O systéme riadenia kvality lesných zdrojov

Neostaňme len vykonávateľmi predpisov LHP!

František ŠTULAJTER

Lesnícke činnosti nie je možné zviazať do vopred pripravených šablón. Pestrosť a rôznorodosť prírodných a výrobných podmienok si vyžaduje veľkú tvorivosť a kreativitu. Na druhej strane je však možné a nutné zjednotiť systém a obsah ich riadenia tak, aby boli naplnené stanovené ciele. Prostriedkom pre dosiahnutie stanovených cieľov je zavedenie a dôsledné uplatňovanie systému riadenia kvality lesných zdrojov.

Teória definuje riadenie kvality ako vedomú činnosť smerujúcu k dosiahnutiu želaného výsledku. V našom prípade, v procese riadenia kvality lesných zdrojov, ide o usporiadaný postup zabezpečujúci schopnosť plniť strategický cieľ podniku – trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov (TUOL). Systémovo sú v ňom vzájomnými väzbami previazané požiadavky noriem systémov manažérstva kvality radu ISO, odvetvové požiadavky a špecifické požiadavky. Špecifické požiadavky sú zakomponované v kritériách a indikátoroch TUOL. A práve im chcem v tomto článku venovať zvýšenú pozornosť.

Súčasti povinností lesníkov

Štrukturálne sme ciele podnikovej politiky TUOL zostavili do súboru indikátorov, ktoré sa stávajú aj predmetom riadenia kvality lesných zdrojov. Pozrite si prosím, túto schému.

Pri podrobnom preštudovaní indikátorov určite zistíte, že niektoré vám hovoria viac, niektoré menej. Niektoré môžete považovať za dôležité, niektoré za zbytočné. Niektoré rutinne zvládate už teraz, niektoré vám pripomenú odložené povinnosti. Všetky sú aj napriek spomenutému dôležité. Tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho záujmu a našich povinností.

Kľúčovou je výmera lesa

A teraz k niektorým, možno otáznikovým, indikátorom podrobnejšie. Kľúčovým a zároveň  celosvetovo preferovaným indikátorom trvalo udržateľného obhospodarovania je výmera lesa. Les a lesná pôda je nie len výrobný faktor prinášajúci ekonomický prospech, ale v súčasnosti pri zvyšujúcom sa globálnom otepľovaní atmosféry je aj najdôležitejším likvidátorom kysličníka uhličitého, hlavného pôvodcu skleníkového efektu. Aj toto je dôvod, prečo je potrebné stabilizovať výmeru spravovaného lesného fondu a nepripustiť jej znižovanie. Znamená to aj, že akákoľvek požiadavka na trvalé vyňatie môže byť akceptovaná len v prípade ponuky pozemkov vhodných na zalesnenie. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na fakt, že stabilizácia výmery neznamená len ukončenie procesu obnovenia vlastníckych práv k pozemkov, ale aj fyzické stabilizovanie majetkovo-právnych hraníc lesných pozemkov vo vlastníctve SR.

Zodpovednosť za stav lesa

Časť indikátorov je predmetom hospodársko-úpravníckeho plánovania a ich parametre sú súčasťou lesných hospodárskych plánov (LHP). S nadsázkou by sme mohli povedať, že my sme v podstate len konzumenti a vykonávatelia predpisov LHP. Skutočnosť musí byť zásadne iná. My sme objednávatelia LHP, poznáme skutočný stav porastov, sme zodpovední za stav lesa a jeho trvalo udržateľné obhospodarovanie. Je preto našou samozrejmou povinnosťou a právom pri úvodných konaniach predložiť naše požiadavky na zásady plánovania a pravidelne ich odsúhlasovať s vyhotovovateľom plánu. Ide najmä o využívanie najvhodnejších foriem hospodárskych spôsobov pre optimalizáciu drevných zásob na úroveň, ktorá je žiaduca s ohľadom na ekonomické, ekologické a sociálne funkcie lesa, ďalej vyváženosť a včasnosť ťažieb, uplatňovanie vhodnej kombinácie prírode blízkeho pestovania lesov, diferencované obhospodarovanie lesov plniacich pôdoochranné a vodoochranné funkcie, uplatňovať vhodnú druhovú skladbu so zastúpením melioračných a spevňovacích drevín, a tak ďalej, a tak ďalej.

Zvyšovať kvalitu rutinných operácií

Ďalšia skupina indikátorov je zameraná na kvalitu realizovaných rutinných operácií. Ide hlavne o správny výber a kombinovanie technológií, ktoré musia spĺňať parametre ekonomiky, a zároveň minimalizujú poškodenie lesa, pôdy a vodných zdrojov. Technológie sú priamo závislé od kvality a hustoty dopravnej infraštruktúry. Tu sme za posledných 15 rokov zostali veľa dlžní potrebám efektívneho hospodárenia. Nehovoriac o tom, že zlý stav dopravnej infraštruktúry je reálnou hrozbou pre vznik erózie a obnaženie pôdy. Cieľom indikátora je náprava tohto stavu.

Dôležitá skupina indikátorov je venovaná lesníckemu environmentu – biologickej diverzite. Tento priestor bol dlhodobo agendou lesníkov. Dnes nám však spôsobuje veľké nepríjemnosti a problémy. Nie je to len tlakom environmentálneho tretieho sektora, ale aj zúžením nášho záujmu len na genofond. Čo môžeme pre vrátenie stratených pozícií v lesníckom environmente urobiť?

V prvom rade musíme zvýšiť vlastné poznanie o výskyte ohrozených druhov, postarať sa o revitalizáciu a ochranu vzácnych lesných biotopov. Samozrejme musíme byť dostatočne argumentačne pripravení na odborné diskusie s ochranou prírody. Musíme prevziať iniciatívu pri vytváraní horizontálnej a vertikálnej rôznorodosti porastov a ich druhovej diverzity. Podporovať existujúcu biologickú diverzitu ponechaním stojaceho alebo ležiaceho mŕtveho dreva a bútľavých stromov, starých hájov a osobitne zriedkavých druhov drevín v takom množstve a rozmiestnení, aby nemali nepriaznivý vplyv na zdravotný stav a stabilitu lesa. Najvhodnejším spôsobom preukázania nášho prístupu k environmentu je otvorenie dverí verejnosti.

Základom samokontrola

Kľúčom k úspechu pri plnení zámerov a cieľov podnikovej politiky TUOL sú erudovaní a veci oddaní zamestnanci. Preto aj overovanie plnenia indikátorov je založené na tomto predpoklade. Základom vykonávaných interných auditov bude samokontrola. V rámci nej, podľa pripraveného dotazníka, bude schopný vedúci lesnej správy samostatne odhaliť a napraviť slabé stránky v procese riadenia kvality lesných zdrojov. Dotazník obsahuje prierez základných prevádzkových povinností pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesa, ktorých plnenie automaticky zabezpečuje plnenie prijatých indikátorov. Ale o tom podrobnejšie niekedy nabudúce.

Ing. František Štulajter, CSc. je vedúcim Odboru lesníckej politiky a certifikácie lesov na generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR