Takto to bolo, dnes je to tak. Čo bude zajtra?

Jana GEROVÁ

„Chceme lesnícku politiku, ktorá zodpovedá stratégii trvalo udržateľného hospodárenia a ktorá vzájomne spája ekonomické, ekologické a sociálne kritériá a zároveň dbá o rovnováhu medzi ochranou a využívaním dôležitého prírodného zdroja – lesa“. To je koncepcia Spolkového ministerstva pre ochranu spotrebiteľa, výživu a poľnohospodárstvo Nemeckej spolkovej republiky. Jedným z ťažiskových bodov, ktorý napomáha naplniť cieľ tejto koncepcie, je i nasadzovanie moderných technológií, ktoré sú šetrné nielen k porastom, ale i pôde ako takej. Poďme sa teraz pozrieť nato, ako to bolo a v súčasnosti vyzerá s ťažobnými technológiami v Nemecku. Určite tam nájdeme paralelu s vývojom u nás na Slovensku.

Naši dedovia to robili tak

Začnime 50-mi rokmi, ktoré boli charakteristické predovšetkým manuálnym spracovaním dreva. Približne 50% ťažby bolo približované poľnohospodárskymi traktormi (ľahké), zvyšok koňmi alebo volmi. Do tohto obdobia sa datujú i začiatky výstavby lesnej cestnej siete, ktorá mala zabezpečiť lepšie sprístupnenie porastov.

Približovanie dreva pásovým traktorom

V 60-tych rokoch bola takmer celá ťažba (86%) vykonávaná motorovou pílou, percento približovania traktormi stúplo na úroveň 80%. Vďaka zhusteniu lesnej cestnej siete bolo možné viac dreva zlanovať (objavuje sa lanový navijak). Celospoločenským záujmom bola orientácia predovšetkým na produkt „drevo“ a vytváranie nových pracovných miest. Niečo ako poškodenie pôdy resp. iné ekologické faktory sa takmer vôbec nebrali do úvahy, nanajvýš tak poškodenie prirodzeného zmladenia.

Prvé špeciálne lesné traktory boli vyvinuté, ako aj nasadzované v Škandinávii a Kanade v 70-tych rokoch. V tomto období došlo v Nemecku prakticky k ukončeniu výstavby cestnej siete, ktorá okrem iného sledovala i šetrnejšie obhospodarovanie lesných porastov. Postupne sa začalo s nasadzovaním ťažkých poľnohospodárskych traktorov, ktoré boli vybavené rampovou radlicou a lanovým navijakom. Ten bol obsluhovaný diaľkovým ovládačom.

80-te roky a takmer 100% približovanie traktormi, stúpajúci podiel špeciálnych traktorov a forwarderov – to sú jedny z najdôležitejších charakteristík tohto obdobia. Čoraz väčšia pozornosť sa venovala problematike poškodzovania pôdy. Začali sa objavovať i prvé harvestory, ich podiel bol však len marginálny.

Spracovanie veternej kalamity po hurikánoch „Vivian“ a „Wiebke“ si vyžiadalo častejšie nasadzovanie harvestorovej techniky (cca 10% z celkových spracovaných objemov). Objavili sa biologicky odbúrateľné mazivá a hydraulické oleje. Začali sa prvé diskusie týkajúce sa certifikácie lesov, princípy ekologického obhospodarovania lesa sa v praxi presadzovali stále viac. Poškodzovanie pôdy ako vedľajšieho, negatívneho, aspektu spracovania dreva a snahy o minimalizovanie toho javu, sa stali už prirodzenou súčasťou myslenia lesníkov v Nemecku. Tak toto všetko bolo charakteristické pre 90-te roky.

Čo prinieslo 21.storočie?

Nasadzovanie harvestorových technológií sa v súčasnej dobe stáva štandardným spôsobom spracovania drevnej hmoty. Približovacie prostriedky sú cielene väčšie i ťažšie, na druhej strane dochádza k vývoju a používaniu malých harvestorov pre ťažbu tenkého dreva. Pásové harvestory a kombinované pracovné postupy ako harvestor – lanovka sa dostávajú čoraz viac do popredia (s cieľom obhospodarovania porastov v terénoch s extrémnym sklonom). Klesá podiel využitia manuálnej práce resp. k jej substitúcii. Stále viac lesníckych prác sa v ťažbovej činnosti vykonáva dodávateľským spôsobom. Toto externé prostredie zároveň zabezpečuje spracovanie dreva špeciálnymi technológiami na vysokej úrovni. Proces certifikácie naberá na obrátkach (v roku 2000 bolo certifikovaných prvých cca 3 mil.ha).....

Dalo by sa spomenúť ešte x- zaujímavostí, ale nato nám bohužiaľ už neostáva priestor. Jedno je ale isté: „Technológie sa konečne začali prispôsobovať lesu, a nie les technológiám“. A bolo už veru na čase. Veď hazardovať s takým cenným prírodným zdrojom, akým drevo bezpochyby je, sa naozaj neoplatí. Bohužiaľ si to nie každý z náš uvedomuje.

Foto: archív redakcie