História LSR sa začala skôr ako koncentráciou v závere roka 1999. Významné i nevýznamné udalosti sú uložené v  spomienkach ich účastníkov. Sú dedičstvom, ktoré sa väčšinou nestáva súčasťou písanej histórie nového subjektu. Spísanie spoločných dejín je náročnou reflexiou. S odstupom času udalosti menia rozmer,  mená ich tvorcov si sotvakto pamätá. Niektoré nám pripomínajú spoločné stretnutia, mnohé sú len osobnou spomienkou.

Udalosť, ktorú nemám problém každoročne si pripomenúť sú Vianoce 1994. Bolo to v dobe, keď sa public relations na Slovensku hovorilo zviditeľňovanie a mladá Slovenská republika ho veľmi potrebovala.

Počnúc rokom 1982 sa stalo zvykom darovať vianočný strom Sv. Otcovi vo Vatikáne, ako súčasť vianočnej dekorácie námestia sv. Petra. Vzhľadom na prírodné danosti a technické problémy s tým spojené, stávali sa darcami prevažne blízke, susediace spolkové krajiny Rakúska a Nemecka. Majestátny 32 metrový 110 ročný smrek z rakúskeho Steiermarku na Vianoce 1993 bol pre slovenského veľvyslanca vo Vatikáne, Dr. Neuwirta,  impulzom pre začatie projektu  Albero di Natale 1994. Dokázal pre túto myšlienku získať Vatikán, ministerstvo zahraničných vecí SR, ministerstvo kultúry SR i naše ministerstvo. Demokracia, morálne a duchovné hodnoty dostávali na Slovensku vtedy nový rozmer. Projekt spájal cirkevné a politické ambície rôznych strán. Vianoce sú predsa symbolom  pokoja. Technická realizácia  - nájdi strom, zotni strom, doprav strom, pripadla Severolesom, ako nás vtedy volali. Ihličnatá oblasť, blízkosť poľských Wadovic, ale najmä perfektní chlapi, lesníci a robotníci z Oravského Podzámku, rozhodli o Orave.

Ako pri každom novom projekte, aj tu sa spájali skúsenosti  a hľadali riešenia. Oravskí lesníci medzitým hľadali a našli správny strom. Krásnych kandidátov bolo viac, krásny a dostupný pre techniku len jeden. V katastri obce Zázrivá. Pozerali sme sa naň dlhý čas. Stál za potokom na ceste zo Zázrivej do Oravskej Lesnej. Mnohokrát som prešiel okolo, nikdy som si ho nevšimol. Predtým bol len jeden z mnohých. Súmerný majestátny, zavetvený až po zem, kmeň zo sto tridsať letokruhov. Albero di Natale. Vianočný strom.

Na Katarínu oravskí drevorubači spílili 30 metrový symbol Vianoc, 120 tonový žeriav z Tlmáč ho položil na špeciálny náves.

 Oravskí lesníci a robotníci  náklad zabezpečujú na dlhú cestu do Ríma. Nakladanie dreva je každodennou rutinou, dnes je to iné. Niekoľko hodín driny a napätia umocňuje vianočná atmosféra prvého snehu. Obec Zázrivá vyprevádza náklad slávnosťou primeranou významnej udalosti. Nechýba starosta, riaditeľ lesného závodu, biskup, pracovníci ministerstiev, občania, farníci. Je to udalosť.

  Na trase Zázrivá -  Rím, zelené logo Severoslovenských lesov š.p. Žilina dokumentuje, že dar Slovenskej republiky Sv. Otcovi technicky realizovali slovenskí lesníci.       

Sedemnásteho decembra som „náš“ strom uvidel znova. Týčil sa vedľa najznámejšieho rímskeho obelisku od neznámeho faraóna, ktorý dal v roku v roku 37 n. l. z Egypta doviezť na svoju večnú slávu cisár Caligula. Od r.1586 stojí na námestí sv. Petra. Dokonalá symbolika. Klenot slovenských lesov dovezený ako dôkaz o Slovenskej republike. Dôkaz o slobode, kultúre a histórii slovenského národa. Súčasťou aktu odovzdávania daru – vianočného stromu, je audiencia u Sv. Otca. Vládny špeciál priváža slovenské politické, cirkevné, kultúrne a umelecké celebrity. Prezident Slovenskej republiky vo svojom prejave zdôrazňuje symboliku daru, Slovensko prijíma požehnanie od Sv. Otca. Audienčná sála je plná Slovákov, pútnikov. Operné árie, recitačné prednesy, ľudová hudba a tanec sprítomňujú krajinu, kde Albero di Natale 1994 rástol. Mnohí neslovenskí návštevníci možno práve vtedy dostali prvú informáciu o neznámej Slovenskej republike. Republika vysokých stromov a operných majstrov.

Posledný pohľad na „náš“ strom je opäť prekvapením. Je neskorý večer a iluminácia v podaní talianskych dekoratérov je dokonalá. „Náš“ strom žiari. Je dominantou námestia, Caligulov obelisk takmer nevidno. Námestie je plné ľudí, vianočná atmosféra, vianočná nálada, vianočné piesne. Slovenská Tichá noc. Vianoce v Ríme sú zážitkom.

Je osemnásty december, príjemné slovenské septembrové počasie a čas „spoznať“ mesto, kde „náš“ strom zostane. Rím za to určite stojí.

Nemýlil som sa. Videl som Michelangelove maľby a sochy, najvýznamnejšie chrámy Ríma. Vyšiel som po schodoch na Kapitolské námestie a dotkol vlčice, matky zakladateľov Ríma, pozrel do okien Sophie Loren, obdivoval Forum Romanum aj pamätník Viktora Emanuela II. z bieleho mramoru, dotkol sa Kolosea a Pantheonu, prešiel po Via Sacra, posedel na španielskych schodoch a počúval neutíchajúci nočný Rím., hodil mince do Fontany di Trevi., kúpil  knihu o ostatných úžasných artefaktoch večného Ríma a gýčový suvenír k spokojnosti predávajúceho.

Návrat na Slovensko bol návratom do decembrovej reality. Na Slovensku bol skutočne december so snehom a mrazom. Bol som rád že Vianoce na Slovensku ešte neboli. Že ich zažijem ešte raz. Boli to Vianoce, keď som mal dva vianočné stromy. Ten „náš“  na námestí  sv. Petra a ten môj v obývačke. Oba z „nášho“ lesa.

Buon Natale 2004. Radostné Vianoce 2004.

                  Text: Ján Čavojský