Zátišie s chatou

Zimný chodník

 

Boris PEKAROVIČ

Z Lomu sa teraz vrátime a zbehneme poblíž prírodnej rezervácie Slatinský Jarok, dolu Kamenistou dolinou, ktorá so svojimi 30 kilometrami je najdlhšou dolinou závodu. Pretína na polovice našu časť Chránenej krajinnej oblasti, Biosférickej rezervácie a Chránenej poľovnej oblasti, všetko s názvom „Poľana“. V polovici doliny vidíme historickú technickú pamiatku – „Tajch Hrončok“, vybudovanú v r. 1881 na splavovanie dreva z tejto najlesnatejšej a najmenej osídlenej časti závodu. Závodu sa podarilo v priebehu minulých rokov vykonať vyčistenie nánosov a rekonštrukciu priehradného múra. V súčasnosti sa využíva pre rekreáciu a chov rýb na rekreačnú rybačku.

Cesta k nádrži, identická s jednou z najdlhších cyklotrás na závode, nás viedla popod ďalšie vzácne chránené prírodné útvary – národné prírodné rezervácie Zadná Poľana a Hrončecký Grúň, PR Havranie skaly. Sám Kamenistý potok je prírodná pamiatka a jeho meandre sú vyhláseným chráneným areálom. V bočnej doline Spády je aj jediný vodopád v tejto rudohorskej časti OZ. A už sme prišli k ústiu Kamenistého Potoka do Čierneho Hrona z Čierneho Balogu na príjemnom mieste zvanom Svätý Ján. Odtiaľto je už len niekoľko kilometrov do obce Hronec, známej v histórii až donedávna svojim metalurgickým priemyslom. Obec je rodiskom pána Ladislava Chudíka, známeho herca a fanúšika lesnej železnice. Z Hronca sme sa po piatich kilometroch ocitli v obci Osrblie, „smutne“ známej prírodnou veternou pohromou v roku 1996, ale tiež biatlonovým areálom, zaradeným do podujatí svetového pohára. Nachádzajú sa tu tiež cyklotrasy. Na jednej z nich sme narazili na historickú železorudnú pec z 19. storočia na Troch Vodách, prešli popri „muničke“ Červená Jama z 2. svetovej vojny a zvážnicou sme boli o pár minút vysoko, kde sme rukou dočahovali prírodnú rezerváciu Ľubietovský Vepor.

Vrátili sme sa do Hronca a krížom cez Valaskú a Piesok sme sa ocitli v Bystrej, priamo v centre nízkotatranského turizmu a rekreácie. Popri Bystrianskej jaskyni, penziónoch, golfovom ihrisku, moteli, hoteloch a chatách je tu aj obľúbená chata Stupka, patriaca závodu. Celou cestou na Trangošku, Srdiečko i Chopok nás sprevádzal hrejivý pocit: „Aj táto krása patrí štátnym lesom, aj tu sme my „pánmi“. Stade bolo už len na skok do Jaskyne mŕtvych netopierov. Hoci je sprístupnený iba zlomok z neuveriteľného komplexu poschodí a chodieb v tomto vysokohorskom krase (všetko je nad hranicou lesa, útvary vedú popod hrebeň Tatier z horehronskej strany až na liptovskú), dalo nám to zabrať, pretože pohyb po úzkych rímsach ponad hlboké priepasti, pripútaní lanom s karabínkou, s „fasovanými“ prilbami na hlavách a v hrubých gumových plášťoch precvičí odvahu človeka...

Hoci sme mali nohy otrasené strmou cestou dolu Trangoškou, v aute sme si trochu odpočinuli a onedlho sme boli v centre Horehronia, v meste Brezne, ktoré si pamätá svoje výsady už od r. 1380. Najviac sme sa o ňom dozvedeli pri návšteve Horehronského múzea na námestí M.R. Štefánika. Dnes je toto neveľké mesto s prekrásnym okolím východzím bodom na všetky exkluzívne turistické trasy Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.

Hovoríte, že som sa aj tak nevyhol „všetkovlastnéchváliacemu“ syndrómu lokálpatriota? Nuž, čo narobíte. Nemohol som predsa nechváliť a neplesať, keď vy, môj hosť, ste boli tým najnadšenejším obdivovateľom, nie? A vy ostatní – príďte k nám. Myslím, že mi dáte za pravdu.

Ubytovacie možnosti v zariadeniach LSR, š.p., na území OZ Čierny Balog

Medzi štandardné chaty OZ patria: Chata Stupka-Tále, Tri vody, Sviniarka, Anderlová, Čierny potok a iné. O tejto kategórií chát sú dostatočné informácie na podnikovom webe www.lesy.sk (asi ozaj dostatočné, pretože záujem verejnosti o niektoré z nich je stále väčší; našli sa záujemcovia už pre rok 2006, ale žiaľ, s ohľadom na neserióznosť niektorých z nich, prijal závod zásadu rezervovania ubytovania maximálne na tri mesiace dopredu).

Kategória „zálesáckych“, poľovníckych chát a chatiek v tých najkrajších zákutiach závodu – o tej chcem napísať pár slov: sú bez elektriky, vodička pekne zo studničky, ktorá nie je vždy hneď pri chate... A predsa majú svojich milovníkov, ktorí uprednostnia drsný dotyk prírody pred pohodlím civilizácie. Zo skúseností viem, že takáto chata po pár dňoch pobytu prirastie človeku k srdcu viac ako iná, veľká, komfortná. A tiež sa na ňu človek rád vracia, aj keď niekedy treba od cesty ešte pár desiatok minút kráčať pešo. Kapacita týchto zariadení je od 4 do 8 osôb. Nachádzajú sa na každom závode. Len ich okolie je všade inak podmanivé. A o to práve ide – aby sa človek naučil počúvať les ráno, napoludnie, večer i v noci. Aby z jeho šepotu pochopil, aký vzácny priateľ sa v ňom skrýva. Aby...aby...aby bol potom človek jednoducho lepší.

Z týchto chát nedokážem uprednostniť žiadnu. Treba prísť, pozrieť, rozhodnúť sa, či to bude chata pod Veprom, alebo na Blatách, Skalica či Lopata, Paulína, Bartoška, Jedľová, Kýčera či Pod Javor, Pšeničné, Tále alebo Pažiť... a vari desiatky ďalších. Jednoducho - navštívte OZ Čierny Balog.

Ing. Boris Pekarovič je vedúci úseku obchodu a logistiky OZ Čierny Balog

Bližšie informácie o ubytovacích možnostiach OZ Čierny Balog získate na www.lesy.sk (turizmus) alebo na t.č. 048 / 619 17 16