Čo
nás čaká, aby sa urýchlene bez znehodnotenia
spracovala
drevná hmota napadnutá
pri
vetrovej kalamite.
V roku 1963, 23. novembra, na lesnom závode Červená Skala, ktorý
mal rozlohu 13.000 ha a s ročnou ťažbou 50.000 m3,
veterná smršť polámala a vyvrátila 500.000 m3 drevnej
hmoty.
Túto kalamitu sme spracovali behom dvoch rokov, pričom v prvom roku
sa spracovalo 300 000 m3. Do spracovania kalamity bolo nasadených
v špičkových mesiacoch až 1100 pracovníkov. Aj keď väčšina pracovníkov
bola z miestnych obcí, boli tam aj pracovníci skoro z celého
Slovenska, ba aj z bývalej NDR. Títo pracovníci boli ubytovaní v prenajatých
ubikáciách, ale aj v chatách, ktoré boli v lese, alebo sa pre nich
postavili. Chaty a ubikácie bolo potrebné vybaviť posteľami a prikrývkami.
V lete bol dokonca postavený aj stanový tábor. Zriadilo sa 12 závodných
kuchýň a zabezpečiť ich zásobovanie a to až z Brezna, alebo
z Popradu. Nemalé úsilie bolo treba vynaložiť aj na zásobovanie pohonnými
hmotami, ktoré sa museli dovážať z Brezna. Neskôr sa vybudovalo benzínové
čerpadlo.
Spracovanie kalamity si vyžadovalo v priemere 25%-tný príplatok ku
mzdám plateným v normálnej úmyselnej ťažbe. Aby sa zabránilo následnej
kôrovcovej kalamite, veľká časť drevnej hmoty sa odkôrňovala a aj
asanovala, teraz už zakázaným dynocitom.
Ak by sme mali porovnať túto kalamitu s teraz napadnutou, došli by
sme asi k nasledovným číslam.
V ťažobnej činnosti by malo byť nasadených cca 7 až 7.5 tisíc
pracovníkov. Motorových píl by malo byť cca 2000 až 2.500, poťahov 100 až
150, traktorov na vybližovanie dreva
250 až 300, autá na odvoz dreva
– podľa tonáže – asi 300, 30 lanoviek,
Toto si vyžaduje nesporne vysoké investičné prostriedky, i keď značná
časť by bola investovaná súkromnými podnikateľmi.
Počúval som rozhlasovú besedu s pánom ministrom životného
prostredia Miklósom a pánom ministrom poľnohospodárstva Simonom. Veľmi
som sa divil, že k tomuto pohovoru nebol prizvaný žiaden lesný odborník
z praxe, ani z vysokej školy a ani z výskumného ústavu
lesníckeho. Páni ministri, čo sa týka nákladovosti spracovania kalamity
hovorili tak, ako keby sme na jej spracovanie finančnú pomoc ani
nepotrebovali. Je to veľký omyl, lebo peniaze na rozbehnutie spracovania
kalamity sú potrebné v nemalej výške a to ihneď. Nie som
kompetentný vyčísliť potrebu peňazí, ale podľa môjho odhadu sú to nie
desiatky, ale stovky miliónov. Iste, že sa z nich časť vráti, ale kým
sa to stane, ubehne veľa času. Kalamitu však treba začať spracovávať ihneď
a v čo najväčšom rozsahu.
Ak
len náklady na ťažbu dreva, ktoré budú asi o 25% drahšie a s odkôrňovaním,
aj keď len časti napadnutej kalamity, ešte drahšie, tak je potrebné rátať
pri 3.5 milióna m3 ťažby len s vyššími nákladmi asi 100
miliónov Sk.
Nákup mechanizačných prostriedkov, ubytovacích zariadení, ochranných
prostriedkov, čo treba ihneď, si vyžiada tiež nemalé prostriedky.
Spracovanie kalamitného dreva je mimoriadne nebezpečné a je isté, že dôjde
k viacerým úrazom, ba aj úrazom smrteľným a preto sa treba aj na
toto včas pripraviť.
Toto je len letmí pohľad do problematiky spracovania napadnutej vetrovej
kalamity a je potrebné, aby naši lesní odborníci upresnili a vyčíslili
náklady a naviac náklady na jej úspešné spracovanie.
Už dnes je potrebné pripraviť sa na obnovu zničeného lesa zabezpečovaním
dostatočného počtu provenienčne vhodných a druhove vyhovujúcich sadeníc.
Treba rátať so sadenicami smreka, jedle, smrekovca, borovice a limby. Z listnáčov
zase s bukom, javorom horským, jaseňom a brestom. Pri cca 15.000 ha
výmere zalesniť sa majúcich plochách to bude cca 100 miliónov sadeníc. Len
ich cena predstavuje cca 400 miliónov Sk. Nevylučujem ani potrebu založenia
niekoľkých lesných škôliek. Treba rátať aj s tým, že nestačí
tieto sadenice len vysadiť, či si vyžiada cca 150 miliónov , ale bude teba
aj ich ošetrovanie, vyžínanie buriny a ochrana pred zverou, čo si vyžiada
počas viacerých rokov mimoriadne náklady.
Som toho názoru, že úsiliu obnoviť naše víchricou zničené lesy by
mali prispieť aj naši susedia, ba celé európske spoločenstvo a to urýchlene,
bez akýchkoľvek prieťahov.
Ing. Gabriel Šimkovič