0,61 - 3,27 0/00.
-
3,27 0/00 alkoholu
v krvi mal pílič, 3,09 obsluhovateľ kotúčovej píly, 2,65 kočiš
režijného záprahu, 2,32
vodič traktora, 2,16 pílič /
bez komentára /
Bežné pracovné riziko :
22
SPÚ bolo klasifikovaných štatistickou značkou č. 12, ako bežné pracovné
riziko pri dodržaní všetkých pravidiel bezpečnosti práce. Išlo hlavne o náhodné
prevrátenia stromov s plytkou koreňovou sústavou po predchádzajúcom
nepriaznivom počasí / podmočenie /, náhodný pád vetiev
z korún stromov pri prechode porastom, náhodné zakopnutia o prekážky
v poraste, pošmyknutie na zamrznutom alebo mokrom teréne.
Je
zaujímavým poznatkom, že smrteľné úrazy na východe vznikli pri bežných
činnostiach. Pri spracovaní kalamít som vlastne nezaregistroval smrteľný úraz.
Asi preto, že pri spracovaní kalamít je na pracovisku stály technický dozor
a pracovníci majú väčší strach pred vznikom úrazu.
Nedá
mi, aby som sa nepozastavil pri kvalifikácii postihnutých, hlavne pri úrazoch
v ťažbe, manipulácii, sústreďovaní a odvoze dreva. Až na jedného
/brigádnik na jeden deň/
mali všetci predpísanú kvalifikáciu, t.j. vlastnili kvalifikačné
preukazy oprávňujúce ich obsluhovať motorové píly, traktory, nakladacie
zariadenia, lanovky. Pravidelne absolvovali predpísané periodické školenia
končiace overením vedomostí, pravidelne každoročne boli školení svojim
zamestnávateľom, pravidelne boli kontrolovaní svojimi priamymi nadriadenými
a aj napriek tomu porušili predpisy bezpečnosti práce a utrpeli smrteľné
zranenia. Javí sa mi , že všetci sa hnali za zárobkom, alebo sa cítili už
rutinérmi, ktorým sa nič nemôže stať.
Čo sa týka živnostníkov pracujúcich na základe zmlúv, všetci
boli držiteľmi oprávnení /kvalifikačných preukazov/ pre obsluhu či už
motorových píl, alebo traktorov.
Kto má kontrolovať dodržiavanie predpisov BOZP u živnostníkov?
Samozrejme oprávnenie majú Inšpektoráty práce v zmysle Zákona č. 95/2000
Z. z. v platnom znení. Previerky sú vykonávané, žiaľ z kapacitných dôvodov
nedokážeme obsiahnuť všetkých živnostníkov.
Živnostník a právny subjekt / štátne lesy, urbariáty, atď. / uzatvárajú
zmluvy podľa Obchodného zákonníka pre výkon určitých prác. V zmluvách
okrem iného je dohodnuté, že živnostník bude dodržiavať predpisy BOZP
platné pre lesné hospodárstvo a používať predpísané osobné ochranné
pracovné prostriedky. V závere zmlúv je uvedené, že ak niektorá zo zmluvných
strán nedodržiava dohodnuté podmienky, od
zmluvy odstúpi, resp. zmluvu ruší.
Ak teraz nadviažem tento problém v súvislosti so Zákonom o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci č. 367/2001 Z.z. / Zákon č. 330/1996 Z.z. v
platnom znení /, § 8a, ods. 6, kde je stanovené „ povinnosť zamestnávateľa
starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje na všetky
osoby, ktoré sú s jeho vedomím v jeho priestoroch“, tak z toho vyplýva, že
organizácia s ktorou má živnostník uzatvorenú zmluvu odstúpi od zmluvy, ak
živnostník nedodržiava predpisy BOZP a nepoužíva predpísané osobné
ochranné pracovné prostriedky. Je to môj názor, žiadny podobný prípad v
mojej praxi na súde riešený nebol - hovorím
za východoslovenský kraj v oblasti BOZP v lesnom hospodárstve.
Nepriaznivá
je aj situácia v chorobách z povolania. Do roku 1990 bol priemerný
počet chorôb z povolania 20 za rok.
Choroba
z povolania / vazoneuróza / je choroba prstov a rúk z titulu vibrácie
motorových píl a chladu. Proti chorobe sa môžeme len brániť. Proti chladu
rukavicami /existujú aj antivibračné,
ale tie sú neúčinné, naviac sú tvrdé/. Vibráciu píl znižujú antivibračné
rukoväte a gumové tlmiče vibrácie .
Vibráciu
motorových píl zvyšuje používanie opotrebovaných náhonových koliesok reťazí,
resp. prstencov na nich a používanie poškodených gumových tlmičov vibrácie,
ale aj nesprávne ostrenie reťazí. Píliči
nepoužívajú pri ostrení predpísané mierky, čím nemajú zaručené rovnaké
uhly ostrenia na každom zube. Taktiež zbrusovanie obmedzovacích pätiek zubov
bez mierky spôsobuje, že na každom zube sa vytvára iná hrúbka triesky. Zle
naostrená reťaz podstatne zvyšuje vibráciu píly, čo bolo dokázané
hygienickými meraniami.
Choroba
z povolania vyraďuje píliča dočasne, alebo natrvalo z pracovného
procesu pre stratu citu v prstoch. Sú známe prípady, keď sa pílič už
nemôže sám ani najesť. Pre zamestnávateľa je podstatná aj náhrada škôd
/rozdiel medzi invalidným dôchodkom a priemerným zárobkom dosahovaným pred
zistením choroby z povolania/.
Miera
zavinenia? Porušovanie návodov na obsluhu a údržbu motorových píl od výrobcov
píličmi, ale aj nedostatočná kontrola technického stavu píl nadriadenými
pracovníkmi. Podľa ustanovení vyhlášky SÚBP č. 43/1985 Zb. je potrebné
vykonávať kontroly technického stavu motorových píl po 20 . dňoch prevádzky
píl.
A čo živnostníci? Vyhláška je pre nich tiež platná. Kontroly si musia zabezpečiť sami. Platí pre nich samozrejme aj spomínaný zákon o BOZP.
Ing. Ondrej GERENDA
(pokračovanie v Lesníku č. 11)