Lesná
pedagogika –zážitkové
učenie
Ako pri každej
inej službe, aj pri ponuke akcií lesnej pedagogiky by sme sa mali orientovať
na priania a očakávania účastníkov a tieto ďalej uspokojovať.
- kontrastné zážitky
oproti bežným dňom v našej informačnej a stresújúcej spoločnosti
- túžba po
nedotknutej prírode
- cítiť sa ako
ochranca prírody
- záujem o objavovanie
prírodných dejov a zákonitostí
- pozorovať
lesnú zver a jej prejavy
- užívať si
voľnosť pohybu
- čerstvý
vzduch, krásy prírody, ticho lesa
- nechať sa zabávať
(lesníkom ako animátorom)
- dozvedieť sa
od lesníka konkrétne fakty o lese
- prežívať
radosť z hry
- mnohoraké
funkcie lesa
- les poskytuje
obnoviteľnú surovinu- drevo, ktoré má mnohoraké použitie (v minulosti,
prítomnosti a najmä v budúcnosti)
- les je veľmi
dôležitý pre spoločnosť
- životné
pochody v lese prebiehajú podľa neopakovateľných, prísnych a spravidla
komplexných zákonitostí
- prírode blízke
obhospodarovanie lesa je užitočné pre celú spoločnosť
- v lese je
vždy čo objavovať
- les je plný
krás
- les je ohrozený
(napr.: našim správaním vo voľnom čase), každý z nás mu však
V minulosti
u nás boli organizované pre mládež ale aj dospelých rôzne krúžky
mladých ochrancov prírody, mladých poľovníkov, súťaže medzi školami, tábory
ochrancov prírody. Táto činnosť bola usmerňovaná a organizovaná
Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny. Obsahová náplň bola na
vysokej úrovni. Za posledné desaťročie sa však úplne vytratila z nášho
života. Dôvody sú najmä finančné. Ako dobrovoľnícka činnosť nie je
dlho zaujímavá, najmä keď si príprava akcií vyžaduje veľa času.
Z uvedených
dôvodov si preto musíme vziať vzor zo zahraničia, ktoré nám je blízke
tradíciami, spoločnou históriou, lesnatosťou územia. Prevziať najmä metódy
lesnej pedagogiky, rozvinúť „zážitkové učenie“ a najmä zapojiť
do akcií lesnej pedagogiky pre školskú mládež všetkých žiakov, počas
vyučovania a za primeranú odmenu pre lesného pedagóga.
V tomto
čerpáme poznatky z projektu Kärtner Forstverein, Waldabenteuer Kärnten,
Forstliche Ausbildungsstätte Ossiach - zo seminárov poriadaných pre vlastníkov
lesa a lesníkov.
Podobne
aj českí lesníci preberajú osvedčené metódy lesnej pedagogiky z Rakúska.
![]() |
Chápeme
strom ako zrkadlový obraz jedinca a les ako zrkadlový obraz spoločnosti.
Aj
keď sa našťastie v 80-tych rokoch prognózované odumierane lesov vo veľkom
rozsahu nepotvrdilo, všade sa stretávame so škodami v lesoch, ktorých
príčinu nie je možné vedecky jednoznačne vysvetliť. Ako chorie les, chorie
aj spoločnosť, sme konfrontovaní s veľkými sociálnymi, hospodárskymi
a ekologickými problémami a hľadáme ich riešenia.
Informačná
spoločnosť nie je už len víziou budúcnosti, ale realitou: stále viac prevláda
v našom pracovnom ale aj vo voľnom čase technika a elektronika. Jej
pôsobenia sú nepredvídateľné, jednako sme dennodenne s jej symptómami
kontrolovaní, či už aktívne alebo pasívne. Myslí sa tým osamelosť,
strach, sociálne fóbie, mobilné telefóny, podráždenosť, znížená
koncentrácia, psychosomatické ochorenia ako sú: alergie, neurodermititis a pod.
Ich výpočet bude narastať. Riešenia sú otázne. Jedno zo základných východísk
poskytuje pobyt v prírode. Švajčiarsky lesný pedagóg Stephan Jost
poznamenáva k tom:
Spôsob
správania sa navzájom k ľuďom je v priamej závislosti nášho správania
k prírode. Znečisťovanie životného prostredia, ktoré navonok vykonávame
je zrkadlovým obrazom nášho vnútra a zrkadlovým obrazom našej
neschopnosti
pochopenia
vzťahov, orientácie a obmedzenosti. Taktiež na náš vzťah k prírode
vplývajú aj sociálne a spoločenské problémy.
Stretnutie
s prírodou má byť cielene nasadené, ak chceme zlepšiť stav zdravia
jednotlivcov a sociálnu klímu v spoločnosti
Už
psychoanalitik Carl Gustav Jung vylíčil nasledujúce štyri archetypy =
(psychické orgány, ktoré ovplyvňujú naše konanie bez našej vôle): slnko,
voda, hora / skala a strom. O tieto orgány musí byť správne
postarané a musia byť správne využívané, ináč dôjde k horeuvedeným
symptómom. Ak je poskytnuté len náhradné uspokojenie (napr.: dobrodružný
film namiesto prechádzky v lese) hrozí podvýživenie ducha. A práve
k tomu dochádza teraz čoraz častejšie. Ľudia sa čoraz viac vyhýbajú
prírode až nakoniec z toho ochorejú.
V našej
kultúre predstavuje strom základ výživy, symbolizuje život, plodnosť, silu
charakteru, a ešte oveľa viac. Predstavte si, že raz by sme tu nemali žiadnych
stromov. Nezahynuli by sme hladom?
V praxi
sa v ekologickom vzdelávaní, najviac osvedčila metóda FLOW LEARNING podľa
Josepha Cornella.
1.
Vzbudiť nadšenie
Hravé aktivity vzbudia nadšenie u účastníkov
a vyvolajú u nich pocit spolupatričnosti. Nič nie je tak dôležité
ako prvá štvrťhodina. Kto skupinu hneď na začiatku silno motivuje, má zaručený
jej záujem a jej zvedavosť. Dobrá skupinová dynamika sa dosiahne
pohybom hrou, ktorá premôže pasivitu, privodí pozornosť. Ako hry prichádzajú
do úvahy: Kto som? Netopier a nočný motýľ a pod.
2.
Koncentrovať pozornosť
Po stupni nadšenia sú hostia veselí
a uvoľnení. Ich energia je cielene zameraná a to na hry na koncentráciu,
ktoré vyžadujú pokoj a schopnosť príjmu. Tento stupeň predstavuje
spojnicu medzi hravými, energiou nabitými aktivitami a cielenou pozornosťou.
Ľudia môžu následne lepšie pozorovať a sú naladení srdcom a rozumom
vnímať krásy prírody. Trvanie koncentrácie sa zvýši, bdelosť prehĺbi,
pozornosť sa rozvíja a duch sa upokojí. Príklady hier: Schovávanie,
objavovanie, mapovanie zvukov a pod.
3.
Priama skúsenosť
Priame prežívanie prírody vzbudí
u návštevníkov „ducha prírody“. Ľudia sa najlepšie učia vlastným
objavovaním. Každá aktivita je tak plánovaná, že bude posilňovať jeden
alebo viaceré zmyslové vnemy zážitku v prírode. Príklady hier: pôdny
rebrík, hra na kameru a pod. Tak sa vyvíja pocit spolupatričnosti a porozumenia,
čo je predpoklad pre dlhotrvajúce udržanie zmyslu prírodu chrániť a mať
ju rád. Tak sa vyvíja osobná zodpovednosť pre ekologické ideály. Na tomto
stupni účastníci rastú, pretože skutočne spoznávajú prírodu.
4.
Inšpiráciu ďalej odovzdávať
Individuálne skúsenosti si
jednotlivý účastníci navzájom porozprávajú. Tým sa zosilnia zážitky z prírody
a pocit vzájomnej spolupatričnosti a program je uzavretý a celistvý.
Tak dostane vedúci spätnú väzbu na program.
Príklady: Meditácia o prírode,
List pre mňa.
V ekosystéme
lesa sú mnohoraké vzájomné väzby medzi rastlinnými a živočíšnymi
druhmi.
Pre
správne pochopenie ekologickej rovnováhy má rozhodujúci význam jej špecifické
ovplyvňovanie.
Les
je prirodzený životný priestor, ktorý má byť chápaný vo svojej jednote.
Doprajme
si čas všetkými zmyslami spoznávať prostredie okolo nás.
POČÚVANÍM
VIDENÍM
vnímať,
určovať,
formy, farby, porovnávaním,
lokalizovať,
označovaním, zbieraním predmetov,
napodobňovať zvuky
pozorovaním, spoznávaním,
umeleckým spracovaním
LES PRECÍTIŤ
OCHUTNANÍM
ČUCHOM
HMATOM
zberom, spracovaním
rozlišovať vône
rozlíšiť rukami a nohami formy,
a použitím lesných
povrchy,
teplotu, určiť predmety
rastlín
„Ja“
(lesný pedagóg) vyučujúci komunikujem s vyučovaným „tebou“ (žiakom)
cez „neho“ (les). Úspešné vedenie vyučovacieho procesu predpokladá
dynamickú rovnováhu medzi týmito troma zložkami. Ak jedna zložka prevláda,
ostatné sú oslabené, nastane nerovnováha, čo naruší úspešnosť vyučovania.
Ja,
ty, on profitujeme vtedy, ak potreby a záujmy nás troch sú „pod jednou
strechou“.
Lesný
pedagóg je zodpovedný za priebeh vyučovania. On musí u svojich poslucháčov
vzbudiť záujem o les, dávať podnety a starať sa o neprerušenie
hlavnej témy učenia.
Tu sa niekoľkonásobne vyžadujú jeho kompetencie a to:
- vecné
kompetencie vo vzťahu na predmet vyučovania
- sociálne
kompetencie vo vzťahu na publikum
- didaktické kompetencie vo vzťahu k podnetom počas vyučovania a jeho obsahu.
Možno
teda predpokladať, že lesník ako odborník má vecné
kompetencie vo vzťahu k lesu. Celkom samozrejme by mal mať každý
lesník a najmä lesný pedagóg záujem a chuť o celoživotné
vzdelanie. Ku vecným kompetenciám tiež patrí jeho záujem o „teba“. Zvítanie
sa s dosiaľ neznámymi ľuďmi nie je pre každého ľahké. Ešte ťažšie
je
pre
niekoho stáť pred skupinou ako vyučujúci alebo moderujúci a motivovať
ju. To sa však dá naučiť a nacvičiť, prvé úspechy povzbudia a odstránia
prípadnú neistotu. Kto
chce
byť úspešný ako pedagóg, mal by si vziať k srdcu: čím lepšie pozná
svojich poslucháčov, tým ľahšie bude u nich dosahovať svoje ciele
(trvalá, pozitívna lesnícka práca s verejnosťou).
Vecné
kompetencie a láska k lesu a poslucháčom nezaručujú sami o sebe
úspešné náučné podujatie v lese. K tomu je súčasne potrebné
cielené nasadenie metodicko – didaktických učebných foriem.
Didaktika je veda o učení a naučení
a zaoberá sa tým, ako obsah vzdelávania optimálne sprostredkovať a učiacemu
sa dať niečo dôležité pre život.
Dôležité didaktické body, ktoré
môžu uľahčiť prácu lesnému pedagógovi:
- brať vážne nášho
partnera a preukazovať mu pozornosť
- každého účastníka
osobne osloviť (kontakt očami ku všetkým)
- deti žiadajú, vyžadujú,
niečo od Vás očakávajú
Koho o výkon milo požiadate, ten ho väčšinou rád splní.
- tretina
sprostredkovaných vedomostí by mala už byť známa, tretina čiastočne známa
a tretina nová
- efektívna motivácia
povzbudzuje u detí k učeniu (cez hru)
- deti necháme byť
aktívne t.j. najprv ich vyzveme k rozmýšľaniu a predstavám, potom
ich precítiť a do tretice im ponúknuť ich predvedenie
- vyhýbame sa dlhým
prednáškam a odborným výkladom
- jasné príkazy, časové
obmedzenia dávajú deťom oporu a bezpečnosť (len nie žiadne
vojenské príkazy)
- obracať sa na všetkých
v skupine, nielen na tých čo sa zaujímajú, pritiahnuť aj tých
bokom stojacich hyperaktívnych
poveriť zvláštnymi úlohami (napr.: pohľadať
chodník).
- humor pôsobí uvoľňujúco
a patrí ku každému sprevádzaniu, ale nikdy nie na úkor
niekoho
1)
Pozdravenie
Lesník
privíta deti a informuje ich krátko o programe, pričom používa
„obraznú“ reč.
2)
Predstavenie v kruhu
Deti
sa predstavujú krstným menom a cez mikrofón – šišku povedia o sebe
niečo osobnejšie napr.: Akým zvieraťom v lese by chceli byť, Čo sa im
zvlášť v lese páči...
3)
Pravidlá správania sa v lese
Vypracujeme
si ich spolu s deťmi.
4)
Program
Po
privítaní a zoznámení začína vlastný program, obsah ktorého prispôsobujeme
prirodzeným potrebám detí. Osvedčené je rytmické striedanie ucelených častí
napr.: telesný pohyb, odpočívanie, pamäťové napnutie – pamäťová
pauza, fázu počúvania
a prijímania
vystrieda aktívna fáza. Jednotlivé body programu je najlepšie spájať krátkym
putovaním v lese (pohyb a uvoľnenie).
5)
Rozlúčkový kruh
Krátky
spätný pohľad na spoločné hodiny, najdôležitejší obsah učiva, zážitky,
miesta, spätne pripomenie prežité a naučené, čo je dôležité pre úspech
učenia. Rozlúčka v kruhu dá každému možnosť niečo o vychádzke
povedať. Je to opäť lepšie ako cielená otázka: Čo sa Ti dnes v lese
najlepšie páčilo? alebo: Čo si dnes nové objavil?
Lesný pedagóg odpovie len krátko na povedané a rozlúči sa s deťmi a učiteľmi. Vhodné je poprosiť o ústnu alebo písomnú odpoveď –dotazník (viď. Silviva, Franz Lohri / Astrid Schwyter 2000, str. 28 – 31).
![]() |
![]() |
![]() |
text: Ing. Eva Hudecová
Ing. Ľudmila Marušáková
agentúra ALEA