Krajina helvétskeho kríža je v mnohom dobrá. Okrem spoľahlivých bánk a báječných dôchodkov pána Lasicu sú  tam  príkladní aj v decentralizácii štátnej správy. Aspoň to tak tvrdia ich lákavé katalógy. Samotní Švajčiari to však vidia trocha inak. Tí z Bernu sú presvedčení, že kantóny majú  samosprávnej voľnosti akosi priveľa. No a tí z kantónov si zase o bernianskom centralizme myslia svoje. Boj centra s perifériou je starou piesňou. A nielen vo Švajčiarsku. Aj v  štátnych lesoch. Dokonca sa téma podnikovej centralizácie najnovšie stala aj predmetom koaličných rokovaní. Zamieňať snahu o dôsledný prehľad predaja dreva s neprípustným centralizmom je možné, prečo nie. No potom treba nájsť aj slušnú odpoveď na to, kde a prečo sa v časoch „decentralizácie“ stratili milióny za odobraté, porezané, predané a - nikdy nezaplatené drevo! Veď len od vzniku terajšieho podniku Lesy SR sme odpísali ako nedobytné pohľadávky za 189 miliónov !! Ale ani náš vnútorný pohľad na centralizáciu nie je jednoznačný. Sú oblasti, kde posun kompetencií smerom nadol môže podniku len pomôcť. Kompetencií, ktoré budú rešpektovať spoločné pravidlá a zároveň umožnia lepšie zvládať operatívu, ktorá je osudom prevádzky. Napríklad: Práca živnostníkov – dodávateľov lesníckych služieb nepochybne výrazne prispieva k efektívnosti podniku. Uzatváranie súťaží by však bolo vhodné presunúť na závody. Tak aby sa časť získaného efektu zbytočne nestrácala v čase, ktorý si centrálny systém schvaľovania víťazov súťaží nevyhnutne vyžaduje. Pretože aj trh so živnostníkmi je trhom voľným a administratívna strata hoc aj jediného dňa sa môže ľahko premeniť na reálnu stratu mesačného, či kvartálneho výkonu. Pripomeňme pri tejto príležitosti pána Samuelsona:  Na trhu obvykle nevyhrávajú najväčší, ale najrýchlejší.

 Ján Mičovský