Zánik lesníckeho školstva na Slovensku?

Ján MIČOVSKÝ

Na stredné lesnícke školy v Banskej Štiavnici, Liptovskom Hrádku a Prešove určite nedá dopustiť veľa našich zamestnancov, ktorí v nich prežili krásne študentské roky. V sieti ich spomienok sa okrem huncútstiev a prvých lások zachytilo aj nemálo učiteľov. Viacerí z nich dokázali pozmeniť trajektóriu osudov svojich študentov, vštepiac im nielen odborné poznatky, ale tiež zásady slušnosti a morálky. Takéto osobnosti malo lesnícke školstvo v minulosti a má ich aj dnes.

Ing. Jozef Danko je absolvent a dlhoročný zamestnanec Strednej lesníckej školy a Školského lesného podniku v Prešove. V súvislosti s témou mesiaca som tohto skúseného pedagóga požiadal o nasledovný rozhovor.

Tvoje rozhodnutie byť lesníckym učiteľom malo hlbšie korene, alebo – ako to často v živote býva – hlavnú rolu zohrala náhoda?

Popravde – nikdy som si nemyslel, že budem učiť a to dokonca na škole, ktorá mi sama dala základy lesníctva. Keď som končil lesnícku fakultu, ponúkli mi tu miesto technika vznikajúceho arboréta. Ani mi to nepripadalo, že idem ku školstvu. Odvtedy uplynulo štvrťstoročie - arborétum povyrástlo - máme tu 170 taxónov - a ja som sa už asi pomaly stal školským inventárom... Nikdy som to však neľutoval. Prešiel som tu mnohými funkciami: Začínal som funkciou lesníka, 5 rokov som učil ekonomiku lesného hospodárstva, ochranu lesa, poľovníctvo, bol som inštruktorom jazdy na motocykli a inštruktorom lyžovania, osem rokov po revolúcii som pracoval ako riaditeľ školy, siedmy rok som výrobným námestníkom a OLH Školského lesného podniku na Cemjate...

Ing. Jozef Danko

...teda dosť na to, aby som ti bez okolkov položil možno neľahkú otázku: Aké je a kam sa uberá naše stredné lesnícke školstvo?

Tvoja otázka nie je ani tak ťažká, ako skôr veľmi vážna. A nejde len o lesnícke stredné školstvo, ale odborné stredné školstvo ako celok. Myslím, že prežíva ťažké chvíle, ba možno je ohrozená aj samotná existencia niektorých škôl...

...to je teda na úvod rozhovoru dosť radikálny názor. Máš preň aj argumenty?

Myslím, že mám. Ale poďme radšej pekne po poriadku. Do roku 1989 sme boli prestížnou strednou školou. Hlásilo sa k nám trojnásobne viac školákov ako sme mohli prijať a tým pádom sme sem dostávali naozaj tých najlepších. Po revolúcii vzniklo mnoho konkurenčných škôl, predovšetkým gymnázií, ktoré nám celkom prirodzene a trvalo začali odčerpávať kvalitných uchádzačov. Druhým zlomovým faktorom sa stal fakt, že ak sme pred tým umiestnili v lesnom hospodárstve 100 % našich absolventov, toto percento nám začalo klesať na súčasných možno 20 – 30 %. Na to sme museli zareagovať. Vždy som robil všetko preto, aby si študenti vytvorili návyky, ktoré im umožnia uplatniť sa v praxi. V tomto prípade sme našu ponuku rozšírili o možnosť nielen vyštudovať klasické lesníctvo, ale aj zvládnuť jazyky a prácu s počítačom. Posilnili sme aj ekonomické predmety, aby boli absolventi pripravení na dráhu živnostníkov - veď požiadavka štátnych lesov na zamestnanie našich absolventov je takmer nulová. Na druhej strane sme študentom ponúkli možnosť získať pilčícke preukazy, vodičské preukazy na traktory a nákladné auta a podobne.....

Týmto ste však „zabŕdli“ do pôsobnosti lesníckych učilíšť...

Iste a oni nám to aj vrátili. Rozšírili svoju akreditáciu o ďalšie dvojročné štúdium a ponúkli tak svojím absolventom možnosť získať plnohodnotné maturitné vzdelanie. Takýto boj o študenta priniesol pokles úrovne na všetkých stredných lesníckych školách – učňovských i odborných. Univerzalita je však v takomto prípade na škodu, všetci predsa nemôžu robiť všetko! Veď sa len pozrime na náročnosť novej lesnej techniky, napríklad také lanovkové systémy, harvestory - vyžadujú špičkových robotníkov, a práve tých by mali pripravovať lesnícke učilištia. Súčasný, moderný lesný robotník by mal ovládať všetky strojové technológie lesného hospodárstva od motorovej píly, krovinorez, traktory, nákladné autá s hydraulickými rukami až po lanovkové systémy a pri tom ovládať základnú teóriu o lese. Takýto absolvent učilišťa je na rozdiel od „rýchleho“ maturanta veľmi žiadaný. Jeho uplatneniu by pomohlo aj to, keby sme nefabrikovali 7 dňových polokvalifikovaných pilčíkov, ktorých je v lesníckych službách neúrekom. Zamestnávanie kvalifikovanej pracovnej sily v lesníctve je stále podceňované.

No, dobre, ak by sa lesnícke učňovky vrátili k výchove robotníkov a „neplietli“ by sa do remesla vám, potom je vaša budúcnosť zachránená – stredné kádre bude lesníctvo vždy potrebovať. Prečo potom tá obava zo zániku stredného odborného školstva?

Vychádzam zo svojich  praktických poznatkov i z informácií o predpokladanom vývoji v rámci EU. Najprv ten praktický poznatok. Máme mnohoročnú spoluprácu so strednou lesníckou školou v rakúskom Geinfarne. Začiatkom deväťdesiatych rokov to bola nádherná špičkovo vybavená doslova superškola, dnes kvôli nízkemu záujmu o štúdium je pretransformovaná na obchodnú akadémiu! V Hraniciach v Česku robia posledné roky nábor na štúdium. Rolu stredného odborného školstva totiž v EU preberá bakalársky stupeň vzdelávania na vysokých školách! Tento trend prichádza už aj k nám – potvrdil mi to pri nedávnom rozhovore aj dekan Lesníckej fakulty pán profesor Štefan Žihľavník. Počnúc školským rokom 2005/2006 začína forma bakalárskeho štúdia aj na TU vo Zvolene. Istá skepsa tu teda má svoju logiku – dlhodobá spoluexistencia stredného odborného a bakalárskeho štúdia je ťažko predstaviteľná. Kde by medzi nimi prebiehala deliaca čiara?! A ak si to dáš do súvislosti s trvalým nárastom záujmu o štúdium na gymnáziu môže dostať téza o zániku stredného odborného školstva celkom prirodzené kontúry!

Nie je to predsa len pri tradíciách nášho lesníckeho školstva prílišný pesimizmus?

Nie je to pesimizmus, ale pohľad pravde do očí. Treba to však vnímať v dynamike času a najmä komplexne. Transformácia školstva – vidíš, nielen vy v štátnych lesoch prechádzate týmto procesom – však priniesla už aj svoje pozitíva. Prechod škôl spod pôsobnosti krajských úradov pod VÚC sa po počiatočných finančných problémoch ukázal ako dobrý krok. Odborné školy sú konečne riadené z jedného centra. Peňazí síce extra nepribudlo, no vidím, že samosprávne orgány majú predpoklady regulovať rozvoj škôl, študijných a učebných odborov podľa potrieb regiónu. Iným dobrým momentom je stabilizácia mladých učiteľov, ku ktorej po dlhých rokoch konečne prichádza. Je to naozaj pozitívny dôsledok Froncovej reformy.

Cieľom vzdelávania je získanie zvolenej odbornosti. Tá je dôležitým pilierom uplatnenia sa absolventov v praxi. Rovnocenným pilierom je však aj ich morálna zdatnosť. Ako to vidíš ty?

Budem úprimný, nie je všetko v poriadku. Nemusíme hovoriť hneď o morálke, ale o akejsi spolupatričnosti študentov k odboru, ktorý si zvolili. Doba je ťažká a my to cítime. Neprichádzajú k nám záujemcovia z lesnatých oblastí kraja a povedzme z lesníckych rodín, ale skôr z blízkosti Prešova. Dôvod je prozaický - rodičia viac ako druh školy zohľadňujú faktor vzdialenosti. Preto, aby ušetrili za drahý internát! Žiaci akosi cítia, že ich šanca uplatniť sa v lesníctve nie je veľká a z toho pochádza neraz aj ich študijné nasadenie a využívanie voľného času. Napríklad voľakedy sme mali na škole aj 12 záujmových krúžkov. Dnes je krúžkov aj žiakov aktívnych v záujmovej činnosti žalostne málo. Radšej idú na prechádzku.... Sám sa venujem lesničiarskemu krúžku. Vediem ho z úcty k zachovaniu poľovníckych tradícii a som rád ak sa mi každý rok prihlási aspoň zopár žiakov.

To sa mi nechce veriť, vaše lesničiarske úspechy sú predsa dostatočne známe....

...no oni sú len výsledkom snahy a schopností niekoľkých študentov. Väčšina sa mi neprihlási v dôsledku úvahy, že aj tak nebudú robiť v lesníctve resp. v poľovníctve, tak na čo im to bude...Ale, aby to nevypadalo tak skepticky - mám aj jednu dobrú informáciu. Pred časom práve váš podnik objavil pre lesníkov hudobného skladateľa Svetozára Štúra a objednal u neho skomponovanie nových lesníckych signálov. Tieto sme zaradili do nášho kmeňového repertoára a - ujali sa! Sú krásne a je dobre, že lesníci môžu pri slávnostných príležitostiach používať lesnícke a nie poľovnícke signály. Hráme ich aj v zahraničí a myslím, že sa páčia. Vďaka za toho Štúra!

Ďakujeme aj my. Trocha som však stratil orientáciu v najbližších cieľoch perspektíve stredného lesníckeho školstva...

Lesnícke učilištia by sa mali orientovať na výchovu vysoko kvalifikovaných lesných robotníkov, nenahovárať a nesiliť žiakov do študijných odborov, a tým si riešiť existenčné problémy. O ich rozšírení, alebo zúžení rozhodnú potreby regiónov. Stredné lesnícke školy budú pod tlakom bakalárskeho štúdia ťažko prežívať. Musia mať atraktívny študijný program profil absolventa s predpokladom uplatnenia a zabojovať o budúcich študentov. Regionálna školská politika ich môže podržať. Šanca dokázať, že ich absolvent je schopnejší pre lesnícku prax ako absolvent bakalárskeho štúdia je otvorená. Nech to však už dopadne akokoľvek, predovšetkým nesmieme zabudnúť na študentov, ktorých dnes máme na školách. Venujme sa im naplno, aby to boli dobrí odborníci a čestní ľudia. Myslíš, že je to málo...?

Foto: autor