Opustili nás

S hlbokým zármutkom prijali pracovníci a študenti Technickej univerzity vo Zvolene i celá lesnícka verejnosť správu, že v utorok 15. novembra 2005 zomrel vo veku 60 rokov prof. Ing. Tibor Lukáč, PhD., vysokoškolský profesor, vedúci Katedry lesnej ťažby a mechanizácie na Lesníckej fakulte, člen Vedeckej rady LF a TU vo Zvolene.

Prof. Ing. Tibor Lukáč, CSc. sa narodil 18. 7. 1945 v Nových Zámkoch v rodine lesníka. Často spomínal na svoje prvé poľovnícke zážitky z detstva, ktoré prežil v Moldave nad Bodvou. Kontakt s prírodou ovplyvnil výber jeho stredoškolského vzdelania, ktoré absolvoval na Strednej lesníckej a technickej škole v Liptovskom Hrádku. Bol veľmi hrdý na svoje lesnícke vzdelanie práve z tohto obdobia. V roku 1968 ukončil vysokoškolské vzdelanie na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil pracovať na Ústav pre hospodársku úpravu lesov vo Zvolene a od roku 1969 začal pracovať na VŠLD vo Zvolene ako výskumný pracovník na Katedre lesnej ťažby a dopravníctva. Od roku 1975 pracoval ako vysokoškolský učiteľ postupne vo funkciách odborného asistenta, docenta a profesora. Od roku 1991 bol vedúcim Katedry lesnej ťažby a mechanizácie vo Zvolene.

Prof. Lukáč väčšinu svojho života venoval vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti so zameraním na techniku a ťažbovo-dopravné technológie v lesníctve. S  univerzitou a lesníckou fakultou ho spájalo viac ako 40 rokov. Vysokú odbornú erudovanosť podložil viacerými učebnými textami, knižnými publikáciami, vedeckými a odbornými prácami. Vypracoval množstvo projektov, expertíz, posudkov, bol v stálom kontakte s lesníckou praxou.

Odišiel človek, ktorého meno má v úcte lesnícka verejnosť u nás i v zahraničí. Bol predstaviteľom originálnych koncepcií ťažbovo-dopravných technológií, ktorých využitie vytvára predpoklad na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja lesov.

Myslíme si, že niet v našich i zahraničných odborných lesníckych kruhoch človeka, ktorý by prof. Lukáča nepoznal, keď už nie osobne, tak určite cez jeho početné odborné i vedecké publikácie, cez jeho vystúpenia na odborných a vedeckých podujatiach u nás i v zahraničí, cez jeho činnosť a členstvo v mnohých našich i zahraničných odborných komisiách, orgánoch a organizáciách i cez jeho pôsobenie na viacerých lesníckych výskumných ústavoch a lesníckych fakultách v zahraničí.

Žiaľ, opustil nás náhle a nečakane. Tí študenti, ktorí sa už pomaly chystali k nemu na skúšku za zimný semester a doktorandi, ktorí potrebovali jeho odborné rady, nájdu len prázdnu miestnosť na katedre, rozložené knihy, rozpracované texty a projekty vo výskume i pedagogike. Ostane im len spomienka na človeka, ktorý sa ich snažil čo najlepšie pripraviť pre ich budúce povolanie. Robil to rád a s plným nasadením. Väčšinu svojho života zasvätil lesníckej vede, lesu a jeho zveľaďovaniu, výchove nových generácií lesníkov.

Všetkým nám ostanú spomienky na mimoriadne pracovitého človeka, náročného na seba i okolie, zároveň však tolerantného a priateľského.

Ostala s nami nádej a presvedčenie, že v jeho diele je stále s nami, že sa s ním budeme v mysli stretávať pri každom pohľade na naše krásne lesy, ktoré až do posledného dychu tak vrúcne miloval a pre ich zveľadenie venoval maximum svojho života.

Po niekom tu zostali stopy, stopy dôverne známe. Nech jeho dielo navždy prežije v mysliach a najmä skutkoch generácií lesníkov, ktorých vychoval.

 

Kolegovia z vedenia LF a Katedry lesnej ťažby a mechanizácie

 

Dňa 2.11.2005 sme sa na cintoríne v Topoľčiankach navždy rozlúčili s bývalým spolupracovníkom p. Ivanom Chudíkom, ktorý zomrel vo veku vo veku 67 rokov.

Celý aktívny život pracoval v lesnom hospodárstve. Od roku 1959 do roku 1965 pracoval v TANAPe ako technik ochranného obvodu Štrbské Pleso a Javorina. Od roku 1965 až do odchodu do dôchodku pracoval v Štátnych lesoch Topoľčianky, najskôr ako vedúci polesia a po reorganizácii v r.1974 ako vedúci lesnej správy Jedľové Kostolany.

 

Česť jeho pamiatke.

 

Kolegovia z OZ Topoľčianky