Les a hudba

Marianna BÁRDIOVÁ

Téma hodná syntetickej štúdie. Môžete sa na ňu pozrieť z mnohých strán: zavčas rána vojdete do jarného lesa a ponoríte sa do jeho tajomnej hudby – šum stromov a vánku, ich rytmus s tlkotom vlastného srdca sa mieša so spevom vtákov, klepotaním ďatľa a mnohými inými zvukmi. Výskumu spevu vtákov sa odborne venoval maďarský muzikológ Peter Szőke, zakladateľ novej disciplíny – ornitomuzikológie. Vezmime si našu tému z ďalšieho uhla pohľadu: mohla vzniknúť hudba bez lesa, stromov a ďalších prírodných materiálov, ktoré les poskytuje? Bez hudobných nástrojov vyrobených práve z dreva? A koľko sa ich ospievalo v ľudových pesničkách, baladách, v príbehoch, porekadlách, neskôr v básňach či v umeleckých textoch piesní? Iste, postupne sa aj tu drevo nahrádzalo kovom, umelými hmotami, dokonca sklom. Skôr či neskôr sa však vždy navrátime k tradíciám overeným stáročiami. Ani skladateľ by ešte nedávno svoju hudbu nezapísal bez papiera a ceruzky a orchestrálny dirigent sa bez ľahkej drevenej taktovky tiež nezaobíde.

...mohla vzniknúť hudba bez lesa, stromov

a ďalších prírodných materiálov, ktoré les poskytuje?

 Bez hudobných nástrojov vyrobených práve z dreva?

 

Mnohí skladatelia potrebujú k svojej tvorbe prostredie lesa, jeho tajomnú, povzbudzujúcu a inšpirujúcu atmosféru, jeho krásy a premeny. Banskobystrický rodák Ján Móry sa zhodou okolností narodil v tesnom susedstve budovy Lesov SR. V roku 1921 sa presťahoval na Nové Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, ktoré zdedil aj s umelým jazerom a hotelom. Hotelový komplex dostaval o ďalšie objekty, vyhliadkovú kaviareň Monte Móry, tenisové kurty i kostolík a stal sa vyhľadávaným hoteliérom. Bol však súčasne aj uznávaným skladateľom. Miloval tatranskú prírodu, ktorá ho inšpirovala k mnohým dielam: piesňovým cyklom Spišské balady a piesne, Motívy zo Slovenského raja, orchestrálnym kompozíciám Pod Kriváňom, V tôni hôr, impresionisticky ladenému dielu Symfonické obrazy alebo virtuóznej skladbe pre husle a klavír Horský potok. Aj ďalší rodák z Banskej Bystrice Ján Cikker sa od raného detstva venoval turistike, neskôr horolezectvu. Prírodné okolie rodného mesta, Kremnické vrchy, Nízke a Vysoké Tatry ho fascinovali. Viackrát mi rozprával o nádhernej jeseni na Dubodieli, kde sa počas prechádzok lesom v spoločnosti veľkého vlčiaka zrodilo jeho skvelé dielo Spomienky, op.25 pre päť fúkacích nástrojov a komorný orchester- spomienky na mladosť, na lásku, na vojnu i Povstanie. Téma odboja nás posúva do ďalšej sémantickej roviny vzťahu lesa a hudby, obohateného o príbehy ľudí – či už to boli zbojníci a Juro Jánošík, štúrovskí revolucionári v meruôsmych rokoch alebo partizáni v SNP. Stovky ľudových piesní a hudobných diel ich ospievalo: Ján Cikker v opere Juro Jánošík, v symfonickej básni Nad starým zákopom, ktorý našiel v lese a ktorý mu všetky vojnové hrôzy pripomenul, Alexander Moyzes v orchestrálnych skladbách Jánošíkovi chlapci, Zbojnícky tanec alebo v kantáte Verbunk z Povstania, Eugen Suchoň sugestívnym piesňovým cyklom Kontemplácie na básne slovenských básnikov s tematikou Povstania a s úzkym vzťahom k prírode, ako o tom vypovedajú názvy, ale aj obsah častí: 1. V pichľavej tôni kosodrevi­ny (A. Mareček), 2. Kamzíkova smrť, 3. Kamenistá zem plná mo­hýl, 4. November (M. Herz), 5. Stena (M. Kováč), 6. Interlú­dium (klavír) 7. Slávnosť na horách, Quasi postlu­dium (M. Lajčiak). Andrej Očenáš sa k tejto téme vyjadril okrem iných diel aj baletom Vrchárska pieseň, Zdenko Mikula zborom Ozývaj sa hora na báseň A. Plávku a Tibor Andrašovan kantátou Ozveny z povstaleckých hôr či operou Návrat podľa skutočného príbehu učiteľky, ktorá po potlačení Povstania putovala s partizánmi horami, v ktorých porodila syna.

Les a hory však inšpirovali skladateľov aj k lyrickým, ľúbostným i baladickým vyznaniam, k dielam venovaným lesu, stromom, horám a horským ľudom (L.Burlas: Padá lístie zlaté, detské zbory, I. Hrušovský: zbory Biela breza, sestra moja, A tam za horami, skladby pre deti Obrázky z prírody, Jarná lúka, Tri piesne o vetre,  I. Parík: Medzi horami, Piesne o padajúcom lístí, A. Moyzes: Drevorubači, pre orch., I. Zeljenka: Chlapi z Gaderskej doliny, hudba k filmu), neraz siahajúc aj k historickým témam (T. Andrašovan: Hájnikova žena, opera podľa P. O. Hviezdoslava). Mnoho diel stvárňuje situácie, ktoré k lesu a prírode neodmysliteľne patria: denné a ročné obdobia, slnečné a búrkové počase, ich atmosféru a zážitkové pocity. Väčšina slovenských skladateľov umelecky spracovávala ľudové piesne pre spevácke zbory, folklórne súbory a skupiny a v týchto skladbách a scénicko-tanečných kompozíciách sa to zbojníkmi, horami, lesmi, lúkami, vrchmi a prírodou len tak hmýri. Nie inak je to aj pri hudbe k dokumentárnym alebo celovečerným umeleckým filmom s predmetnou tematikou, ktorú tvorili Ján Cikker, Šimon Jurovský, Eugen Suchoň, Tibor Andrašovan, Ilja Zeljenka a najmä Svetozár Stračina (Nevesta hôľ, Vystrúhať znovu dreveného koníka, Stratená dolina, Kresané do dreva, Radosť z nožíka, liesky a vody a desiatky ďalších). Je pozoruhodné, že aj skladatelia elektroakustickej hudby siahajú k téme lesa, hory a prírody (M.Bázlik: Balada o dreve, Bačovská elégia, M.Daniel: Natura I.- Hmyz, M.Burlas: Plač stromov).

Les a príroda večne podnecujú k tvorbe nových hudobných diel - akoby práve ony boli najvhodnejšou a nevyčerpateľnou inšpiráciou pre bohato štrukturované zvukové, zvukomalebné, akustické a sonoristické vyjadrenia toho, čo je základom života, žriedlom, útočiskom a zároveň čarovným a tajuplným miestom, v ktorom sa odohralo a odohráva toľko ľudských osudov a príbehov. Na záver ešte pohľad z jednej strany – azda žiadny iný stredoeurópsky národ nebol s lesom tak spätý ako slovenský a preto sa k tomuto vzťahu celkom prirodzene a temer neoddeliteľne pridáva ďalší dôležitý rozmer – spätosť s domovinou, jej dávnou i nedávnou históriou, bohatstvom folklóru a láskou k našej krajine.

PhDr. Marianna Bárdiová, vedúca ŠVK-Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.

Fotoco: Vladimír Červený

Foto: Dáša Pavlovičová