Les ako inšpirácia ľudového umenia

Rastislav ANDRIS

Bodaj skazu vzala

dupľovka na kremeň

čo mi urobila tri dierki cez remeň

tri dierki cez remeň,

štvrtú do srdiečka

Bohu ťa porúčam moja frajerôčka...

 

Tam jeleňa zabijem,

tam sa najem napijem

a čo ja sám nevypijem

kamarátom dám...

 

Horička horička, šanuj si Janíčka

bi ho nezabila surová jedlička...

 

Hej, horou horou pod Janík domou,

ja bi som išiou kebi som mohou

ale nemôžem hlauka ma bolí

dorúbali ma pri jednom poli...

 

Jasné správy o jednej z najstarších pracovných aktivít v histórii ľudstva nachádzame v slovenskej ľudovej tradícii takmer na každom kroku. Lov zveri, či jeho chov a všetko čo k tomu prináleží sa počas mnohých storočí akosi automaticky vtlačilo do slovenského tvorivého povedomia. Dnes už málokto dokáže vo folklóre, či už slovesnom, alebo hernom jednoznačne dešifrovať tento vplyv. Je bežný, samozrejmý a tým aj viac utajený. No ak sa človek čo len trochu ponorí do tajov ľudových metafor, inotajov a spodobovaní, odhalí sa mu neuveriteľná paleta zvykov, obyčajov, návykov a indícii vychádzajúcich práve z tejto činnosti. Les, ale v ľudovej terminológii skôr hora, bola vždy človeku tou najoddanejšou partnerkou, ku ktorej sa utiekal v období hojnosti, či hladu. Hora ako zásobáreň poživne, vhodného materiálu na stavbu príbytkov a mnohých ďalších artefaktov - riadu, nábytku, náradia, ale aj hudobných nástrojov. Hora ako domov, úkryt, skrýša. To všetko je len veľmi skromný výpočet služieb, ktoré nám príroda počas našej spoločnej existencie ponúka. Do každej z nich sa dá hlboko zavŕtať a tak odhaľovať hlbšie a hlbšie prepojenie človeka s prírodou.

Slovensko vďaka svojej členitosti a  množstvu horských masívov bolo už od počiatku predurčené k vzájomnému prepojeniu s lesom. Pracovné príležitosti tak dostávali jednoznačne „vrchársky“ charakter, ktorého nálada sa odzrkadľovala v piesňach, tancoch a hudbe tohto etnika. Vznik hudobných nástrojov, ktoré nemajú obdoby nikde na svete, ich špecifické tónové rady dali základ pre ojedinelú hernú kultúru, ktorou sa nemôže pochváliť hociktorý národ. Stovky a stovky piesní so zbojníckou tematikou, valaskou tradíciou, loveckým textom, bačovským charakterom sú toho nesporne dôkazom.

Rastislav Andris je etnograf, pracuje ako dramaturg v Slovenskom rozhlase