Symbolický lesnícky cintorín otvorený

Práca v lese je spájaná s rôznymi prívlastkami. V ich výpočte  nemožno opomenúť, že je aj prácou nebezpečnou. Nevedno, nakoľko to platí dnes, ale pred časom sa lesníctvo v počte ťažkých a smrteľných pracovných úrazov štatisticky radilo po baníkoch na druhé miesto. Nech je to už akokoľvek, smutnou pravdou je, že len málokto z  nás sa počas doterajšej pracovnej kariéry nestretol  vo svojej blízkosti s vážnym pracovným úrazom.

Ak sa pokúsime pootvoriť štatistiku smrteľných úrazov v lesníctve prekvapia nás postupne dve veci. Prvou je fakt, že  po rokoch organizačných zmien vôbec nie je jednoduché v archívoch zistiť konkrétne mená obetí lesa, príčiny a miesta ich pracovných i ľudských tragédií. Po čiastočnom prekonaní tohto problému zarazí niečo oveľa horšie: Smrteľných pracovných úrazov bolo veľmi veľa. Len od roku 1976 ich na Slovensku evidujeme 322 !! A pravdupovediac, istota, že je to presné číslo chýba. Vedia o tom svoje kolegovia z úseku podnikovej bezpečnosti práce Peter Slobodník, Marián Jagerčík i riaditeľ z Čierneho Balogu Miroslav Engler, ktorí sa podujali s pomocou OZ Drevo Lesy Voda a Inšpektorátov práce zoznam obetí pracovných úrazov so smrteľnými dôsledkami vypracovať.

Zostavenie spomínaného zoznamu nebolo samoúčelné. Na jar tohto roku prijalo vedenie nášho podniku rozhodnutie vybudovať symbolický cintorín, ktorí by pripomínal pamiatku všetkých, ktorí svoj život stratili v službách slovenských lesov. Miesto pre umiestenie cintorína sa hľadalo v blízkosti Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu. Mal to byť ďalší krok, ktorý dá tejto doline charakter neformálneho prírodného centra slovenského lesníctva. Napokon sa vhodná lokalita vďaka obetavému architektovi Vladovi Paškovi, ktorý bol aj spolutvorcom projektu cintorína, našla. Výber padol na lesný porast v doline Korytárska, ktorého reálie umocňovali základnú myšlienku. Dominantným miestom cintorína sa stalo machom porastené bralo ukryté v interiéri lesa. Na vrchole brala je koreň stromu z ktorého vyteká malý vodopád. Na skale je kovaný nápis VEČNE IM SPIEVAJÚ LESY...  Pod vodopádom je umiestnený vzácny kovový kríž odliaty v tvare kmeňa stromu. Kríž z XIX. storočia pochádza z lesníckeho cintorína na Čiernom Váhu a na nové miesto sa ho podarilo premiestniť pri dodržaní legislatívnych i pietnych pravidiel  vďaka úsiliu Rudolfa Kučeríka, riaditeľa závodu z Liptovského Hrádku. K bralu sa možno dostať krátkym stúpaním po okružnom chodníku z prírodného kameňa, ktorý potôčiky i malé jazierko prekonáva pomocou drevených  mostíkov  s bizarne pokrúteným zábradlím. Celý areál je riešený v súlade s nenarušenou prírodou, dominuje mu porast, paprade, rozpadávajúce sa drevo a zvuk vody. V časti chodníka sa nachádza drevená palisáda, na ktorú  budú umiestnené tabuľky s menami obetí. Pietny priestor vhodne dopĺňa socha drevorubača, lavičky, ale i také detaily ako chránené mravenisko, či upravený hraničný kopec. Dominantou vstupnej časti nachádzajúcej sa pri lesnej ceste s parkoviskom je šindľová zvonica, ktorej bronzovú dominantu odlial  majster zvonolejár Viliam Nemky z Hronca.

Symbolický lesnícky cintorín bol slávnostne otvorený 28. októbra 2004. Po hlahole zvona a slovách básnika všetkých privítal Miroslav Engler. Organizačná riaditeľka Lesov SR Ivana Špiláková vo svojom príhovore pripomenula nielen pamiatku obetí, ale aj pozornosť, ktorú podnik otázkam bezpečnosti práce venuje. Poďakovala tiež Františkovi Kudiakovi, majiteľovi firmy Stasmo u Oravskej Polhory, ktorý sponzorsky a mimoriadne tvorivo spolu s pracovníkmi OZ Čierny Balog  celý projekt zrealizoval. Po prestrihnutí zelenej pásky sa hostia, medzi ktorými nechýbali predstavitelia Odborového zväzu DLV na čele s predsedom Borisom Majtánom i krajskej samosprávy vedenej predsedom Milanom Marčokom, zúčastnili pietneho aktu, počas ktorého boli za sprievodu lesníc na bralo umiestnené spomienkové vence a kvety. Po otvorení cintorína, ktorý bude voľne prístupný všetkým návštevníkom Lesníckeho skanzenu  sa pozvaní stretli v Čiernom Balogu  na spoločnom slávnostnom obede.

Symbolické cintoríny majú všade na svete spoločné motto – na pamiatku mŕtvym a výstrahu živým. Skúsme si spomenúť na toto posolstvo nielen v záplave sviečok na začiatku novembra, ale vždy, keď vstupujeme na lesné pracoviská, ktoré aj naďalej ostanú miestom neľahkej  a neraz aj nebezpečnej práce všetkých, ktorí odvážne slúžia slovenským lesom.         

                                                                                                              Ján Mičovský