Dlaždička na vodnej ceste

Ján MIČOVSKÝ

V stredu 12. októbra vychádza nad dunajskými ramenami slnko. Pridáva na eláne aktérom i hosťom, ktorí budú svedkami otvorenia Náučného chodníka Dunajskými luhmi. Tejto chvíli predchádza výborný nápad a úsilie lesníkov z Odštepného závodu v Palárikove. Jedinečnosť myšlienky spočíva v tom, že ide o prvý lesný „chodník“ na Slovensku, k absolvovaniu ktorého bude potrebný - čln! Návštevník sa o takejto ponuke dozvie z tabule nachádzajúcej sa v mieste vysokej koncentrácie turistov – na hrádzi Vodného diela Gabčíkovo. Osobitná značka ho odtiaľ povedie ku Gabčíkovskému ramenu, kde na základe telefonickej objednávky už bude čakať pätnásťmiestny čln s odborným sprievodcom. Trasa člna vedúca na Obecný ostrov a späť umožní návštevníkovi spoznať čaro lužného lesa, život jeho rastlinných a živočíšnych obyvateľov, a predovšetkým osobitú prácu lesného hospodára. A to – bezplatne!

Na otvorení chodníka sa schádzajú poverený generálny riaditeľ Sekcie lesníckej MP SR Valér CMORIK, zástupkyňa Slovenského vodárenského podniku Mária SLOVÁKOVÁ, pracovník CHKO Dunajské Luhy Drahomír VORLÍČEK, deti okolitých škôl, médiá... Ešte predtým, ako Ladislav VARGA, riaditeľ OZ Palárikovo, s nefalšovaným potešením otvorí podujatie, dostávajú všetci pozvaní vkusný šperk – ručne zhotovený odznak so symbolom lužných lesov orliakom morským. Prítomná je i delegácia vedenia podniku v zložení Karol VINŠ, Ivana ŠPILÁKOVÁ a Dávid NÉMETH.

 

Pri porovnávaní rôznych topoľových klonov sa naplno ukazuje šľachtiteľské srdce vedátora Vargu.

 

Slová generálneho riaditeľa Lesov SR vystihujú podstatu dňa: „..chodník ako dôkaz, že príroda tu nie pre lesníkov, ale lesníci pre všetkých, ktorí ju chcú spoznávať a spoločne chrániť.“ Predstaviteľ miestnej CHKO zaujme nielen priezviskom, ktoré nevdojak pripomína reprezentanta tunajšej fauny, ale predovšetkým priznaním sa k nedôvere, ktorú voči podobným počinom lesníkov pociťoval. Všetko napráva konštatovaním, že život prináša nové impulzy a naším aktivitám niet čo vytýkať. Práve naopak! Nuž, ocenenie na otvorenej scéne!

Ešte predtým, ako obaja generálni riaditelia prestrihnú na brehu Dunaja zelenú pásku a hostia sa vydajú na premiérovú plavbu, čaká všetkých svieži lesnícky program. Jeho moderovanie dvojicou Ladislav Varga a Jozef Bielik (správca LS Gabčíkovo) prezrádza nielen znalosť problematiky, ale aj nadšenie z vlastnej práce. Kolotoč ukážok, ktoré títo dvaja bravúrne komentujú, začína predvádzaním vysádzania trojmetrových topoľových „sadeničiek“, s následnou názornou sortimentáciou tejto vysokoproduktívnej a obchodne mimoriadne zaujímavej dreviny.

Pri porovnávaní rôznych topoľových klonov sa naplno ukazuje šľachtiteľské srdce vedátora Vargu. Mimoriadne rozdiely v prsných priemeroch rovnakovekých topoľov zmažú akékoľvek pochybnosti o tom, že mnohoročný šľachtiteľský program má v lesohospodárskej praxi lužného lesa svoje významné miesto.

Ukážky pokračujú v logickej nadväznosti výkonným štiepkovačom typu Grizly ako zhmotnením perspektívneho podnikového zámeru. Vysvetľovanie moderátorov občas vecne dopĺňa Karol Vinš, ktorý číslami dokladuje komplexnú previazanosť biologických, ekonomických a spoločenských aspektov podnikových zámerov. Dobre to vynikne práve pri štiepkovaní, kde skóre 450 Sk ku 150 Sk za GJ tepla vyrobeného zo štiepky, resp. uhlia odhaľuje rozsah našich možností.

 

Z jej tváre veľa nevyčítam, faktom však je, že mlčí...

 

Raritou je vystavená pramica, ktorou sa v minulosti prepravovalo po Dunaji až 80 prm dreva. Táto loď tu už trvalo ostane ako jeden z exponátov areálu.

Prichádza okamih očakávanej plavby. Vynovený čln vedie skutočná dunajská legenda - 77 ročný Štefan CSÓKA (pozri „Ľudia a lesy“, LESNÍK 03/2002). Medzipristátie na Obecnom ostrove (Falusziget) je spojené nielen s ochutnávkou rýb, ale aj s diskusiou. Nesporná autorita v biológii lužného lesa prof. RNDr. Ladislav ŠOMŠÁKA, DrSc. z ÚK Bratislava je vyzvaný verejne zodpovedať otázku, či a ako VD Gabčíkovo poškodilo tunajšie lužné lesy. Jeho slová opierajúce sa o 12 - ročnú skúsenosť neponechávajú žiadny priestor na pochybnosti: „Bez vodného diela by tu už dnes lužný les v takejto dobrej kondícii nebol! Priehrada zvrátila proces postupného poklesu spodnej vody, a tým zabránila vysychaniu tunajších lesov“. Jedným očkom pri jeho slovách pokukávam po pani Trubíniovej, v minulosti známej postave Greenpeaceu, dnes predstaviteľke Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Z jej tváre veľa nevyčítam, faktom však je, že mlčí...

Úspešný deň sa pomaly končí. Ešte sa nám nestihli veže gabčíkovskej priehrady stratiť z obzoru, keď v Rádiožurnáli už znejú slová Karola Vinša o význame toho, čo sme práve sami pred chvíľou zažili. Nášmu riaditeľovi nemožno uprieť schopnosť kultivovane formulovať pred verejnosťou podnikové stanoviská. Naopak, kolegom z Gabčíkova možno priateľsky vytknúť absenciu informačných tabúľ alebo aspoň informačného letáčika ku chodníku, čo si však v záplave pútavého programu asi málokto všimol. Tak či tak, tento pohodový deň bol ďalšou dlaždičkou na ceste služby pre verejnosť, ceste po ktorej nám spoločne treba v podniku prejsť.

Foto: autor

V rukách dunajského vlka