S biomasou na večné časy a nikdy inak

Jana GEROVÁ

Všetko sa dá, len treba chcieť

 

Využitie obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii Slovenska predstavuje v súčasnosti len 1,6%, a to napriek 42% lesnatosti krajiny a vhodným prírodným podmienkam. Jedným z potenciálne najvýznamnejších trvalo obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je aj biomasa. K jej hlavným producentom patrí aj lesné hospodárstvo. V našom podniku sa tejto problematike v poslednom období venuje zvýšená pozornosť, čoho hmatateľným dôkazom je aj vznik Strediska Biomasa. To zastrešuje produkciu lesnej štiepky, ktorej produkcia sa v roku 2005 odhaduje na 80 000 t. V porovnaní s rokmi 2003 a 2004, kedy sa vyrobilo cca 20 000 t, je to markantný nárast. A to sme ešte len na začiatku. Pre rok 2006 je naplánovaných 140 000 t, no perspektívny potenciál zdrojov biomasy je až 1 100 000 t. Poďme sa ale teraz spolu pozrieť nato, ako sa k celej problematike postavili na OZ Čadca. Aké skúsenosti získali a s akými problémami sa museli popasovať, nato som sa opýtala mladého lesníka Pavla Zatlukala z LO Vychylovka (výmera cca 1 950 ha).

Tenká hmota v Granátovej doline

Na úvod obligátna otázka. Kde si sa prvýkrát stretol s biomasou ako takou?

Začínali sme spolu s kolegom Jožkom Kultanom, s ktorým som sa zúčastnil ukážok prác štiepkovača na OZ Levice. Dalo by sa povedať, že takto som sa dostal ku štiepke. Postupne sme začali zisťovať, odkiaľ by bolo možné získať hmotu na štiepkovanie. V porastových mapách sme vytipovali lokality, v ktorých sa dalo už v  prebierkach ťažiť kalamitné drevo (podkôrniková kalamita) a využiť ho na výrobu lesnej štiepky.

O tom, že tvoja snaha bola korunovaná úspechom, svedčí aj fakt, že sa ti na tvojom v obvode podarilo pripraviť 600 m3 energetického dreva. Na prvý pohľad jednoduché, ale v skutočnosti iste oveľa zložitejšie. S akými problémami si sa stretol na začiatku?

Bolo toho viac. Najskôr by som spomenul ľudský faktor. Presvedčiť tunajších chlapov nebola veru hračka. Všetko si vyžaduje svoj čas a aj oni si postupne musia zvykať na nový systém práce. A musím uznať, že nie vždy je pre nich výhodný. Veď kto by dobrovoľné sám pre seba volil ťažšiu cestu? Ani 30 % prirážka za ťažbu stromovou metódou nie je dostatočnou satisfakciou, ktorá by vyvážila ich zvýšené náklady i náročnejší spôsob približovania (rúbanie smerom do kopca, ťahanie za hrubší koniec). Ale i napriek tomu ostávajú, hoci zarobia menej. V tejto súvislosti by som ešte chcel poukázať na kvalitu práce našich dodávateľov a potrebu ich ďalšieho vzdelávania. Zvyknem im hovorievať, že pekné drevo treba dať do guľatiny. A to je také, z ktorého by si sami doma vyrobili dosku.

Toto sa tak trochu týka aj spôsobu vyplácania dodávateľov prác. Ani to nebolo bezproblémové...

Áno, je to tak. Súvisí to s podielom nehrúbia, ktorý sa väčšinou po prebratí pripravenej hmoty regionálnym manažérom Strediska Biomasa zvyšuje. Tak v podstate dochádza k zníženiu objemu kubíkov, ktoré môžem dodávateľom zaplatiť. V úplných začiatkoch sme to robili tak, že sme kvalifikovaným odhadom stanovili podiel nehrúbia a chlapov aj hneď vyplatili od m3, ktoré vyťažili. Tu sme išli takpovediac do rizika, že nám vznikne manko v m3 hrúbia.

Naozaj nezávideniahodná situácia. Ale ako ťa poznám, určite si sa vynašiel. Aké kroky si podnikol?

Najskôr by som spomenul ľudský faktor. Presvedčiť tunajších chlapov nebola veru hračka.

Mladý Pavel Zatlukal v akcii

Dnes to funguje tak, že dodávateľov vyplácame až po prebratí štiepky regionálnym manažérom. Aby sme spresnili odhad vyťažených kubíkov, dodávatelia si sami merajú dĺžku a priemer a samozrejme aj kusy (ide o hrúbie). Tieto údaje slúžia len pre moju internú potrebu. Následne stanoví preberač podiel hrúbia a nehrúbia a samozrejme objem v m3. Až na základe týchto údajov a po prepočítaní ton na m3 z vážnych lístkov, vyplácam našich dodávateľov.

Zaujímalo by ma ešte porovnanie objemov, ktoré získaš od dodávateľov s tými, ktoré ti preberie regionálny manažér. Vznikajú tam nejaké významnejšie rozdiely?

Minule som to zisťoval a pri 400 m3 to bolo 20 m3. Pokiaľ by som dodávateľov vyplácal pred prebratím, chýbalo by mi kdesi pekné množstvo dreva. Keďže ich však vyplácam až potom, tento problém tu nevzniká. Ale či sú spokojní aj oni, to je už iná otázka. Možno by stálo zato porozmýšľať nad zmenou systému vyplácania dodávateľov.

To boli problémy s preberaním hmoty a vyplácaním dodávateľov. Narazil si ešte na niečo, čo ti takpovediac znepríjemňovalo život?

Na začiatku ma občas „zdvihlo zo stoličky“, keď som zistil, že mi štiepkovače „žožrali“ aj vlákninu, ktorá nebola pripravená pre nich. Ale to sme si hneď na začiatku vyjasnili a v súčasnosti už nedochádza k žiadnym nedorozumeniam.

Čo ma ale ešte stále hnevá, sú zvyšky, ktoré ostávajú po štiepkovači v lese na OM. Jedna kôpka tam, druhá sem... Ale keď sa to spočíta, sú to predsa len kubíky, ktoré mi len tak ostávajú v lese a nedostanem za ne ani deravý groš. A ak sa k tomu pridá ešte doslova „vyfúkaná štiepka“ počas jej prevozu nákladným autom bez plachty, tak to nie je zase tak málo.

Keď sme sa už dostali k samotnému štiepkovaniu a odvozu, ktoré sú už zabezpečované zo strany Strediska Biomasa, aké skúsenosti máš s nimi?

Odhliadnuc od tých pár momentov, ktoré som tu už spomenul, hodnotím našu vzájomnú spoluprácu ako veľmi dobrú. Osobitne by som chcel spomenúť ich ochotu pomôcť pri odstraňovaní zvyškov pri čistení priekop, ktoré sú tiež vhodné pre výrobu lesnej štiepky.

V skratke povedané, výroba štiepky v týchto podmienkach je náročná, ale dá sa s tým popasovať.

Výroba lesnej štiepky a Kysuce – aké sú špecifiká tohto spojenia?

Dalo by sa to zhrnúť do nasledujúcich bodov: členité, ťažko dostupné terény, dlhšie približovacie vzdialenosti, nedostatočne vybudovaná cestná sieť a nakoniec to najlepšie – podkôrniková kalamita. Väčšina dreva sa približuje klasickou metódou pomocou LKT-čky a koní, nasadenie moderných lanovkových systémov sa javí ako nemožné (nevhodná štruktúra cestnej siete a skladov, roztrúsená kalamita).Podkôrniková kalamita kladie zas vyššie nároky na okamžitý odvoz hmoty pripravenej na štiepkovanie. V skratke povedané, výroba štiepky v týchto podmienkach je náročná, ale dá sa s tým popasovať. Kladiem si však otázku, či je ekonomicky vhodné zavádzať rovnaký systém výroby štiepky na všetkých OZ, či by nebolo vhodné viac ju presadzovať na juhu Slovenska. Tam sú tie podmienky predsa iné. Nechcem tým povedať, že si neuvedomujem význam biomasy pre nás podnik ako celok, len by snáď stálo zato zamyslieť sa nad tým, či by diferencovaný prístup k jednotlivým lokalitám Slovenska nepriniesol ešte väčší úžitok....

Nedotkli sme sa ešte trojuholníka lesník - OLH - výroba lesnej štiepky. Ako by to malo v praxi vyzerať?

Aby to naozaj fungovalo, je úzka spolupráca lesníka a OLH nevyhnutná. Môj OLH, Jožko Matejčík, mi už pri vyznačovaní ťažby dáva tipy na porasty (hlavne tie napadnuté kalamitou), ktoré by boli vhodné na výrobu lesnej štiepky. Ja už len potom vyrobím „úkolák“ a vysvetlím dodávateľom prác, ako si to všetko predstavujem. Pre mňa ako lesníka je dôležité, aby som z lesa dostal preč tenkú hmotu, a preto štiepkujem....Zjednodušene povedané.

Uvedomujem si význam produkcie biomasy nielen

pre náš podnik, ale aj pre celé Slovensko. Podiel výroby

energie z obnoviteľných zdrojov je alarmujúco nízky.

Som rád, že sú to práve Lesy Slovenskej republiky,

ktoré sa nezľakli tejto výzvy a sú jedným z rozhodujúcich subjektov,

ktoré sa podieľajú na samotnom vytváraní trhu

s energiou z obnoviteľných zdrojov.

Sme už takmer na konci nášho rozhovoru, ale ešte sme sa nedotkli jednej veľmi dôležitej oblasti. Ako vlastne získavaš vhodnú hmotu z porastov?

V družnej diskusii

s kolegom Jankom Mičovským

V podstate existujú dve možnosti. V porastoch s miernym sklonom využívame stromovú metódu priližovania. Mojou snahou je - čo sa dá, neodvetviť. To je možné v 40 – 60-ročných porastoch s hmotnatosťou do 1 m3. Na OM sa potom vyrobia jednak guľatinové sortimenty, ale zároveň sa pripraví i hmota pre výrobu biomasy (konáre po odvetvení, neodvetvená korunová časť).

A čo tá druhá možnosť?

To sa už bavíme o rubných porastoch. Tu je využívanie stromovej metódy náročné, a to aj vzhľadom k tomu, že nevyužívame moderné lanovkové technológie. Uvažoval som, ako to urobiť čo najlepšie. Takže vyzerá to asi tak, že pri použití klasickej ťažbovej metódy je strom rozdelený 1 resp. 2 rezmi, priamo v poraste sú vyrobené 12 resp. 8 – metrové dĺžky, no korunová časť ostáva neodvetvená a je priblížená na OM. No a tam sa následne postupne hromadí hmota vhodná na štiepkovanie.

Na záver by som sa ešte chcela opýtať na tvoj osobný názor na výrobu biomasy, a to bez ohľadu nato, že sa tak niekto rozhodol na generálnom riaditeľstve.

Túto tému sme už trošku načali. Uvedomujem si význam produkcie biomasy nielen pre náš podnik, ale aj pre celé Slovensko. Podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov je alarmujúco nízky. Som rád, že sú to práve Lesy Slovenskej republiky, ktoré sa nezľakli tejto výzvy a sú jedným z rozhodujúcich subjektov, ktoré sa podieľajú na samotnom vytváraní trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov. Veď ako sa hovorí, kto prv príde, ten prv melie...

Ako som sa už ale vyjadril predtým, nebolo by možno na škodu voliť diferencovaný prístup v závislosti od konkrétnych podmienok toho –ktorého regiónu.

 

Výrazné zvyšovanie cien energií v posledných dvoch rokoch, hlavne zemného plynu, ktorý má najväčší podiel na výrobe tepla pre domácnosti na Slovensku, dáva predpoklady na zvýšený odbyt biomasy. To je jedna z odpovedí na otázku „prečo“.

Ďalším je posledná novelizácia Zákona o ovzduší č. 393/98 Zz., ktorá stanovila výnimky do roku 2008 pre všetkých veľkých výrobcov tepla na súčasnú produkciu emisií ako tuhých znečisťujúcich látok (popolček), oxidov síry, dusíka a uhlíka. Z týchto dôvodov teplárne už teraz začínajú prijímať opatrenia, ktoré by v budúcnosti umožnili čiastočnú náhradu spaľovania hnedého uhlia a lignitu za štiepku.

A z pohľadu strategického manažmentu je snáď najdôležitejšia skutočnosť, že cena štiepky sa v súčasnosti odvodzuje z ceny vlákninového dreva. V prípade zvyšovania požiadaviek trhu na biomasu je možné očakávať, že sa ceny vlákninového dreva budú zvyšovať, lebo výroba energetickej štiepky resp. palivového dreva sa bude zvyšovať z podielu vyrobeného vlákninového dreva.

Takže celú problematiku je treba chápať globálnejšie, nielen z toho pohľadu, že pridávame odštepným závodom ďalšie starosti a že samotná produkcia lesnej štiepky nie je pre závod až tak ekonomicky zaujímavá. Z celopodnikového hľadiska má jej výroba strategický a nezastupiteľný význam. Iste, stále je čo vylepšovať a nič nie je hneď optimálne. Stále sa učíme a hľadáme tie najlepšie riešenia.

Foto: autorka