Čo nás čaká, aby sa urýchlene bez znehodnotenia

spracovala drevná hmota napadnutá

pri vetrovej kalamite.

 

V roku 1963, 23. novembra, na lesnom závode Červená Skala, ktorý mal rozlohu 13.000 ha a s ročnou ťažbou 50.000 m3, veterná smršť polámala a vyvrátila 500.000 m3 drevnej hmoty.

Túto kalamitu sme spracovali behom dvoch rokov, pričom v prvom roku sa spracovalo 300 000 m3. Do spracovania kalamity bolo nasadených v špičkových mesiacoch až 1100 pracovníkov. Aj keď väčšina pracovníkov bola z miestnych obcí, boli tam aj pracovníci skoro z celého Slovenska, ba aj z bývalej NDR. Títo pracovníci boli ubytovaní v prenajatých ubikáciách, ale aj v chatách, ktoré boli v lese, alebo sa pre nich postavili. Chaty a ubikácie bolo potrebné vybaviť posteľami a prikrývkami. V lete bol dokonca postavený aj stanový tábor. Zriadilo sa 12 závodných kuchýň a zabezpečiť ich zásobovanie a to až z Brezna, alebo z Popradu. Nemalé úsilie bolo treba vynaložiť aj na zásobovanie pohonnými hmotami, ktoré sa museli dovážať z Brezna. Neskôr sa vybudovalo benzínové čerpadlo.

Spracovanie kalamity si vyžadovalo v priemere 25%-tný príplatok ku mzdám plateným v normálnej úmyselnej ťažbe. Aby sa zabránilo následnej kôrovcovej kalamite, veľká časť drevnej hmoty sa odkôrňovala a aj asanovala, teraz už zakázaným dynocitom.

Ak by sme mali porovnať túto kalamitu s teraz napadnutou, došli by sme asi k nasledovným číslam.

V ťažobnej činnosti by malo byť nasadených cca 7 až 7.5 tisíc pracovníkov. Motorových píl by malo byť cca 2000 až 2.500, poťahov 100 až 150, traktorov na vybližovanie   dreva 250 až 300,  autá na odvoz  dreva – podľa tonáže – asi 300, 30  lanoviek, 5 buldozérov a 20 až 30 maringotiek.

Toto si vyžaduje nesporne vysoké investičné prostriedky, i keď značná časť by bola investovaná súkromnými podnikateľmi.

Počúval som rozhlasovú besedu s pánom ministrom životného prostredia Miklósom a pánom ministrom poľnohospodárstva Simonom. Veľmi som sa divil, že k tomuto pohovoru nebol prizvaný žiaden lesný odborník z praxe, ani z vysokej školy a ani z výskumného ústavu lesníckeho. Páni ministri, čo sa týka nákladovosti spracovania kalamity hovorili tak, ako keby sme na jej spracovanie finančnú pomoc ani nepotrebovali. Je to veľký omyl, lebo peniaze na rozbehnutie spracovania kalamity sú potrebné v nemalej výške a to ihneď. Nie som kompetentný vyčísliť potrebu peňazí, ale podľa môjho odhadu sú to nie desiatky, ale stovky miliónov. Iste, že sa z nich časť vráti, ale kým sa to stane, ubehne veľa času. Kalamitu však treba začať spracovávať ihneď a v čo najväčšom rozsahu.

Ak len náklady na ťažbu dreva, ktoré budú asi o 25% drahšie a s odkôrňovaním, aj keď len časti napadnutej kalamity, ešte drahšie, tak je potrebné rátať pri 3.5 milióna m3 ťažby len s vyššími nákladmi asi 100 miliónov Sk.

Nákup mechanizačných prostriedkov, ubytovacích zariadení, ochranných prostriedkov, čo treba ihneď, si vyžiada tiež nemalé prostriedky. Spracovanie kalamitného dreva je mimoriadne nebezpečné a je isté, že dôjde k viacerým úrazom, ba aj úrazom smrteľným a preto sa treba aj na toto včas pripraviť.

Toto je len letmí pohľad do problematiky spracovania napadnutej vetrovej kalamity a je potrebné, aby naši lesní odborníci upresnili a vyčíslili náklady a naviac náklady na jej úspešné spracovanie.

Už dnes je potrebné pripraviť sa na obnovu zničeného lesa zabezpečovaním dostatočného počtu provenienčne vhodných a druhove vyhovujúcich sadeníc. Treba rátať so sadenicami smreka, jedle, smrekovca, borovice a limby. Z listnáčov zase s bukom, javorom horským, jaseňom a brestom. Pri cca 15.000 ha výmere zalesniť sa majúcich plochách to bude cca 100 miliónov sadeníc. Len ich cena predstavuje cca 400 miliónov Sk. Nevylučujem ani potrebu založenia niekoľkých lesných škôliek. Treba rátať aj s tým, že nestačí tieto sadenice len vysadiť, či si vyžiada cca 150 miliónov , ale bude teba aj ich ošetrovanie, vyžínanie buriny a ochrana pred zverou, čo si vyžiada počas viacerých rokov mimoriadne náklady.

Som toho názoru, že úsiliu obnoviť naše víchricou zničené lesy by mali prispieť aj naši susedia, ba celé európske spoločenstvo a to urýchlene, bez akýchkoľvek prieťahov.

  V Lučenci dňa 1. 12. 2004

Ing. Gabriel Šimkovič