Škola a prax - dve strany tej istej mince

Jana GEROVÁ

„Zachovajme lesy potomstvu“, to je odkaz J.D.Matejovie, ktorý zanechal generáciám lesníkov, ktorí prišli po ňom. Jednou z možností, ako naplniť toto posolstvo, je zodpovedná príprava absolventov stredných a vysokých škôl lesníckeho zamerania. Ako to s odstupom času vnímajú niektorí z nich, som sa pokúsila vytiahnuť z pracovníkov OZ Čadca.

„Škola a a prax – čo vlastne znamenajú a ako sa dajú zladiť tieto dve veci, ktoré sú pre nás v živote tak dôležité? Myslím, že jedna bez druhej určite nemôžu existovať. Veď načo by nám bola škola, keby sme vedomosti v nej získané nemali kde využiť?“ To sú slová Pavla Zatlukala, absolventa Strednej lesníckej školy J.D. Matejovie v Liptovskom Hrádku. Ako sa vyjadril, škola mu dala základ, na ktorom mohol začať budovať svoju profesionálnu kariéru a zároveň rozvíjať svoju osobnosť. Hoci bol s úrovňou výučby spokojný, privítal by viac praktických ukážok a výučbu formou zážitkového učenia. Jednoducho „posunúť“ školu bližšie k lesu.

 

...„posunúť“ školu bližšie k lesu

 

Väčšia pozornosť by sa mala venovať i školským pomôckam a modernizácii učebníc a osnov, ktoré by mali zohľadniť nové trendy vývoja v lesnom hospodárstve (moderné ťažbové technológie, biomasa a pod.). „Doba ide veľmi rýchlo dopredu a my by sme nemali zaspať na vavrínoch. Každý absolvent, ktorý príde po nás, by mal byť lepšie vyzbrojený vedomosťami ako tí predtým“. A čo by ešte pomohlo mladým lesníkom, ktorí každoročne opúšťajú lavice stredných škôl? Rozšíriť ponuku špeciálnych kurzov s možnosťou získať čo najviac certifikátov (oprávnení). Ide totiž o to, že nie všetci absolventi sa zamestnajú ako lesníci. Mnohí z nich sa stávajú našimi dodávateľmi prác a práve toto by prispelo k ich lepšiemu zaradeniu do každodenného života.

Mojou druhou „obeťou“ bol Peter Čakajda, absolvent Strednej lesníckej školy J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku a Technickej univerzity vo Zvolene. Ako zhodnotil, stredná škola sa viac niesla v duchu výchovy lesného robotníka a menej sa zameriavala na činnosti súvisiace s výkonom profesie lesníka. I on by rád privítal viac praktických ukážok v teréne. Prvýkrát „pričuchol“ k praxi počas civilnej vojenskej služby, ktorú vykonával na lesnej správe. „V tom čase som tam využil veľa vedomostí a praktických skúseností zo strednej školy. Vysoká škola kládla väčší dôraz na detaily, pričom podstata študentom unikala. Mnohé z predmetov sa zaoberali problematikou, ktorá sa v skutočnom živote dá ťažko uplatniť a ani sa často nevyužíva“. Sčasti je to pravdepodobne asi aj preto, že zavádzanie nových postupov nenachádza v praxi kladnú odozvu a radšej sú uprednostňované staršie, overené postupy. Ale to je už zase z iného súdku...

 

I za tú krátku dobu, čo pôsobím v praxi, som prišiel na jedno. Vzdelávať sa musím ďalej, bez toho to nejde.

Na záver asi toľko: „I za tú krátku dobu, čo pôsobím v praxi, som prišiel na jedno. Vzdelávať sa musím ďalej, bez toho to nejde“. A ja osobne s naším kolegom z Čadce súhlasím.