Nízke
Tatry obišli vraj horšie ako Vysoké
SME 1.12.2004
Zvyšuje
sa aj odhad škôd. Po posledných prieskumných letoch sa odhady škôd v lesoch
na celom Slovensku, ktoré patria štátnemu podniku Lesy
SR, zvýšili na takmer 1,4 milióna kubických metrov. Minulý týždeň sa
odhadovalo 1,2 milióna.
Najpostihnutejšie
sú oblasti Beňuše a Čierneho
Balogu v Nízkych Tatrách s takmer 600-tisíc kubíkmi kalamitného dreva a Námestova
so 192-tisícmi kubíkov. Škody sú však oveľa vyššie, pretože prirátať
treba zničené mestské lesy a
urbáre. Len v Breznianskom okrese padlo podľa odhadov viac ako milión kubických
metrov dreva.
Kalamita
si svojím mimoriadnym rozsahom vyžiada
nasadenie veľkého množstva špeciálnej techniky. Napríklad jeden a štvrť
milióna kubíkov dreva z porastov obhospodarovaných Lesmi
SR by zaplnilo takmer 41-tisíc kamiónov.
Pomôcť
slovenským lesníkom chcú
kolegovia z Českej republiky.
'Víchrica šarapatila najmä na Horehroní, na Orave a Liptove. Mnohé kalamitou poškodené porasty sú v extrémnych svahoch a bude veľmi náročné vyťažiť z nich drevo. Na týchto miestach nemajú šancu iné dopravné prostriedky ako lanovky. Preto si ceníme ponuku našich českých kolegov, ktorí nám požičajú dve lanovky aj s vyškolenou obsluhou,' povedal generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš.
STV2 2.12.2004
Ing.
Karol Vinš, generálny riaditeľ, Lesy
SR, š.p.: 'Kalamita zatieni všetko v obchode a budeme mať všetci plné ruky
práce s obchodným, ale aj s výrobným zvládaním kalamity. Napriek tomu bude
naďalej pokračovať určitá zmena v oblasti listnatého dreva a sme veľmi
radi, že už aj piliarska buková guľatina na slovenskom trhu nachádza čím
ďalej tým viac odberateľov. Tak štátny podnik Lesy
SR Banská Bystrica, ako aj Štátne lesy
TANAPu budú likvidovať rozsiahlu kalamitu v objemoch, ktoré troj- až štvornásobne
presahujú množstvá dreva, ktoré sú k dispozícii štandardne na našom
trhu.'
Štátne
lesy sú takmer monopolným
subjektom na trhu s drevom, ktorý vytvára prostriedky na ďalšie lesnícke činnosti.
Aj preto sa požiadavky na zmeny na trhu obracajú predovšetkým na Štátne lesy.
Ján
Golian, štát. tajomník , Ministerstvo pôdohospodárstva SR: 'Tým, že sa
obchod scentralizoval na Slovensku po nástupe nového generálneho riaditeľa
Vinša, sa domnievam, že došlo ešte k prísnejšej centralizácii a som
presvedčený, že aj protimonopolný úrad v tomto kontexte bude robiť závery
z tejto situácie, ktorá v obchode s drevom na slovenskom trhu vládne.'
Podľa
kritikov by bolo východisko aj v tom, aby sa v rámci Štátnych lesov právomoci na obchod s drevom decentralizovali na jednotlivé
závody, aby sa vytvorilo trhové prostredie.
Príprava
transformácie je zložitá
Roľnícke
noviny
3.12.2004
V
podstate ide o výpočet doterajších krokov pri prípave transformácie
podniku, s poukázaním na jej časovú
a obsahovú náročnosť. Pôvodný harmonogram na vypracovanie projektu
transformácie, schválený vo vedení MP SR
ešte 3. júla 2003, rátal so schválením návrhu zákona o založení
akciovej spoločnosti a s jej založením už k 1. januáru 2004. Analýzy však
podľa Zs. Simona preukázali značnú majetkovoprávnu nevysporiadanosť
majetku v správe š. p. Lesy SR, keď k 31. decembru 2003 nebolo vysporiadaných vyše 34
percent stavieb. Zabezpečenie riadneho a hospodárneho
využívania nevysporiadaného majetku, prípadne vklad takéhoto majetku do
akciovej spoločnosti je podľa Zs. Simona problematický. Preto vraj došlo k
omeškaniu celého procesu. V roku 2004 predpokladá vysporiadanie 1 200 stavieb
pri celkových nákladoch 16 mil. Sk a v roku 2005 ďalších 487 stavieb pri nákladoch
takmer 7 mil. Sk. V prípade lesných
pozemkov je v súčasnosti
nevysporiadaných asi 280-tisíc hektárov. Náklady na jeho majetkovoprávne
vysporiadanie a správu nad rámec bežnej starostlivosti si do roku 2011 vyžiadajú
náklady vo výške 1,317 miliardy korún.
Štátny
podnik Lesy SR sa zrejme zmení na a.s. až v roku 2006
SITA 6.12.2004
Podľa
pôvodného harmonogramu transformácie mal byť schválený návrh zákona o
založení akciovej spoločnosti s jej založením už k 1. januáru 2004. Podľa
analýzy, ktorú vzala 24. novembra tohto roka na vedomie vláda, však nebolo k
31. decembru 2003 majetkoprávne vysporiadaných vyše 34 % stavieb v majetku Lesov
SR.
Ako
pokračoval generálny riaditeľ Lesov
SR Karol Vinš, štátny podnik vynakladá ročne čiastky od 180 mil. Sk až
cez 200 mil. Sk, pričom väčšinu tvoria náklady spojené s usporiadávaním
štátneho majetku. 'Sú to čiastky, ktoré doteraz kryjeme z hospodárenia nášho
štátneho podniku, napriek tomu nedostávame dotácie. Napriek tomu máme pozitívny
hospodársky výsledok,' konštatoval Vinš. Lesy SR evidovali za prvých deväť mesiacov tohto roka tržby z
predaja vlastných výrobkov a služieb v objeme 3,926 mld. Sk. Celkové tržby
za drevo predstavovali v sledovanom období 3,401 mld. Sk a podnik dosiahol za
tri štvrťroky hrubý zisk vo výške viac ako 231,7 mil. Sk.
Podľa
Vinša sú problémom štátneho podniku nesplatené záväzky firiem. Podnik
totiž eviduje dlhodobých neplatičov a situáciu sa mu nedarí efektívne riešiť.
'Obávame sa, že tieto pohľadávky budú postupne nedobytné,' povedal Vinš a
zároveň dodal, že objem pohľadávok po lehote splatnosti medzi 30 dňami a
180 dňami odhaduje na 150 mil. Sk.
Návrh reštrukturalizácie a transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva bol naposledy predložený na rokovanie vlády 13. októbra tohto roku. Následne ho však Simon z rokovania stiahol a požiadal členov vlády, aby predložili k návrhu relevantné pripomienky. Podľa MP rezort žiadnymi pripomienkami nedisponoval, napriek tomu, že sa v médiách objavili. Najbližšie má Simon predložiť vláde návrh na transformáciu Lesov SR do 15. decembra tohto roka. Po prerokovaní tohto projektu v Národnej rade SR má rezort do 60 dní vypracovať legislatívny zámer zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Po schválení tohto legislatívneho zámeru ministerstvo následne vypracuje návrh samotného zákona.
Lesy
SR majú záujem o spoluprácu so spoľahlivými partnermi
SITA 7.12.2004
Vedenie
štátneho podniku Lesy
SR má záujem o korektnú a štandardnú spoluprácu so všetkými ekonomicky
stabilizovanými partnermi z drevospracujúceho
priemyslu. Lesy
SR sú zároveň pripravené v rámci spracovania
dreva
z nedávnej
kalamity uspokojiť všetky požiadavky slovenského drevospracujúceho
priemyslu.
Uviedol
to v utorok generálny riaditeľ Lesov
SR Karol Vinš na spoločnom stretnutí vedenia štátneho podniku a členov Zväzu
spracovateľov dreva (ZSD).
Ako
ďalej agentúru SITA informoval poradca generálneho riaditeľa Lesov SR pre vonkajšie vzťahy Jozef Marko, zúčastnené strany
na spoločnom stretnutí prerokovali otázky ďalšej spolupráce v roku 2005,
ako aj východiská a obmedzenia pre prípravu strednodobých zmlúv. Vedenie štátneho
podniku Lesy SR ďalej vyjadrilo
presvedčenie, že postupnosť krokov navrhnutá v transformačnom projekte Lesov
SR uspokojí očakávania drevospracujúceho
priemyslu, odkladanie ich realizácie naopak záujmy slovenských spracovateľov
dreva poškodzuje.
Slovenskí
spracovatelia dreva v septembri kritizovali vedenie štátneho podniku, pričom
prezident ZSD Peter Lispuch vtedy uviedol, že dominantné postavenie štátneho
podniku na trhu dodávateľov guľatiny vytvára priestor pre korupciu pri
obchode s drevom. Zároveň konštatoval, že návrh projektu transformácie štátnych
lesov z dielne ministerstva pôdohospodárstva
nevedie k vytvoreniu konkurenčného a transparentného prostredia, ale k ďalšej
centralizácii. Členovia ZSD preto v októbri privítali prísľub ministra pôdohospodárstva
Zsolta Simona, podľa ktorého bude štátny podnik Lesy
SR uzatvárať s domácimi spracovateľmi dreva tri až päťročné zmluvy na
garantované dodávky drevnej suroviny od začiatku roku 2005.
Otázka
transformácie štátneho podniku Lesy
SR sa ešte neuzavrela. Podľa posledných informácií ministra pôdohospodárstva
by sa Lesy SR mali transformovať
na akciovú spoločnosť až začiatkom roka 2006. Po novembrovej víchrici
spracovatelia dreva vyhlásili, že Slovenský drevársky
priemysel disponuje dostatočnými výrobnými kapacitami na spracovanie všetkej
kalamitnej drevnej hmoty.
Umelé
stromčeky z Poľska vytláčajú živé slovenské
SME 14.12.2004
NÁMESTOVO
- Na poľských trhoch sa dajú umelé vianočné stromčeky kúpiť za pár
stoviek. Z oblasti Oravy, ktorá je k Poľsku blízko, umelé stromčeky takmer
úplne vytlačili živé.
Momentálne
sú umelé stromčeky najčastejšie
prevážaným tovarom z Poľska. Malé ozdobené stromčeky stoja už okolo
stovky, za vysoké stromčeky do dvoch metrov zaplatíte okolo tisíc korún.
Aj
v tomto roku zaznamenali lesníci pokles záujmu o živé
stromčeky. Súkromnej firme, ktorá mala o stromčeky záujem, predali v
Námestove 300 kusov smrečkov, sami však stromčeky pred Vianocami predávať
nebudú.
Aj
tí Slováci, ktorí stále uprednostňujú živé stromčeky, dávajú dnes
prednosť skôr stromom z plantáží, či vzácnejším stromčekom,
dovezeným zo zahraničia. Klesol aj počet krádeží stromov v lesoch.
Napriek tomu majú lesníci na Orave v týchto dňoch nepretržité služby. Ľudia
kradnú stromčeky, ktorých je na trhu najmenej. Prevládajú hlavne jedličky.
'Víchrica,
ktorá nám inak spôsobila obrovské škody, nám paradoxne v tomto smere
pomohla. Niektoré doliny sú stále
odrezané, takže sú chránené pred krádežami. Hliadky nasadzujeme iba v tých
prístupných,' dodáva Herud. Za nelegálny výrub môžu podľa zákona vyrubiť
pokutu do 20-tisíc korún.
Čo
sa týka štátnych lesov,
dopadla oblasť Oravy hneď po Horehroní najhoršie. Víchrica im poškodila
192 kubíkov lesa.
Najhoršia situácia je doteraz v oblasti Babej hory a Pilska.
Regina BB 16:30 14.12.2004
Následky
veternej smršti odstraňujú v Nízkych Tatrách aj s pomocou harvestorov.
Moderné lesnícke stroje si však požičali zo susednej Českej republiky.
Niekoľko strojov dnes likviduje kalamitu v Červenej skale a na Horehroní.
Efektivita práce je pri tom neporovnateľná s doterajším spôsobom ťažby.
Jediný stroj je schopný strom spíliť, odvetviť, roztriediť drevo a údaje
zaznamenať v počítači. Ján Siman sa o tom porozprával s generálnym
riaditeľom štátneho podniku Lesy
Slovenskej republiky Karolom Vinšom.
V
rámci transformačného projektu sme naplánovali vytvorenie špecializovanej
časti firmy divízie lesná
technika, v rámci ktorej chceme od budúcnosti prevádzkovať minimálne dva
takéto uzly, kombinácia harvestora a vývoznej súpravy a aj tu v kalamite sa
môžeme presvedčiť, že je to vlastne ideálny spôsob, ako aj kalamitné
drevo, samozrejme za predpokladu, že sú tie stroje nasadené v primeraných
terénnych a technických podmienkach. Pri zvládaní kalamity je veľmi dôležitým
faktorom aj čas, pretože to drevo, ktoré sa podarí vyťažiť v zime, bude
kvalitným drevo, ktoré je možné predať za štandardné zaujímavé ceny.
Pokiaľ nestihneme túto kalamitu spracovať do letného obdobia, drevo sa nám
začne kaziť.'
Máte
aj také terény, kde by ste ich mohli nasadiť aj mimo kalamitnej situácie?
Karol Vinš, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky: 'To bol často argument, prečo tie stroje neboli nasadzované na Slovensku. Máme aj na Slovensku skutočne len rádovo asi 27-28 % plôch, na ktorých môžu pracovať harvestorové technológie. Ale vzhľadom na to, že len začíname, tak ani tento podiel nebol doteraz využívaný a našom cieľom je zabezpečiť, aby 800-tisíc kubíkov, to znamená rádovo štvrtinu všetkých našich ťažieb sme realizovali modernými harvestorovými a lanovkovými technológiami.'