Hrdosť
je nejednoznačný pojem. Môže mať nesympatickú príchuť
namyslenosti, ale tiež punc nezištnej radosti z úspechu člena
spoločenstva do ktorého patríme. Posolstvo predchádzajúcej vety nie
je také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Namyslenosť môže prameniť aj z pokriveného poznania hodnoty
vlastnej práce, obdiv k druhým zase z vlastnej pasivity.
Ponechajme to však psychológom. Dôležitejšie je, že existujú ľudia,
ktorí dávajú oveľa viac ako pýtajú a ani ich nenapadne, že
robia niečo mimoriadne. Osobnosti. Žiadna
profesionálna skupina nemá osobností nadbytok. A nikdy ani
nebude. V tomto utvrdzuje štatistický fakt, že 95 % populácie má
tendenciu stotožniť sa s práve vládnucimi „večnými
pravdami“. Nie z hlúposti, ale v záujme nekonfliktnosti
vlastného prežitia. Ale to zase ponechajme
sociológom. Príbeh
Jozefa Dekreta Matejovie pozná každý lesník a čosi o ňom
počula aj väčšina národa.
Vieme o tisíckach hektárov lesa, ktoré sa vďaka nemu po prvý krát
v histórii Slovenska zalesnili po spúšti (dnes by sme povedali
ekologickej), ktorú po sebe zanechávali rozvíjajúce sa bane a huty.
Tieto okolnosti je zbytočné na stránkach lesníckeho periodika
osobitne pripomínať. O to
viac sa žiada čitateľa poprosiť, aby sa zamyslel nad obdivuhodnou vnútornou
silou, ktorá dobročského rodáka vyniesla z drevorubačskej
chalupy až na slovenský
panteón. A to v časoch, keď každý, komu pred menom chýbal
titul rakúskeho baróna,
či maďarského grófa, mohol vo vysokom štátnom úrade nanajvýš
popol z pecí vynášať. A malý Jozef tak aj začínal. Jeho
pozorovací talent, múdrosť a predovšetkým odvaha mu však umožnila
vykonať v neprajnom prostredí skutky, ktorých dôsledky, hoci si
to len málokedy uvedomujeme, dodnes užívame. Toto
mi postupne prichádzalo na myseľ v to pôvabné
popoludnie, ktoré sa udialo 1. marca 2004 na pôde Štátnej vedeckej
knižnice v Banskej Bystrici. Z popudu tejto agilnej inštitúcie a za
pomoci Štátnej ochrany prírody a Lesov Slovenskej republiky, š.p.
sa tu v populárnom
cykle OSOBNOSTI hovorilo o najvýznamnejšom lesníkovi XIX. storočia.
Pásmo otvorila riaditeľka ŠVK Dr. Oľga Lauková, po ktorej štafetu
výstižných pripomenutí JDM
odštartoval nestor slovenskej lesníckej historiografie Ing. Jozef
Urgela, CSc. Následne Doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc. z Technickej
univerzity vo Zvolene urobil exkurz do študentského nazerania na
vlastnú históriu. Mimoriadnu pozornosť svojim prirodzeným vystúpením
vzbudil Peter Kováčik, publicista známy svojou Neverou po slovensky,
ale tiež autor nedávno vydaného životopisného diela
Svätý z Handľov. Diela,
ktoré nám atraktívnym románovým spracovaním Dekretovho života určite
napomôže k hrdosti na vlastnú prácu. Ing. Július Burkovský zo Štátnej
ochrany prírody patrí k tým lesníkom, ktorí pre
pripomenutie Dekréta súčasníkom urobili vo svojom živote
už veľa. V prejave sa zameral na význam konkrétnych ochranárskych
aktivít JDM, medzi iným aj
zakladanie porastov v exponovaných dolinách Veľkej Fatry. Za náš
podnik autor týchto riadkov poukázal na historickú paralelu, keď neďaleko
Dekretovho rodiska vzniká kultové miesto slovenského lesníctva –
Lesnícky skanzen. V diskusii sa potom početnému plénu
prihovoril bystrický primátor Dr. Ján Králik a na záver
reprezentant Sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva SR Ing.
Oto Štroffek. Všetci prítomní dostali na pamiatku suvenír o ktorý
sa nápadito postaral náš Semenoles z L. Hrádku. Popoludnie
vhodne doplnila komorná hudba, spev a čítanie
z Kováčikovho románu. Záver
tejto reportáže nemôže nepatriť pani Laukovej a jej milým
kolegyniam zo ŠVK v B. Bystrici. Je obdivuhodné ako dokázali
staviteľsky skĺbiť dôstojné priestory sídelného domu Zvolenskej
župy s modernou vyspelého knihovníctva. To treba jednoducho
vidieť ! A je rovnako úctyhodné, že v rámci svojich aktivít
pomáhajú vystúpiť slovenským osobnostiam zo stránok kníh a prihovoriť
sa súčasníkovi živou rečou. Súčasníkovi bičovanom
túžbou po vyššom životnom
štandarde, no vo chvíľach pohody, aká zavládla aj v to
pondelkové popoludnie, si jasne uvedomujúcemu, že materiálny pokrok
bez morálky má len pramalý
význam. Aj o tom hovorí život JDM. |