Nie sme všetci drevá a kancelárske krysy

Jana GEROVÁ

Rok sa s rokom strieda, čas letí a my, zavalení každodennými pracovnými povinnosťami, akosi zabúdame na to, že nielen prácou je človek živý. Že nežijeme vo vzduchoprázdne, uväznení medzi štyrmi stenami kancelárie. Našťastie... Chcela som tým skrátka povedať, že k podnikovej kultúre okrem tých „klasických vecí“ patria aj neformálne stretnutia zamestnancov. Ako povedal môj nový známy z Čadce, Pavel Zatlukal: „Je to nielen príležitosť dozvedieť sa, čo a ako to robia inde, v čom sú dobrí a čo im zase nejde. Človek bližšie spoznáva kolegov aj po tej ľudskej stránke, ich starosti i radosti“.

Čo to vlastne bolo?

Dosť bolo ale filozofovania a poďme priamo k veci, a totiž k III. Letným športovým hrám lesníkov, ktoré sa v rámci dvojročnej periodicity uskutočnili 1. až 3. septembra 2005 v Račkovej Doline. Ich usporiadateľom sa tento rok stal OZ Liptovský Hrádok, ktorý si už lepšie počasie ani nemohol želať. Veru, oplatí sa mať dobré styky tam „hore“. A tak som sa i ja dala zlákať a počas 2 slnečných dní som sa snažila fotoaparátom zachytiť tie najzaujímavejšie momenty z celého podujatia. A nielen to, pýtala som sa a počúvala, čo našich kolegov vo vonkajšej prevádzke trápi, ako sa im darí a čo by mohlo byť aj lepšie. Bližšie sa k tomu vrátim ešte v poznámke na ďalších stránkach Lesníka.

Ani nohejbal nie je na zahodenie...

Nebudem vás zaťažovať výsledkovými listinami, tie sú k dispozícii na každom odštepnom závode. V skratke len spomeniem súťažné disciplíny, v rámci ktorých si zmerali sily tí z nás, ktorým nechýba kus športového nadšenia a neváhali prísť (celkovo sa hier zúčastnilo 20 OZ vrátane GR). Takže boli to: branný pretek so streľbou zo vzduchovky, sekanie sekerou na presnosť, hod polenom, streľba zo vzduchovky, nohejbal, pílenie dreva dvojručnou pílou na čas a volejbal. Ja osobne som najviac času strávila pozorovaním nohejbalových zápasov, kde si naši chlapci zmerali sily vo viacerých vzájomných súbojoch. Nedá mi nespomenúť víťazov, kolegov z OZ R. Sobota – Petra Janša a Petra Ružičku, u ktorých bola výška pravidelných mesačných prémií asi dostatočnou motiváciou zo strany ich riaditeľky pani Beaty Juríčkovej. Nič v zlom, ale my ženy to s tými chlapmi naozaj vieme. Teda aspoň občas...

Vráťme sa ale ešte k meritu veci. „Obhajoba minuloročného víťazstva nebola ľahká, ale nič sme nenechali na náhodu. Zodpovednou prípravou sa nám to nakoniec podarilo“, to sú slová jedného z víťazného dua, Petra Janša.

Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.

Keď to tak zhrniem, môžem konštatovať, že medzi najúspešnejších borcov patrili tí z GR B.Bystrica, OZ Čadca, OZ Beňuš a OZ Námestovo. Ale ako sa hovorí: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“ A to v takýchto prípadoch platí dvojnásobne. Každý, kto tam z nás bol, to môže posúdiť sám. Nielen dobrý guláš a večerné posedenie pri vatre a ľudovej muzike nám boli odmenou. V dnešnej uponáhľanej dobe je už takmer zázrakom zastaviť sa a nájsť si čas pre seba i svojich blízkych. Jednoducho si ich vypočuť, dať radu či ich utešiť. A to je tá skutočná výhra, ostať napriek všetkému dobrým človekom a priateľom. Myslím, že toto posolstvo a aj význam celého tohto podujatia boli jasné každému z nás, kto strávil 2 príjemné dni v krásnom prostredí Račkovej doliny. Ostáva len dúfať, že neboli posledné.

Foto: Ing. J. Hikl