Dnes z Odštepného závodu Trenčín

J. Beňa: „Nebojím sa, že by sme to nezvládli!“

Jozef MARKO

Riaditeľ OZ Trenčín Ing. Ján Beňa (vpravo) a vedúci LS Kšinná

Ing. Jaroslav Sednička v teréne.

Expedičný sklad OZ Trenčín a Stredisko OZLT v Bánovciach nad Bebravou pokrýva vrstva rozjazdeného blata. Nečudo, za nami je niekoľko daždivých a chladných dní, na sklad pribúda drevo, ťažké náklaďáky sú v plnej permanencii. Okolo opravovaných mechanizmov sa presúvame s riaditeľom OZ Trenčín Ing. Jánom Beňom do zadnej časti veľkého areálu, umiestneného hneď vedľa bývalej Tatrovky. Ešte jeden subjekt totiž pôsobí v tomto priestore. Drevovýroba, v ktorej pracujú výlučne bývalí zamestnanci Lesov SR – vedúcim je živnostník Ján Vlčko, ktorý si odkrútil v štátnych lesoch 38 rokov. V hale pri strojoch zarezáva 17 robotníkov. Trenčiansky riaditeľ akoby mi čítal v očiach otázku: Prečo sme tu? „Dali sme príležitosť našim bývalým zamestnancom a neľutujeme. Nájom platia načas, nestratili prácu a firma žije,“ hovorí Ing. Beňa.

Vyhovejú každému

Do kancelárie pána Vlčka vchádza zákazník a nesmelo hovorí, že potrebuje kúpiť jednu dosku! Na moje prekvapenie ho šéf prevádzky nevysmeje, ale s pochopením ho posiela za svojim kolegom, ktorý mu dosku predá. A potom vysvetľuje: „Snažíme sa vyhovieť každému, aj keď chce kúpiť čo i len jednu dosku alebo latku. Vieme, že sa k nám rád vráti, keď bude opäť potrebovať naše služby. Nosný program, niečo vyše 50% našej produkcie, samozrejme dodávame trom až štyrom veľkým firmám. Mesačne režeme viac ako 700 kubíkov, naši ľudia zarábajú 18 až 19 tisíc korún hrubého mesačne. Pochvaľujú si, pretože na okolitých pílach je to podstatne menej a ľudia tam drú od vidím do nevidím.“ Malá prevádzka pracuje na starých „mašinách“. Aby mohla rozšíriť ponuku produktov, potrebuje napríklad novú rozmetaciu pílu, ale tá stojí takmer pol milióna korún. Chlapi v Bánovciach sú odhodlaní zainvestovať aj z vlastného, len aby si udržali prácu. Najskôr však prevádzku drevovýroby potrebujú odkúpiť od štátneho podniku Lesy SR. Ing. Beňa poznamenáva, že im to z duše praje, pretože poctivou prácou dokázali, že by bola v tých správnych rukách.

Vodičák ako podmienka

Lesná správa Kšinná so sídlom v Uhrovci pripomína včelí úľ. Uzávierka. Kto ju zažil, vie o čom to je. Napriek tomu si vedúci správy Ing. Jaroslav Sednička nájde čas a otvorene hovorí o skúsenostiach po zmenách kompetencií na úrovni vedúcich lesných správ, OLH a lesníkov. „Odborní lesní hospodári si zvykajú na to, že ich hlavná činnosť už nie je zameraná na evidenciu a odvoz vyťaženého dreva. Táto povinnosť je prenesená na lesníkov. Bez ich vzájomnej súčinnosti to ale nepôjde ani v budúcnosti. Lesníci napríklad budú musieť pomôcť „óelhákom“ pri vyznačovaní ťažby. OLH zasa musí pomôcť pri odvoze dreva. Lesné obvody sú väčšie a nie vždy sa nám darí dosiahnuť, aby si dokázali OLH a lesníci vzájomne pomôcť aj preto, že papierovačiek je ešte stále veľa.“ LS Kšinná má k dispozícii štyri počítače a Ing. Sednička tvrdí, že im to nateraz stačí. Čo sa týka náhrad za používanie súkromných áut na služobné účely, v prevádzke by uvítali paušály, ktoré by odbúrali s tým spojenú administratívu. No a na LS Kšinná si musí ešte jeden OLH urobiť vodičák, pretože ako dodáva Ing. Beňa, bez neho nemôže počítať s tým, že ostane na tejto dôležitej pozícii. „To je dosť tvrdé,“ poznamenávam. „Ale nevyhnutné,“ reaguje lakonicky riaditeľ závodu.

Ak nemáš čo robiť, nerob to u nás!

Na Lesnej správe Dubodiel ma víta okrem vedúceho Ing. Rudolfa Svrčka aj drevená tabuľka s vtipným textom: Ak nemáš čo robiť, nerob to u nás! „Tá je tu na rozdiel odo mňa už dlho,“ hovorí správca a vôbec mu nezávidím, keď sa dozvedám, že musí denne dochádzať do práce z 28-kilometrov vzdialenej Čiernej Lehoty. „Vedúci výroby má pre vás tie nové výškomery,“ prináša do Dubodielu dobrú správu Ing. Beňa a mňa teší, že riaditeľ dodržal slovo. Dal ho správcom na školení o novom prístupe k sortimentácii, ktoré sa uskutočnilo pred troma týždňami. OZ Trenčín okrem toho nakúpil pre svojich ľudí na lesné správy aj relaskopy. „Ak niečo od našich zamestnancov žiadame, musíme im vytvoriť zodpovedajúce podmienky. Všetko ale nejde naraz,“ vysvetľuje postoj vedenia závodu Ing. Beňa. Ale to už si sadáme do starej Nivy spoločne s ťažbárom Milanom Laššom a stúpame po lesných cestách Považského Inovca do miest, na ktorých vyčíňala pred šiestimi rokmi veterná smršť a zložila k zemi 86 000 kubíkov v prevažnej miere smrekovej hmoty. „Ani tí najstarší miestni obyvatelia si na niečo podobné nepamätajú. Vietor pováľal všetko, čo mu stálo v ceste – nielen smreky, ale aj buky a duby. Teraz bojujeme pre zmenu s agresívnou brezou. Ak ju včas na zalesnených plochách nevysekáme, zadusí nám sadenice smreka a buka,“ varuje pán Laššo a hneď dostáva prísľub riaditeľa závodu, že finančné prostriedky sa na tento účel predsa len nájdu. Medzitým pozeráme na rozsiahlu 100-hektárovú holinu, ktorá sa vďaka profesionálnej práci lesníkov mení z cintorína stromov na nový les. Len oni vedia, koľko úsilia a vôle táto premena stojí...

O lesných cestách a novej krvi

Schádzame prudko sa zvažujúcou lesnou cestou a občas nás na nej v aute poriadne nadhodí. Je jasné, že cesta potrebuje rekonštrukciu. Problém je ale v tom, že zalepenie pár výtlkov síce dokáže odštepný závod vykryť z prevádzkových nákladov, väčšie opravy je však zo zákona nutné realizovať prostriedkami z investičného fondu. „Na rok 2006 máme schválené 4 milióny korún na tento účel, ale potrebovali by sme ročne 8 miliónov investícií, aby sme boli schopní dať lesnú dopravnú sieť na teritóriu nášho závodu v priebehu piatich rokov do úplného poriadku,“ informuje ma neskôr v kancelárii riaditeľa závodu vedúci ekonomiky Ing. Jozef Propper.

Myšlienkami sa ešte vraciam k informácii o LS Dubodiel, kde pracujú starší lesníci, tesne pred dôchodkom, takže zelenú dostane - a nielen tam - už veľmi skoro nová lesnícka krv. „Už dávnejšie som si vyhliadol ešte na lesníckej fakulte dvoch perspektívnych chlapcov, ktorí sú dnes už lesní inžinieri a ďalšieho absolventa strednej lesníckej školy, ktorý diaľkovo študuje vysokú školu. Vďaka výbornej spolupráci s personalistkou závodu Ing. Jarmilou Hatalovou sme všetkých troch vyskúšali na pozíciách asistentov na kalamitnom stredisku na OZ Beňuš. Obstáli a rátame s nimi ďalej. Dnes sa medzi nami veľa hovorí o implementácii nového obchodno – logistického systému v praxi. Aj vďaka takýmto lesníkom nemám obavy, že by sme ho nezvládli!“, povzbudivo konštatuje Ing. Beňa.

Trenčianski lesníci s certifikátom FSC

„Vidíte tú kopu papierov? Tak to je celá dokumentácia, ktorá sa týka certifikácie len za našu správu,“ ukazuje na hrubý, listinami „napechovaný“ šanon vedúca Lesnej správy Nemšová Ing. Ľubica Harničárová. Aj sa pousmeje pri spomienke na záujem audítorov v predaudite a hlavnom audite hlavne o chránené územia a chránené rastliny a živočíchy v pôsobnosti správy, akoby ani lesníctvo nebolo v certifikačnom procese prioritou. Lesníci z OZ Trenčín ním v systéme FSC spoločne s kolegami z OZ Považská Bystrica v tomto roku úspešne prešli, ale ako potvrdzuje Ing. Samuel Deván, vedúci lesníckej výroby na trenčianskom závode, nebolo to vôbec jednoduché. „Niekedy sme mali pocit, že audítori kladú vyššie environmentálne kritériá. Certifikačný systém FSC sa snaží dosiahnuť rovnováhu medzi ekonomikou lesného hospodárstva a požiadavkami ochrany prírody, čo je úplne v poriadku. Problém je ale v miere ústupkov oboch záujmov. A ešte ťažšie je dostať pravidlá FSC do myslenia a konania našich ľudí. A nielen ich. Musí sa týkať aj našich dodávateľov prác a služieb. Preto sme pre nich pripravili leták so zásadami certifikácie lesov.“ Systém FSC kladie napríklad veľký dôraz na komunikáciu s tretími stranami. Požaduje okrem iného, aby lesníci zverejnili včas obnovu LHP. Aj keď to nie je podľa slovenskej legislatívy v kompetencii podniku, ale štátnej správy, lesníci oslovili starostov 40 obcí a ďalšie záujmové skupiny s otázkou, či majú záujem zúčastniť sa obnovy LHP. Na výzvu zareagovali iba ochrancovia prírody...

K biomase viac komunikácie

OZ Trenčín má za sebou povinnosťami nabité mesiace nielen kvôli certifikácii, ale aj osobitnému postaveniu v rozvojom programe celého štátneho podniku, ktorým je výroba a predaj biomasy, konkrétne energetickej lesnej štiepky. Ešte v roku 2004 totiž Trenčania rozbiehali celý projekt zabezpečenia dodávok štiepky od produkcie až po obchod s týmto perspektívnym produktom vo vlastnej réžii v pozícii výhradného dodávateľa pre Termonovu v Novej Dubnici. „V tomto roku vzniklo Stredisko Biomasa, pre ktoré sme mali pôvodne v tomto roku dodať 4000 ton štiepky, ale potom od nás kolegovia zo strediska žiadali 9000 ton, čo nebudeme schopní splniť. U nás je jednoducho iná situácia ako v porastoch na južnom Slovensku, kde v agáčinách môže byť 30% nehrúbia a je tam možné ťažiť stromovou metódou. No v našich bučinách ju nemôžeme použiť, pretože by sme poškodili stojace stromy. Očakávame, že pri plánovaní produkcie biomasy dospejeme s kolegami k efektívnejšej komunikácii. Považujeme za užitočné zaradiť biomasu do odbytárskeho programu, vychádzajúceho z reálnych zdrojov. Prihovárame sa tiež za jednotnú cenu za tonu štiepky a nie používanie rozdielnych spôsobov jej oceňovania,“ prízvukuje vedúci obchodu a logistiky Ing. Stanislav Kolenič.

Aj keď problémov je dosť, páči sa mi hrdé konštatovanie Ing. Beňu na záver nášho stretnutia: „Kedysi sme pomaly museli prosiť, aby od nás zákazníci kupovali drevo a dnes nám ho doslova rozchytávajú, takže nemáme problém s odbytom.“ A ja si uvedomujem, že nebudem mať žiadny problém kedykoľvek sa vrátiť medzi Trenčianskych lesníkov. Cítil som sa medzi nimi tak dobre, že sa nenechám ani na chvíľu prosiť pri nejakom ďalšom pozvaní na návštevu ich závodu.

Foto: autor

 

Ukážka bukového dreva na Expedičnom sklade Trenčianska Turná.

Drevovýroba v Bánovciach nad Bebravou, v ktorej pracuje 18 bývalých

zamestnancov Lesov SR, žije a chlapi zarábajú viac ako na okolitých pílach.