Nízke Tatry obišli vraj horšie ako Vysoké

SME 1.12.2004

 

V Nízkych Tatrách spôsobila víchrica na stromoch rovnaké škody ako vo Vysokých. Odborníci hovoria,  že spracovať kalamitné drevo bude v Nízkych Tatrách oveľa ťažšie.

Zvyšuje sa aj odhad škôd. Po posledných prieskumných letoch sa odhady škôd v lesoch na celom Slovensku, ktoré patria štátnemu podniku Lesy SR, zvýšili na takmer 1,4 milióna kubických metrov. Minulý týždeň sa odhadovalo 1,2 milióna.

Najpostihnutejšie sú oblasti  Beňuše a Čierneho Balogu v Nízkych Tatrách s takmer 600-tisíc kubíkmi kalamitného dreva a Námestova so 192-tisícmi kubíkov. Škody sú však oveľa vyššie, pretože prirátať treba zničené mestské lesy a urbáre. Len v Breznianskom okrese padlo podľa odhadov viac ako milión kubických metrov dreva.

Kalamita si svojím mimoriadnym  rozsahom vyžiada nasadenie veľkého množstva špeciálnej techniky. Napríklad jeden a štvrť milióna kubíkov dreva z porastov obhospodarovaných Lesmi SR by zaplnilo takmer 41-tisíc kamiónov.

Pomôcť slovenským lesníkom chcú kolegovia z Českej republiky.

'Víchrica šarapatila najmä na Horehroní, na Orave a Liptove. Mnohé kalamitou  poškodené porasty sú v extrémnych svahoch a bude veľmi náročné vyťažiť z nich drevo. Na týchto miestach nemajú šancu iné dopravné prostriedky ako lanovky. Preto si ceníme ponuku našich českých kolegov, ktorí nám požičajú dve lanovky aj s vyškolenou obsluhou,' povedal generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš.

 

Regionálny denník

STV2 2.12.2004

 

Technická univerzita vo Zvolene pripravila uplynulý týždeň 11. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie Lesy, drevo a financie, zameranej na hodnotové vzťahy lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Zainteresovaní sa zhodli, že ekonomiku lesného hospodárstva na budúci rok bude ovplyvňovať hlavne kalamita.

Ing. Karol Vinš, generálny riaditeľ, Lesy SR, š.p.: 'Kalamita zatieni všetko v obchode a budeme mať všetci plné ruky práce s obchodným, ale aj s výrobným zvládaním kalamity. Napriek tomu bude naďalej pokračovať určitá zmena v oblasti listnatého dreva a sme veľmi radi, že už aj piliarska buková guľatina na slovenskom trhu nachádza čím ďalej tým viac odberateľov. Tak štátny podnik Lesy SR Banská Bystrica, ako aj Štátne lesy TANAPu budú likvidovať rozsiahlu kalamitu v objemoch, ktoré troj- až štvornásobne presahujú množstvá dreva, ktoré sú k dispozícii štandardne na našom trhu.'

Štátne lesy sú takmer monopolným subjektom na trhu s drevom, ktorý vytvára prostriedky na ďalšie lesnícke činnosti. Aj preto sa požiadavky na zmeny na trhu obracajú predovšetkým na Štátne lesy.

Ján Golian, štát. tajomník , Ministerstvo pôdohospodárstva SR: 'Tým, že sa obchod scentralizoval na Slovensku po nástupe nového generálneho riaditeľa Vinša, sa domnievam, že došlo ešte k prísnejšej centralizácii a som presvedčený, že aj protimonopolný úrad v tomto kontexte bude robiť závery z tejto situácie, ktorá v obchode s drevom na slovenskom trhu vládne.'

Podľa kritikov by bolo východisko aj v tom, aby sa v rámci Štátnych lesov právomoci na obchod s drevom decentralizovali na jednotlivé závody, aby sa vytvorilo trhové prostredie.

Príprava transformácie je zložitá

Roľnícke noviny 3.12.2004

Vládny kabinet v uplynulú stredu prerokoval a vzal na vedomie analýzu súčasného stavu prác na transformácii štátneho podniku Lesy SR, ktorú predložil minister  pôdohospodárstva Zsolt Simon. Predseda vlády bol súčasne poverený predložiť tento materiál predsedovi Národnej rady SR.

V podstate ide o výpočet doterajších krokov pri prípave transformácie podniku, s poukázaním  na jej časovú a obsahovú náročnosť. Pôvodný harmonogram na vypracovanie projektu transformácie, schválený vo vedení MP SR  ešte 3. júla 2003, rátal so schválením návrhu zákona o založení akciovej spoločnosti a s jej založením už k 1. januáru 2004. Analýzy však podľa Zs. Simona preukázali značnú majetkovoprávnu nevysporiadanosť majetku v správe š. p. Lesy SR, keď k 31. decembru 2003 nebolo vysporiadaných vyše 34 percent stavieb. Zabezpečenie riadneho a  hospodárneho využívania nevysporiadaného majetku, prípadne vklad takéhoto majetku do akciovej spoločnosti je podľa Zs. Simona problematický. Preto vraj došlo k omeškaniu celého procesu. V roku 2004 predpokladá vysporiadanie 1 200 stavieb pri celkových nákladoch 16 mil. Sk a v roku 2005 ďalších 487 stavieb pri nákladoch takmer 7 mil. Sk. V prípade lesných pozemkov je v  súčasnosti nevysporiadaných asi 280-tisíc hektárov. Náklady na jeho majetkovoprávne vysporiadanie a správu nad rámec bežnej starostlivosti si do roku 2011 vyžiadajú náklady vo výške 1,317 miliardy korún.

 

Štátny podnik Lesy SR sa zrejme zmení na a.s. až v roku 2006

SITA 6.12.2004

 

Transformáciu štátneho podniku Lesy SR treba podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona riešiť až na konci účtovného obdobia. 'Štátny podnik končí k 31. decembru budúceho roka a k 1. januáru 2006 sa mení na akciovú spoločnosť,' povedal v pondelok na tlačovej konferencii Simon.

Podľa pôvodného harmonogramu transformácie mal byť schválený návrh zákona o založení akciovej spoločnosti s jej založením už k 1. januáru 2004. Podľa analýzy, ktorú vzala 24. novembra tohto roka na vedomie vláda, však nebolo k 31. decembru 2003 majetkoprávne vysporiadaných vyše 34 % stavieb v majetku Lesov SR.

Ako pokračoval generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš, štátny podnik vynakladá ročne čiastky od 180 mil. Sk až cez 200 mil. Sk, pričom väčšinu tvoria náklady spojené s usporiadávaním štátneho majetku. 'Sú to čiastky, ktoré doteraz kryjeme z hospodárenia nášho štátneho podniku, napriek tomu nedostávame dotácie. Napriek tomu máme pozitívny hospodársky výsledok,' konštatoval Vinš. Lesy SR evidovali za prvých deväť mesiacov tohto roka tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v objeme 3,926 mld. Sk. Celkové tržby za drevo predstavovali v sledovanom období 3,401 mld. Sk a podnik dosiahol za tri štvrťroky hrubý zisk vo výške viac ako 231,7 mil. Sk.

Podľa Vinša sú problémom štátneho podniku nesplatené záväzky firiem. Podnik totiž eviduje dlhodobých neplatičov a situáciu sa mu nedarí efektívne riešiť. 'Obávame sa, že tieto pohľadávky budú postupne nedobytné,' povedal Vinš a zároveň dodal, že objem pohľadávok po lehote splatnosti medzi 30 dňami a 180 dňami odhaduje na 150 mil. Sk.

Návrh reštrukturalizácie a transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva bol naposledy predložený na rokovanie vlády 13. októbra tohto roku. Následne ho však Simon z rokovania stiahol a požiadal členov vlády, aby predložili k návrhu relevantné pripomienky. Podľa MP rezort žiadnymi pripomienkami nedisponoval, napriek tomu, že sa v médiách objavili. Najbližšie má Simon predložiť vláde návrh na transformáciu Lesov SR do 15. decembra tohto roka. Po prerokovaní tohto projektu v Národnej rade SR má rezort do 60 dní vypracovať legislatívny zámer zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky. Po schválení tohto legislatívneho zámeru ministerstvo následne vypracuje návrh samotného zákona.

 

Lesy SR majú záujem o spoluprácu so spoľahlivými partnermi

SITA 7.12.2004

 

Vedenie štátneho podniku Lesy SR má záujem o korektnú a štandardnú spoluprácu so všetkými ekonomicky stabilizovanými partnermi z drevospracujúceho priemyslu. Lesy SR sú zároveň pripravené v rámci spracovania dreva z nedávnej kalamity uspokojiť všetky požiadavky slovenského drevospracujúceho priemyslu.

Uviedol to v utorok generálny riaditeľ Lesov SR Karol Vinš na spoločnom stretnutí vedenia štátneho podniku a členov Zväzu spracovateľov dreva (ZSD).

Ako ďalej agentúru SITA informoval poradca generálneho riaditeľa Lesov SR pre vonkajšie vzťahy Jozef Marko, zúčastnené strany na spoločnom stretnutí prerokovali otázky ďalšej spolupráce v roku 2005, ako aj východiská a obmedzenia pre prípravu strednodobých zmlúv. Vedenie štátneho podniku Lesy SR ďalej vyjadrilo presvedčenie, že postupnosť krokov navrhnutá v transformačnom projekte Lesov SR uspokojí očakávania drevospracujúceho priemyslu, odkladanie ich realizácie naopak záujmy slovenských spracovateľov dreva poškodzuje.

Slovenskí spracovatelia dreva v septembri kritizovali vedenie štátneho podniku, pričom prezident ZSD Peter Lispuch vtedy uviedol, že dominantné postavenie štátneho podniku na trhu dodávateľov guľatiny vytvára priestor pre korupciu pri obchode s drevom. Zároveň konštatoval, že návrh projektu transformácie štátnych lesov z dielne ministerstva pôdohospodárstva nevedie k vytvoreniu konkurenčného a transparentného prostredia, ale k ďalšej centralizácii. Členovia ZSD preto v októbri privítali prísľub ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, podľa ktorého bude štátny podnik Lesy SR uzatvárať s domácimi spracovateľmi dreva tri až päťročné zmluvy na garantované dodávky drevnej suroviny od začiatku roku 2005.

Otázka transformácie štátneho podniku Lesy SR sa ešte neuzavrela. Podľa posledných informácií ministra pôdohospodárstva by sa Lesy SR mali transformovať na akciovú spoločnosť až začiatkom roka 2006. Po novembrovej víchrici spracovatelia dreva vyhlásili, že Slovenský drevársky priemysel disponuje dostatočnými výrobnými kapacitami na spracovanie všetkej kalamitnej drevnej hmoty.

 

Umelé stromčeky z Poľska vytláčajú živé slovenské

SME 14.12.2004

 

 

NÁMESTOVO - Na poľských trhoch sa dajú umelé vianočné stromčeky kúpiť za pár stoviek. Z oblasti Oravy, ktorá je k Poľsku blízko, umelé stromčeky takmer úplne vytlačili živé.

Momentálne sú umelé  stromčeky najčastejšie prevážaným tovarom z Poľska. Malé ozdobené stromčeky stoja už okolo stovky, za vysoké stromčeky do dvoch metrov zaplatíte okolo tisíc korún.

Potvrdil nám to riaditeľ Štátnych lesov - odštepného závodu v Námestove Jozef Herud: 'Myslím si, že je to celoslovenský jav. Ľudia dávajú  prednosť umelým stromčekom hlavne preto, že sú praktickejšie, ale mnohí aj preto, že chcú šetriť lesy. Nedá sa presne povedať, o koľko klesol počet záujemcov o živé stromčeky, lebo na Orave je dnes okrem štátnych lesov až 60 percent iných vlastníkov,' dodáva riaditeľ.

Aj v tomto roku zaznamenali lesníci pokles záujmu o živé  stromčeky. Súkromnej firme, ktorá mala o stromčeky záujem, predali v Námestove 300 kusov smrečkov, sami však stromčeky pred Vianocami predávať nebudú.

Aj tí Slováci, ktorí stále uprednostňujú živé stromčeky, dávajú dnes prednosť skôr stromom z plantáží, či vzácnejším stromčekom,  dovezeným zo zahraničia. Klesol aj počet krádeží stromov v lesoch. Napriek tomu majú lesníci na Orave v týchto dňoch nepretržité služby. Ľudia kradnú stromčeky, ktorých je na trhu najmenej. Prevládajú hlavne jedličky.

'Víchrica, ktorá nám inak spôsobila obrovské škody, nám paradoxne v tomto smere pomohla. Niektoré doliny  sú stále odrezané, takže sú chránené pred krádežami. Hliadky nasadzujeme iba v tých prístupných,' dodáva Herud. Za nelegálny výrub môžu podľa zákona vyrubiť pokutu do 20-tisíc korún.

Čo sa týka štátnych lesov, dopadla oblasť Oravy hneď po Horehroní najhoršie. Víchrica im poškodila 192 kubíkov  lesa. Najhoršia situácia je doteraz v oblasti Babej hory a Pilska.

Spravodajské spektrum

Regina BB 16:30 14.12.2004

 

Následky veternej smršti odstraňujú v Nízkych Tatrách aj s pomocou harvestorov. Moderné lesnícke stroje si však požičali zo susednej Českej republiky. Niekoľko strojov dnes likviduje kalamitu v Červenej skale a na Horehroní. Efektivita práce je pri tom neporovnateľná s doterajším spôsobom ťažby. Jediný stroj je schopný strom spíliť, odvetviť, roztriediť drevo a údaje zaznamenať v počítači. Ján Siman sa o tom porozprával s generálnym riaditeľom štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Karolom Vinšom.

Karol Vinš, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky: 'My sme vlani realizovali prvý pilotný projekt nasadenia harvestorov a tohto roku sme pokračovali v poloprevádzkovom nasadení zatiaľ s externými partnermi.

V rámci transformačného projektu sme naplánovali vytvorenie špecializovanej časti firmy divízie lesná technika, v rámci ktorej chceme od budúcnosti prevádzkovať minimálne dva takéto uzly, kombinácia harvestora a vývoznej súpravy a aj tu v kalamite sa môžeme presvedčiť, že je to vlastne ideálny spôsob, ako aj kalamitné drevo, samozrejme za predpokladu, že sú tie stroje nasadené v primeraných terénnych a technických podmienkach. Pri zvládaní kalamity je veľmi dôležitým faktorom aj čas, pretože to drevo, ktoré sa podarí vyťažiť v zime, bude kvalitným drevo, ktoré je možné predať za štandardné zaujímavé ceny. Pokiaľ nestihneme túto kalamitu spracovať do letného obdobia, drevo sa nám začne kaziť.'

Máte aj také terény, kde by ste ich mohli nasadiť aj mimo kalamitnej situácie?

Karol Vinš, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky: 'To bol často argument, prečo tie stroje neboli nasadzované na Slovensku. Máme aj na Slovensku skutočne len rádovo asi 27-28 % plôch, na ktorých môžu pracovať harvestorové technológie. Ale vzhľadom na to, že len začíname, tak ani tento podiel nebol doteraz využívaný a našom cieľom je zabezpečiť, aby 800-tisíc kubíkov, to znamená rádovo štvrtinu všetkých našich ťažieb sme realizovali modernými harvestorovými a lanovkovými technológiami.'