Dnes z Odštepného závodu Žarnovica

O úspechoch, starostiach a správnom napätí

Jozef MARKO

Obdiv lesníkov dubovým velikánom v Kašivárovej – zľava Ing. Graus, Ing. Tomáš a Ing. Krištof.

V Žarnovici ma víta sychravé septembrové ráno. Teplomer pri vchode do budovy ústredia odštepného závodu ukazuje iba osem stupňov. Keď si predstavím, že ma bude po celý deň sprevádzať tak, ako pri zbieraní informácií do reportáže z OZ Palárikovo chlad a dážď, striasa ma. Po podaní rúk s riaditeľom OZ Žarnovica Ing. Jánom Tomášom a zoznámení sa s vedúcim výroby Ing. Ľudovítom Grausom, vedúcim obchodu a logistiky Ing. Jozefom Maráčkom a vedúcim ekonomiky Ing. Milanom Gubánom, sú úvodné negatívne pocity ta-tam. A to ešte netuším, že napriek celodennému nepriaznivému počasiu budem cítiť už iba uspokojenie a radosť z toho, že som mohol celý deň stráviť so zaujímavými ľuďmi.

Závod efektívne rozdelený krížom

Celé to začína v zasadačke riaditeľa závodu. Pýtam sa a dostávam racionálne formulované odpovede. Členovia vedenia sa v nich vzájomne dopĺňajú a argumentmi podporujú tvrdenia svojich kolegov. Dozvedám sa, že Žarnovičania v lesníckych uniformách hospodária na 38 615 hektároch s 80-percentným zastúpením listnatých drevín – hlavne buka, duba, hraba, javora a bresta. Že na teritóriu závodu je najnižšie položený prirodzený výskyt jedle na Slovensku a naopak v Prírodnej rezervácii Vtáčnik sa vo výške 1 000 m n.m. nachádzajú najvyššie položené prirodzené spoločenstvá buka u nás. Pousmejem sa, keď mi Ing. Tomáš hovorí, že po organizačných zmenách z pôvodných ôsmich lesných správ ostali štyri so sídlami v dvoch mestách – LS Brod a LS Žarnovica v Žarnovici a LS Šášovské Podhradie a LS Žiar nad Hronom v Žiari. Žiarske správy sú dokonca umiestnené v jednej budove. „Ušetrili sme tak náklady na prevádzkovanie šiestich budov. Ďalšie ekonomické efekty dosahujeme vďaka rozdeleniu územia, na ktorom lesné správy hospodária, pomyselným krížom so štyrmi prirodzenými spádovými oblasťami, rešpektujúcimi aj štyri rôzne orografické celky. No a v strede ktorého sú sídla lesných správ,“ vysvetľuje s prirodzenou dávkou hrdosti riaditeľ a tak trochu ironický úsmev na mojej tvári strieda mimika uznania pragmatickému riešeniu.

Moje ďalšie otázky smerujú k tomu, ako sa ľudia na závode vyrovnali s organizačnými zmenami a prerozdelením kompetencií. „Nešlo o žiadnu dramatickú zmenu, pretože my sme už v roku 2003 spojili dve DHS do jednej a o rok neskôr sme prijali opatrenia, zamerané na postupné znižovanie počtu lesníkov. K 1.2.2005 sme mali ešte osem lesných správ, ale už sme spojili lesné obvody tak, aby sme vzápätí mohli zredukovať počet správ na súčasné štyri. Od 1. mája tohto roka sme nabehli na systém OLH a lesník, väčšinou v obsadení 1+1 na jednom obvode. S každým, ktorého sa zmeny týkali, sme osobne a nie raz hovorili. Vysvetľovali sme, presviedčali. Napríklad ľuďom, ktorí mali možnosť odísť do predčasného dôchodku sme argumentovali tým, že ak túto možnosť využijú, uvoľnia miesto kolegom, ktorí môžu pracovať pre štátne lesy ešte dvadsať rokov. Tak neodišlo razom veľké množstvo ľudí, ale postupne išlo o malé počty,“ hovorí Ing. Tomáš a Ing. Maráček dodáva, že dnes pracuje na OZ Žarnovica 89 THZ a 33 robotníkov.

Žarnovičania sa prezieravo vyhli aj problémom s outsourcingom v ťažobnej a pestovnej činnosti. „Ešte v roku 1992 odišli do externého prostredia pilčíci, potom nasledovali traktory. Od začiatku roku 2004 máme dodávateľsky zabezpečovanú aj pestovnú činnosť a sme spokojní,“ usmieva sa Ing. Graus. Snažím sa prítomných trochu podpichnúť narážkou na to, ako zabezpečili autami OLH a lesníkov. Ing. Gubán reaguje informáciou, že OLH dostali ročné limity najazdených kilometrov, ktoré uhradí závod. V súčasnosti je každý OLH vybavený osobným automobilom. Horšie je, že finančné prostriedky na úhradu používania súkromných vozidiel na služobné účely sa nepodarilo nájsť v prípade lesníkov a tí sa cítia ukrivdení. Dostávam však ubezpečenie, že v budúcom roku vedenie závodu nájde financie aj na vyriešenie tohto problému.

Komunikácia s verejnosťou na jednotku

Viadukt – pozostatok lesnej železničky v Pokutskej doline.

Je čas vyraziť do terénu. Mojimi sprievodcami sa stávajú Ing. Tomáš a Ing. Graus. V tomto zložení sa pravidelne raz za týždeň či dva bez ohlásenia zastavia na niektorej z lesných správ, alebo sa neočakávane objavia v poraste pri robotníkoch či lesníkoch. Zaujímajú sa o ich problémy i o to, ako sa im darí plniť ich úlohy. Riaditeľ OZ Žarnovica dodáva, že zvykne po práci aj sám nasadnúť do terénneho auta, vyviezť sa do lesa a osobne sa presvedčiť o tom, kde bolo čo urobené, kde sa čo zmenilo alebo na čo niekto pozabudol. Dobrá forma, ako držať svojich podriadených v tom správnom napätí, však?

V areáli ústredia závodu je aj expedičný sklad, v ktorom vládne poriadok a čistota. A ešte niekto tu dáva okázalo najavo svoje schopnosti: nová manipulačná linka za 11 miliónov korún, ktorú spustili Žarnovičania do prevádzky v lete tohto roka. Nasadáme do auta a v závojoch neustávajúceho dažďa mierime cez obce Župkov, Hrabičov, Ostrý Grúň a Kľak do lesných porastov, v ktorých na každom kroku vidieť výsledok práce tunajších lesníkov, napríklad v citlivo zrealizovaných presvetľovacích ruboch, podporujúcich životaschopné prirodzené zmladenie buka, či jedle. V Pokutskej doline zastavujeme pri viadukte bývalej lesnej železničky, ktorá dobafkala v 50-tych rokoch minulého storočia. Dnes sa snažia starostovia blízkych obcí obnoviť aspoň niektoré jej časti a lesníci z OZ Žarnovica im v tom chcú aktívne pomôcť. A vôbec, riaditeľ a vedenie OZ Žarnovica venujú komunikácii s verejnosťou mimoriadnu pozornosť. V obci Kľak zastavujeme pri miestnej komunikácii, ktorú poničili nákladné autá, naložené drevom. „Dohodli sme sa so zastupiteľstvom obce, že poskytneme na rekonštrukciu tejto cesty 200 000 Sk a obec zabezpečí výkon prác. Naše rozhodnutie malo u miestnych občanov mimoriadne pozitívny ohlas,“ spomenul prvý z príkladov Ing. Tomáš a ďalšie sype z rukáva. „Nedávno sme pozvali na stretnutie šestnástich starostov zo Žarnovického regiónu. Prišlo štrnásť a počas troch hodín sme s nimi hovorili o problematike reprivatizácie, drobných vodných tokov, cestnej siete, verejnoprospešných prác a ďalších otázkach. Teší ma, že ocenili náš prístup k nim. Nezameriavame sa však iba na starostov. V júni sme pre deti zorganizovali mimoriadne vydarenú akciu s bohatým a pestrým programom. Deti videli v akcii ťažbu, približovanie a nakladanie dreva, učili sa poznávať dreviny, videli poľovníckych psov i dravých vtákov, jednoducho, bolo nám spolu fajn. V týchto dňoch zasa pripravujeme veľké stretnutie s dôchodcami – bývalými zamestnancami štátnych lesov. Rozoslali sme viac ako 160 pozvánok, očakávame účasť viac ako stovky ľudí, ktorí svoj profesný život zasvätili lesu v našom regióne a preto si zaslúžia našu úctu a pozornosť. Pripravujeme pre nich v Kultúrnom dome vo Voznici zaujímavý kultúrny program a chceme každého z nich obdarovať malými darčekmi,“ predstavuje mi aspoň časť z minulých i súčasných aktivít v tejto oblasti Ing. Tomáš a mne neostáva iné, ako uznanlivo pokyvovať hlavou. Mám veľkú chuť vystaviť Žarnovičanom za túto činnosť veľkú jednotku. Je totiž aj podľa môjho názoru a presvedčenia veľmi dôležitá, pretože iba takto sa dá postupne a systematicky meniť k lepšiemu obraz štátneho lesníka v očiach širokej verejnosti.

Lesnícke vrásky

Lesníci a deti. Pasujú k sebe, však?

Záber Ing. Dušana Dávida z júnovej akcie

OZ Žarnovica.

Je utorok a ten spolu s piatkom vyhlásil OZ Žarnovica za vývozný deň pre miestnych záujemcov o prípravu palivového dreva v samovýrobe. Na ceste stretávame metrovicou naložené autá a vlečky za traktormi. „Aj takto sa snažíme mať predaj palivového dreva pod kontrolou. Po avizovanom zvýšení cien plynu stále viac ľudí začína znova kúriť drevom a my sa obávame obrovského tlaku na jeho predaj, ktorý nebudeme môcť aj vzhľadom na prípravu energetického dreva na účely výroby lesnej štiepky, uspokojiť. Rozmýšľame nad opatreniami, akými budeme schopní zabrániť krádežiam dreva. Už uzatvárame lesné cesty do niektorých dolín uzamykateľnými závorami. Ale do akej miery to pomôže...“, krúti hlavou Ing. Graus.

Cestou do časti závodu na pravom brehu Hrona sa zastavujeme na LS Žarnovica a vedúci lesnej správy Ing. Slavomír Kicko upozorňuje na ďalší problém, ktorí robí miestnym lesníkom vrásky na čele. Štátne lesy zvyšujú sadzby za poskytované služby externým dodávateľom v porovnaní s konkurenciou nedostatočne a pomaly. Niektorí z nich idú potom za lepšie platenými výkonmi pracovať pre iné subjekty. „Naším veľkým plusom je, že dodávateľom služieb platíme so železnou pravidelnosťou každý mesiac, čo sa v prípade niektorých našich konkurentov nedá povedať. Takže časť odídencov sa k nám po čase vracia. Ak ale chceme ostať konkurencieschopní, musíme nájsť spôsob, ako im ponúknuť vyššie sadzby. V opačnom prípade si ich už dlho neudržíme a nebudeme mať s kým robiť,“ zdôrazňuje Ing. Kicko.

Ako sa objavili duby – velikáni v Kašivárovej?

Berieme do auta pestovateľa LS Žarnovica Ing. Júliusa Krištofa a všetci traja moji spoločníci v aute mi sľubujú, že o chvíľu uvidím lesnícku lahôdku, ktorú iba pred dvoma týždňami obdivovala aj veľká delegácia Maďarskej lesníckej komory – duby v Kašivárovej. Prírodná rezervácia s týmto názvom sa nachádza nad obcou Hodruša – Hámre a Ing. Graus za volantom musí ukázať veľa zo svojho šoférskeho umenia na prudko stúpajúcej, kamenitej a hrboľatej ceste, vedúcej k viac ako 250-ročným majestátnym dubom. Človek, a lesník zvlášť, pri pohľade na ne pociťuje veľkú úctu a hlbokú pokoru voči lesu a prírode vôbec. Stojím, obdivujem a fotografujem. A ešte niečo, viem že na Kašivárovské duby nikdy nezabudnem. Medzitým sa rozprúdi debata, ako sa tu vlastne takéto skvosty vzali? Ing. Graus sa domnieva, že vzhľadom na prítomnosť dubov aj v okolitých hospodárskych porastoch dubové kolosy v Kašivárovej jednoducho neboli vyrúbané ako buky a ľudia ich nechali rásť a rásť stovky rokov. Odchádzam z tohto lesnícky pietneho miesta so smutným konštatovaním miestnych lesníkov, že prestarnuté duby už dlho v takejto podobe nevydržia. Postupne sa totiž celý porast obdivuhodných velikánov rozpadáva. Takže, ak ste ich ešte nevideli, nestrácajte čas. Kašivárovú nájdete ľahko, stačí odbočiť z hlavného južného ťahu a dať si trochu námahy pri vyšliapaní kopca. Ak milujete stromy a les, neoľutujete!

Všetko sa stihnúť nedá

Veľká škoda, že stále prší a hmla vo vyšších polohách hustne, pretože prechádzame podľa slov Ing. Krištofa prekrásnou Rychňavskou dolinou s krásnym výhľadom na obce Vysoká a Uhliská. Všade naokolo je celý komplex tichých dolín, v ktorých sa počas tejto dlhej a krutej zimy sústredili stovky kusov muflónej zveri. „Vďaka našej starostlivosti sme zaznamenali len minimálne straty. Zato teraz nám robia veľkú šarapatu v revíroch rysy,“ konštatuje Ing. Krištof a predstavuje mi dôkladne oplotený Zverník Rychňava, v ktorom na 100 hektároch žije 46 kusov muflónej zveri. Keď už je reč o poľovníctve, dostávam vzápätí informáciu, že počas minulej poľovnej sezóny dosiahli Žarnovičania za poplatkový odstrel výnos vo výške 2,5 milióna korún, čo je najviac v doterajšej histórii závodu.

Lenže čas sa rýchlo kráti a mne i mojim sprievodcom začína byť jasné, že nestihnem uvidieť za jeden pracovný deň všetko zaujímavé na OZ Žarnovica. Riaditeľ ma ubezpečuje, že aj kolegovia na lesných správach Žiar nad Hronom a Šášovské Podhradie by mi mali čo ukázať zo svojej práce a že sa skutočne majú čím pochváliť. Nepochybujem o tom. A pevným stiskom rúk sa lúčim so žarnovickým riaditeľom s dobrým pocitom, ktorý mi nekazí ani stále neutíchajúci dážď.

 

Nová manipulačná linka za 11 miliónov v akcii.