V Lesníckom skanzene skončila ďalšia sezóna

Tvár úspechu

Ján MIČOVSKÝ

Foto: Boris Pekarovič

Ktovie, či to bol Katalánec, Kastílčan, alebo obyvateľ Navary? Ba či to vôbec bol Španiel? Ale čo na tom vlastne už záleží? Faktom je, že v Lesníckom skanzene zanechal zvukomalebnú vetu. Vlastne dve: „Muchas gracias for esta preciosidad. Es ma necesario dar saber más sobre este sitio en el Mundo“. Zdvorilý to návštevník. Radšej išiel na to takto diplomaticky, ako nám pripomínať papiere na chodníku, či biedny sortiment v bufete. Ale možno by trocha toho nášho neporiadku aj bral. Pravda, keby sme mu na dôvažok lesa pribalili. Lebo doma ho veľa nemá. A ešte aj tých pár suchých borovíc mu fagani pri skúšobnom pofajčievaní občas podpália... Ale čo, ak to napísal od srdca, úprimne?! Ak videl to, čo mi v inflácii zelenej krásy pre samotný les nevidíme! Cudzinci mávajú občas takéto videnie: „Veľká vďaka za tento poklad. Je o ňom potrebné dávať viac vedieť na celom svete.“ Poviete - južná krv! Navyknutá vo vete ozdôbkou nesporiť. Ale ono je to našťastie predsa len trocha inak! Takýchto a podobných viet je v knihe návštev Lesníckeho skanzenu veľa. A nielen španielskych. Potvrdzujú, že sme sa v podniku v práci s verejnosťou vydali cestou nielen potrebnou, ale aj príťažlivou.

Bránami prírodného múzea vo Vydrovskej doline prešlo za päť mesiacov tohtoročnej sezóny ďalších 24.000 návštevníkov všetkých kontinentov. K 48 stanovištiam pribudlo osem nových: Lesy a lavíny, Lesy a letectvo, Lesy a povesti, Lesná taxácia (vďaka kolegovia zo zvolenskej  Lesoprojekty), Oporné múry (aj vám vďaka, pán Kudiak), Lesy a vzduch, Sezónne ubytovanie v lese, Geológia lesa. Novinkou je aj „chodník v chodníku“, ktorý vďaka nápadu Julka Burkovského naživo predstavuje 21 pôvodných drevín. Pribudli aj ďalšie postavičky do dreveného minilandu, akéhosi lesníckeho panteónu, ktorého nadšeným „tútorom“ je Vlado Paško. Dnes tu možno vzhliadnuť už aj kúsok literárnej histórie, keď z vernej kópie horárne spod Babej Hory vyprevádza hájnikova žena svojho Miška, pričom „za bučkom“ striehne Artuš Viláni...

Ako každá minca, aj tá skanzenová však má svoj rub. Sú ním mnohé a nemalé starosti, ktoré pribudli kolegom z Odštepného závodu v Čiernom Balogu. Za ich obetavé a úspešné zvládnutie popri plnej lesníckej prevádzke patrí vďaka riaditeľovi Miroslavovi Englerovi, Borisovi Pekarovičovi, Jánovi Belkovi, Ľubovi Auxtovi, Cyrilovi Golianovi, Dušanovi Krištofovi.... Nemenšia vďaka patrí generálnemu riaditeľovi Karolovi Vinšovi a predsedníčke pracovnej skupiny pre budovanie Lesníckeho skanzenu Ivane Špilákovej za to, že skanzen úspešne napreduje aj v dobách boja s kalamitou či transformačných turbulencií. A všetkým bez rozdielu treba vysloviť uznanie za to, že do diela vo Vydrovskej doline vkladajú aj kus hrdosti na svoj podnik, závod, profesiu. Azda práve v tom tkvie tajomstvo úspechu.

Myšlienka skanzenu je inšpirujúca. Určite aj pod jej vplyvom pribúdajú na našich závodoch ďalšie originálne nápady. O realizácii jedného z nich neďaleko Gabčíkova sme priniesli riport minule. Buďme však spravodliví, skanzen nie je žiadnym „pupkom sveta“ a mnohé zaujímavé počiny v zápase o verejnú mienku tu boli aj pred jeho vznikom, len sa o nich málo vie. Jeden príklad za všetky – náučný chodník Drienok na Gemeri je výsledkom osobného zanietenia a doslova rodinnej aktivity riaditeľa OZ Revúca Igora Viszlaia. Scenár chodníka v symbióze s krásnou scénou lesa vytvárajú dielo rozsahom neveľké, no pôsobivé a vo svojej podstate jedinečné. Práve budovanie takýchto živých učebníc celkom iste povedie vo verejnosti k pochopeniu fenoména lesa a k uznaniu našej práce v ňom.

V minulosti sme často konštatovali stratu spoločenskej prestíže lesníckeho stavu. Ľudia prestali rozumieť našej práci a my sme preto prestávali rozumieť im. Dnes už liek na tento nezdravý stav poznáme. Aplikovať ho treba celoplošne, vytrvalo a nápadito. Okamih, keď sa verejná mienka definitívne prikloní na našu stranu, sa nepochybne priblížil. Potvrdzuje to aj ďalší z mnohých zápisov v Lesníckom skanzene:

„To, čo sa vám tu podarilo, je fantastické. Nikdy sme si nemysleli, že toto všetko robia lesníci. Veľmi vám držíme palce!!“

P.S.: Nedávno došiel Ing. Karolovi Vinšovi list od riaditeľa Nadácie Ekopolis Petra Medveďa, v ktorom mu sa okrem iného píše: „...veľmi si vážime Vašu iniciatívu.....prispela k tomu, že dnes slúži Lesnícky skanzen ako inšpirácia aj pre iné krajiny.“