Kalamita katalyzátorom vývoja

Peter GOGOLA

Rozhovor s prof. Ing. Tiborom Lukáčom, PhD.,

vedúcim Katedry lesnej ťažby a mechanizácie

na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.

Ako sa darí (alebo nedarí) lesníkom na Slovensku držať krok s vývojom lesnej techniky vo svete?

V minulosti bol známy slogan, resp. slovné spojenie: „Kto chce študovať dobrú európsku teóriu lesníctva, ide do Francúzska, alebo Švajčiarska. Kto chce poznať náročnú európsku lesnícku technickú prax, ide študovať na Slovensko!“.

Od približne 60-tich rokov minulého storočia to už neplatí. Naša štruktúra lesníckych strojov je nielen technicky a morálne zastaralá, ale najmä nezodpovedá moderným environmentálnym požiadavkám, ktoré určujú parametre trvalého hospodárenia v lese. Je paradoxom, že citlivé karpatské ekosystémy brázdi niekoľko sto výrazne zastaralých (15 rokov a viac) traktorov, ktoré evidentne poškodzujú prírodu.

Rovnakým paradoxom je, že 46 % horských terénov obhospodarujeme extenzívnym spôsobom, bez lanoviek. Aj keď súčasne sa lanovkami sústreďuje cca 4-4,5 % vyťaženého dreva, sú to v prevažnej miere (až 30 %) zastaralé lanovky VLu – 4 (5). Technický rozvoj v lesníctve je silne podkapitalizovaný. Na priamu otázku – priama odpoveď: nedarí sa zatiaľ „držať krok“ najmä v neštátnom sektore. Dynamika technického rozvoja je u nás mimoriadne intenzívna najmä rozvojovou prácou š.p. Lesy SR a v krátkom čase aj v technickej oblasti dosiahneme európsku úroveň. Kalamita z 19. 11. 2004 bola len katalyzátorom dejov. Samotný proces moderného technického rozvoja v slovenskom lesníctve bol systémovo naštartovaný spolu s reformou Lesov SR, š.p.

 

Je paradoxom, že 46 % horských terénov obhospodarujeme extenzívnym spôsobom, bez lanoviek.

Aj keď súčasne sa lanovkami sústreďuje cca 4-4,5 % vyťaženého dreva, sú to v prevažnej miere (až 30 %)

zastaralé lanovky VLu – 4 (5). Technický rozvoj v lesníctve je silne podkapitalizovaný.

Aké sú príčiny tohto stavu?

Hlavnú príčinu vidím v nízkych nárokoch na produktivitu práce. Negatívnu úlohu zohráva aj vidiecky (rurálny) charakter činnosti, bez primeranej koncentrácie, výkonnosti a technického vybavenia. Rozptýlené pracoviská brzdia racionálnu technologickú prípravu práce a pracovísk a spôsobujú neprehľadnosť ako v evidencii dreva, tak v evidencii práce. Východiskom z tohto stavu sú vysoko sofistikované výrobné systémy, kde človek (operátor) výrobu prakticky len kontroluje, kým kvalitu a kvantitu zabezpečuje špeciálny riadiaci systém, prakticky bez zásahu človeka.

Čo je typické pre súčasné trendy vo vývoji modernej lesnej techniky?

Je to veľmi náročná otázka s veľkou variabilitou odpovedí. Napriek tomu sa pokúsim taxatívne vymenovať najdôležitejšie časti tohto procesu. Sú to vlastne charakteristické vlastnosti viacoperačných strojov:

- vysoká výkonnosť (6-10x väčšia) od klasických technológií,

- produktivita práce na pracovníka je podľa objemnosti až 20x vyššia,

- vysoká prevádzková bezpečnosť,

- mimoriadne vysoká bezpečnosť pri práci, včítane kalamitných pracovísk,

- neobvykle zložité nároky na technologickú prípravu pracovísk,

- vysoké pracovné nasadenie,

- nadštandardná pracovná disciplína,

- osobitnú kategóriu viacoperačných strojov tvoria tzv. horské procesory na báze lanovky. Lanovka stromy vyťahuje a približuje a procesorová jednotka strom odvetví, vyrobí, roztriedi sortimenty a uloží na hromady,

- v celom výrobnom procese treba pracovať maximálne profesionálne.

Ako sa v súvislosti s tým menia nároky na vzdelanie lesníka, resp. operátora lesnej techniky?

Lesník musí byť rádovo vzdelanejší najmä v technickej oblasti, ktorá bola na všetkých stupňoch lesníckeho školstva najmenej 15-20 rokov zanedbávaná. Odpusťte všetci, ktorých sa to netýka, ale súčasný výkonný lesník sa musí zmeniť z „krčmového a čižmového horára“ na všestranne vzdelaného odborníka, ktorý bude dostatočne erudovaný pri posudzovaní aktuálneho stavu lesa a podľa toho sa bude správne rozhodovať.

A operátor viacoperačných strojov? Záleží na osobnostných kompetenciách. Nie je vylúčené, že veľkú časť operátorov budú tvoriť lesnícky vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Ani nie tak pre lukratívne zárobky, ale pre zmysluplnú, vysoko sofistikovanú prácu.

Domnievate sa, že príde deň, kedy koníkom v lesnom hospodárstve „odzvoní“?

Takéto druhy otázok považujem za „zákerky“. Nie, kolegovia, koníkom v lese neodzvoní. Nechcem odhadovať ich celkovú presnú účinnosť (možno 4-10%), ale tvrdím, že kone ostanú trvalým výrobným prostriedkom v našich lesoch, ba čo viac, budú ich trvalou ušľachtilou ozdobou.

A nezabúdajme: máme jedného z najlepších ťažných koní na svete – je to norik muránskeho typu – vyšľachteného na Slovensku. Je to naše národné dedičstvo.

Ďakujem za rozhovor.

Tento rozhovor vznikol v čase, keď sa pán profesor zotavoval z následkov mozgovej príhody. V mene redakcie i čitateľov prajem pánu profesorovi skoré uzdravenie a ešte veľa rokov za katedrou.

V kabíne harvestora

Prof. Lukáč na prezentácii harvestorovej technológie v poraste na OZ Beňuš

Harvestor John Deere 1270 D